Prognóza Goldman Sachs predpovedá relatívny úpadok Západu, budúcnosť patrí najmä Ázii

Goldman Sachs je druhá najväčšia investičná banka na svete. Nedáva jej to patent na neomylnosť, no signalizuje to určitú schopnosť dobre predvídať budúci ekonomický vývoj. Aj preto stojí za pozornosť dlhodobá predpoveď, ktorú ekonómovia Goldman Sachs zverejnili začiatkom decembra.

Predpovedanie je v ekonómii a spoločenských vedách všeobecne problematickou disciplínou. Samotné predpovede totiž môžu budúcnosť meniť. Môže ísť o sebanaplňujúce proroctvá, teda udalosti, ktoré sa stanú práve preto, že boli predpovedané. Alebo naopak, vďaka predpovediam dôjde k zmene správania ľudí, a preto sa predpoveď nenaplní.

Napriek tomu, alebo možno práve preto, sú predpovede zaujímavé vrátane tých dlhodobých. Goldman Sachs s nimi začala v roku 2003, keď prvýkrát zverejnila dlhodobé prognózy rastu štátov BRIC. V roku 2011 rozšírila svoju prognózu na 70 rozvíjajúcich sa a rozvinutých ekonomík.

Po jedenástich rokoch banka zverejnila ďalšiu prognózu. Tentokrát zahŕňa 104 krajín sveta a horizont predikcie je predĺžený z roku 2050 na rok 2075. Autori upozorňujú, že od poslednej predikcie prešla svetová ekonomika neočakávanými šokmi ako nárast globálneho protekcionizmu, pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine. Napriek tomu uvádzajú, že väčšina kľúčových prvkov predchádzajúcich projekcií zostala zachovaná.

Prognóza Goldman Sachs sa venuje štyrom hlavným témam. Týkajú sa pomalšieho hospodárskeho rastu, konvergencie rozvíjajúcich sa ekonomík, americkej výnimočnosti a globálnej a lokálnej nerovnosti.

Pomalší rast a demografické výzvy

Autori správy konštatujú spomalenie globálneho rastu v poslednom období. Z priemerných 3,6 percenta ročne v dekáde pred globálnou finančnou krízou poklesla miera hospodárskeho rastu na 3,2 percenta ročne v dekáde pred pandémiou COVID-19. Spomalenie rastu sa týkalo rozvinutých aj rozvíjajúcich sa ekonomík.

Nižší hospodársky rast prisudzujú autori dvom faktorom, a to pomalšiemu rastu svetovej populácie a slabšiemu rastu produktivity. Druhý faktor súvisí so spomalením tempa globalizácie. Projekcie ekonómov Goldman Sachs ukazujú, že sme za vrcholom potenciálneho globálneho rastu. V období 2024 až 2029 počítajú s priemerným globálnym rastom 2,8 percenta a v nasledujúcich rokoch s ďalším spomaľovaním.

Zásadným faktorom má byť demografia. Rast svetovej populácie sa za posledných 50 rokov znížil z približne dvoch percent ročne pod jedno percento. Podľa prognóz OSN klesne do roku 2075 takmer na nulu a vrchol svetovej populácie sa očakáva na úrovni približne 10 miliárd ľudí. Takýto vývoj na jednej strane pomôže riešiť dlhodobú environmentálnu udržateľnosť, na druhej strane starnutie obyvateľstva predstavuje vážnu ekonomickú výzvu.

Dobiehanie a predbiehanie Západu nielen ázijskými ekonomikami

Hospodársky rast sa síce spomaľuje v rozvinutých aj rozvíjajúcich sa ekonomikách, tento vývoj však nie je rovnomerný. V relatívnom vyjadrení rast rozvíjajúcich sa ekonomík naďalej prevyšuje rast tých rozvinutých. Tempo konvergencie sa za posledné dve dekády mierne spomalilo, ale je podstatne rýchlejšie ako v desaťročiach pred tým.

Pokračujúca príjmová konvergencia znamená, že podiel globálneho produktu pripadajúci na rozvíjajúce sa ekonomiky bude v priebehu času ďalej rásť. Rozdelenie globálnych príjmov sa bude posúvať smerom k rastúcej skupine ekonomík so strednými príjmami.

