Klaun Jozef Jurčišin-Kukľa: Pacienti nechcú, aby sme ich ľutovali. Spôsobilo by to ešte väčšiu škodu

Ste vyštudovaný herec, ktorý sa okrem iného rozhodol aj pre prácu klauna v Červenom nose. Prečo?

K zdravotným klaunom ma naviedla a motivovala moja manželka Elenka Spaskov, ktorá je tiež herečka. Pozná ma, vie, aký som človek, ako sa správam a aký mám humor. A práve ona vycítila, že to bude niečo, čo budem vedieť robiť a čo ma bude baviť. Tak ako na základnej umeleckej škole, v ktorej učím, aj v súkromí viem deti zabaviť, viem sa im venovať. Cítil som, že táto cesta je pre mňa správna, išiel som do toho a teraz svoje rozhodnutie neľutujem.

Stať sa klaunom však nie je jednoduché. Viaceré kolá výberového procesu, ktoré sa pre pandémiu ešte predlžovali, neustále vzdelávanie a dôkladná príprava na toto povolanie. Ako si spomínate na toto obdobie?

Keďže som zdravotný klaun len rok, sú spomienky veľmi čerstvé. Keď som sa rozhodol ísť do toho, musel som poslať svoj životopis, motivačný list a čakať na vyjadrenie z organizácie, či sa vôbec môžem zúčastniť na výberových kolách. Keď ma pozvali a prišiel som tam, bolo to zvláštne. Vedel som len to, že si mám priniesť veci na prezlečenie, v ktorých sa budem cítiť dobre a pohodlne, to je všetko. Nemusel som mať pripravené nič, len tam byť prítomný taký, aký som. Počas celých troch kôl som naozaj netušil, čo odo mňa chcú. Robili sme rôzne cvičenia, spoločné, skupinové alebo individuálne. Všetko bolo založené na improvizácii. Po druhom kole som si myslel, že ďalej nepostúpim.