Štyri hlavné trendy súčasnej ekonomiky

Viac ako o konkrétne čísla, ktoré sú pre mnohých ľudí ťažko uchopiteľné a ťažko im prisudzujú správnu mieru, ide o trendy v ekonomike. A jednoznačne najviditeľnejším trendom, ktorý dnes vnímame, je inflácia. Podľa posledného známeho údaja v novembri napríklad v Česku medziročne vzrástli spotrebiteľské ceny o 16,2 percenta [na Slovensku 15,4 percenta, pozn. red.]. Lenže štatistici nezapočítali do indexu cenový strop a vládnu dotáciu na elektrinu. Bez tejto umelej účtovnej operácie by inflácia už bola ľahučko pod 20 percent. Inými slovami, inflačné tlaky ešte stále silnejú. A to, že inflácia v Česku sa oficiálne javí ako nižšia ako 20 percent, je dané len regulačnými zásahmi, nič to nehovorí o skutočných tlakoch a skutočných nerovnováhach v ekonomike.

Enormná inflácia má tri hlavné príčiny: Po prvé, tlač peňazí v uplynulých rokoch centrálnymi bankami, po druhé, uvoľňovanie peňazí do obehu vládami a ich zadlžovanie a po tretie, zvyšovanie nákladov podnikov a nedostatková energia vplyvom „zelenej“ politiky. Jediný zdroj inflácie, s ktorým štátne orgány niečo robia, je monetárna politika centrálnych bánk. Česká národná banka celkom razantne zvýšila úrokové sadzby [rovnako ako ECB, pozn red.], čo bolo správne rozhodnutie, lenže tým „vyriešia“ len svoj diel. Vlády nejavia žiadnu ochotu znižovať schodky štátnych rozpočtov a tým hrnú ďalšie proinflačné peniaze do obehu. A zelená politika stále prituhuje. Inými slovami, hoci inflácia zásluhou centrálnych bánk klesne, naďalej zostane veľmi vysoká.

Druhým výrazným javom roku 2022 je energetická kríza. Aj v tomto prípade je hlavným vinníkom „zelená“ politika. Ďalšie často citované faktory, ako napríklad vojna na Ukrajine, sú v realite iba posledné kvapky pre dávno preplnený pohár. Akékoľvek stropovanie cien energií je úplne bezzubé. Len zamaskuje skutočnú cenu pre koncových odberateľov. Rozdiel medzi reálnou a zastropovanou cenou však doplatí vláda (a tým ďalej uvoľní do obehu inflačné peniaze). Tlaky na rast veľkoobchodných cien sa teda nijako nemenia, pretože vychádzajú z faktu, že dopyt po energiách prevyšuje ich ponuku (keďže Európa si energie sama „vypla“ zo „zelených“ pohnútok). A energetická kríza bude pokračovať aj naďalej.

Jediné, čo by energetickú krízu mohlo zmierniť (pokiaľ nepočítame vrcholne nepravdepodobné odstúpenie od Green Dealu), je nástup ekonomickej recesie. V recesii sa výrobným podnikom darí horšie, preto aj ako vedľajší efekt majú nižší dopyt po energiách. A recesia do Európy prichádza. Tento jav teda energetickú krízu zrejme čiastočne zmierni. Ale podobne ako pri inflácii, ani tu nemožno počítať s jej koncom.

Tretí najvýznamnejší trend súčasnosti sme už nahryzli. Je to nadchádzajúca recesia. Pokojne ju môžeme nazvať recesia pandemická. Svojou vnútornou logikou totiž patrí do roku 2020. Vtedy však mohutná tlač peňazí a zadlžovanie vlád do značnej miery ekonomické problémy odložili na neskôr – na rok 2023. Recesia navyše súvisí aj s tým, že až do roku 2021 ľudstvo roztáčalo špirálu tlače peňazí, následne táto tlač narazila na stenu a prevalila sa inflácia, potom centrálne banky sveta začali inflačné peniaze z obehu zase sťahovať a tým roztáčať špirálu na druhú stranu – teda v podstate ekonomiky hnať do recesie.

A práve odtiaľ plynie štvrtý najvýznamnejší trend roku 2022: Totiž tlač peňazí predošlých 14 rokov umelo nafukovala ceny cenných papierov. Od roku 2022 nastal spätný chod: Peniaze sa sťahujú z obehu, čo vedie k vyfukovaniu cenovej bubliny pri cenných papieroch (ale čiastočne napríklad aj pri realitách). A vzhľadom na to, čo sme si už povedali – totiž, že inflácia, energetická kríza aj recesia budú trvalejšieho charakteru –, platí, že ani pokles cien cenných papierov sa rokom 2022 nekončí.