Goldman Sachs predpovedá zásadné zmeny v rebríčku najväčších svetových ekonomík. Na začiatku tisícročia vyzerala prvá päťka rovnako ako na počiatku osemdesiatych rokov – Spojené štáty americké, Japonsko, Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, pričom posledné dve si vymenili v rebríčku štvrté a piate miesto.

V roku 2022 však rebríček vyzerá už inak. Za Spojenými štátmi nasleduje Čína, ktorá postúpila o jednu priečku, ďalej Japonsko, Nemecko a India, ktorá poskočila z trinásteho miesta. V roku 2050 má byť Čína na prvom mieste, nasledovaná Spojenými štátmi, Indiou, Indonéziou a Nemeckom.

Predikované poradie pre rok 2075 je ešte prekvapujúcejšie. Spojené štáty sa prepadnú na tretie miesto za Čínu a Indiu a prvú päťku doplní Indonézia a Nigéria. Z Európy sa do prvej desiatky ešte dostanú Nemecko a Spojené kráľovstvo, ale len na posledných dvoch miestach. Pred nimi má byť Pakistan, Egypt a Brazília.

Pochmúrna predikcia pre Spojené štáty

Prirodzene, ekonómovia americkej banky venujú pozornosť svojmu domovskému štátu. Konštatujú výnimočnosť americkej ekonomiky medzi veľkými rozvinutými ekonomikami, keďže Spojené štáty ako jediné mierne prekonali dlhodobé prognózy rastu za posledné desaťročie. V tomto období naviac došlo k rýchlemu zhodnoteniu amerického dolára.

Desaťročie výnimočnosti Spojených štátov sa však podľa Goldman Sachs pravdepodobne nezopakuje. Potenciálny rast americkej ekonomiky zostáva výrazne nižší ako u veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík ako Čína a India.

Hodnota amerického dolára v posledných rokoch výrazne prekročila jeho férovú hodnotu založenú na parite kúpnej sily. Podľa ekonómov Goldman Sachs táto odchýlka zvyšuje pravdepodobnosť, že v najbližšej dekáde dôjde k jeho znehodnoteniu.

Menej globálnej a viac lokálnej nerovnosti

Konvergencia rozvíjajúcich sa ekonomík viedla k rovnomernejšiemu rozdeleniu globálnych príjmov. Autori z Goldman Sachs zaraďujú znižujúcu sa globálnu nerovnosť medzi nedocenené prínosy globalizácie za posledné dekády. Predpovedajú, že tento trend bude pokračovať.

Na druhej strane, zatiaľ čo nerovnosť príjmov medzi štátmi klesla, príjmová nerovnosť v rámci jednotlivých štátov sa zvýšila. Takýto vývoj predstavuje veľkú výzvu pre proces globalizácie. Národné vlády sa totiž zodpovedajú občanom za lokálny, nie globálny vývoj, globálna perspektíva tak nie je politicky zastúpená.

S tým súvisí aj prvé riziko, ktoré Goldman Sachs definuje pre budúci vývoj. Je ním populistický nacionalizmus vedúci k zvýšenému protekcionizmu a zvráteniu globalizácie. Silným impulzom v tomto smere bolo narušenie dodávateľských reťazcov počas pandémie COVID-19.

Je zjavné, prečo je zvrat globalizačného trendu považovaný za riziko. Globalizácia silno pôsobila na znižovanie príjmovej nerovnosti medzi štátmi. Na elimináciu uvedeného rizika je podľa ekonómov Goldman Sachs potrebné vyvinúť väčšie úsilie na rovnomernejšie rozdelenie prínosov globalizácie v rámci jednotlivých štátov.

Druhým uvedeným rizikom je environmentálna katastrofa spojená s klimatickou zmenou. Autori prognózy odmietajú názor, že hospodársky rast a environmentálna udržateľnosť sú nezlučiteľné. Na druhej strane uvádzajú, že dosiahnutie udržateľného rastu si vyžaduje ekonomické obete a globálne koordinovanú reakciu, pričom oboje bude politicky ťažko dosiahnuteľné.

Prognóza Goldman Sachs sa nemusí do bodky naplniť, ale ukazuje hlavné trendy a výzvy. Pre Západ nie je zvlášť optimistická. Stále však zostáva čas zareagovať a pripraviť sa na zmeny, ktoré nás v budúcnosti čakajú.