Bjørn Lomborg a Jordan Peterson: Svet má zle nastavené priority

Počas koncoročných sviatkov sa tradične zamýšľame nad dôsledkami svojho správania v minulosti a uvažujeme o tom, čo dobré by sme chceli dosiahnuť v nadchádzajúcich dvanástich mesiacoch. Keď si napríklad dávame predsavzatia, snažíme sa určiť, ako sa môžeme vo svojom živote zlepšiť. Možno by sme pri tejto príležitosti mohli uvažovať aj o tom, ako by sme takéto zlepšenie mohli dosiahnuť v širšom meradle.  

V roku 2015 sa svetoví lídri pokúsili riešiť hlavné problémy, ktorým ľudstvo čelí, stanovením cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) – súboru 169 cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť do roku 2030.

Do zoznamu sa dostali všetky obdivuhodné snahy, ktoré si len možno predstaviť: odstránenie chudoby a chorôb, zastavenie vojen, ochrana biodiverzity, zlepšenie vzdelávania a, samozrejme, zmiernenie klimatických zmien.

V roku 2023 sme na polceste vzhľadom na časový horizont 2016-2030, ale ani zďaleka nebudeme na polceste k dosiahnutiu našich predpokladaných cieľov. Vzhľadom na súčasný vývoj ich dosiahneme s polstoročným oneskorením. 

Čo je hlavnou príčinou nášho neúspechu? Naša neschopnosť určiť si priority.

Je malý rozdiel medzi tým, keď máme 169 cieľov, a tým, keď nemáme žiadne. Kľúčové ciele, ako je odstránenie úmrtnosti dojčiat a zabezpečenie základného vzdelania, sme postavili na rovnakú úroveň ako dobre mienené, ale okrajové ciele, akými sú zvýšenie recyklácie a podpora životného štýlu v súlade s prírodou.

Čo máme robiť?

Ak sa pokúsime urobiť všetko naraz, riskujeme, že urobíme veľmi málo, ako tomu bolo za posledných sedem rokov. Preto už dávno nastal čas, aby sme určili a uprednostnili naše najdôležitejšie ciele. 

Práve to urobil výskumný tím Kodanský konsenzus spolu s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako stovkou popredných ekonómov, ktorí určili, na čo by sme mohli venovať naše doláre, rupie a šilingy, aby sme dosiahli čo najviac dobra.

Táto starostlivá práca už prináša veľmi presvedčivé výsledky.

Poskytnime deťom a tehotným ženám správnu výživu

Mohli by sme napríklad naozaj urýchliť koniec hladu vo svete.

A to potrebujeme. Napriek veľkému pokroku v posledných desaťročiach viac ako 800 miliónov ľudí stále nemá dostatok potravín. Starostlivý ekonomický výskum pomáha nájsť dômyselné a účinné riešenia.

Hlad najviac postihuje prvých tisíc dní života dieťaťa, počnúc počatím a pokračujúc počas nasledujúcich dvoch rokov. Chlapci a dievčatá, ktorí čelia nedostatku základných živín a vitamínov, rastú pomalšie. To ich ohrozuje po fyzickej aj intelektuálnej stránke. IQ nedostatočne živených detí sa napríklad výrazne znižuje – v priemere o päť bodov.

Deti, ktoré sú takto nedostatočne živené, menej často navštevujú školu (a keď ju navštevujú, učia sa menej efektívne), dosahujú horšie známky a v dospelosti sú chudobnejšie a menej produktívne.

Tehotným matkám môžeme účinne dodávať základné živiny. Poskytnutie denného multivitamínového/minerálneho doplnku stojí niečo vyše 2 dolárov na jedno tehotenstvo. Keď sa takto zaopatrené deti narodia, ich mozog sa vyvíja optimálnejšie – a to ich posúva na životnú dráhu, ktorá je osobnostne a sociálne produktívnejšia. Každý vynaložený dolár by priniesol ohromujúci sociálny prínos 38 dolárov.

Prečo by sme sa najprv nevydali touto cestou?

Pretože v snahe vyhovieť všetkým a v tom, že pri tom nedokážeme starostlivo a jasne uvažovať, míňame na všetko trochu a v podstate ignorujeme najefektívnejšie riešenia. Výsledok, žiaľ, pripravuje každého o inteligenciu a produktivitu, ktoré by sme inak mali všetci k dispozícii.

Zabezpečme deťom vhodné vzdelávanie

Zvážte tiež, čo by sme mohli dosiahnuť v oblasti vzdelávania. Svetu sa konečne podarilo dostať takmer všetky deti do školy. Žiaľ, školy sú príliš často nekvalitné a mnohí žiaci sa stále takmer nič nenaučia. Viac ako polovica detí v chudobných krajinách nevie do desiatich rokov prečítať a pochopiť jednoduchý text.

Školy zvyčajne rozdeľujú deti do skupín podľa veku. To je závažný problém, pretože vek a schopnosti nie sú to isté. Ľubovoľná náhodná skupina dvadsiatich alebo šesťdesiatich detí rovnakého veku sa bude v oblasti vedomostí veľmi líšiť. To znamená, že deti, ktoré majú ťažkosti, budú stratené a schopné deti sa budú nudiť bez ohľadu na to, akú úroveň ich vyučujúci podávajú.

Existuje riešenie, ktoré je overené výskumom na celom svete? Nech každé dieťa strávi jednu hodinu denne s tabletom, ktorý prispôsobí výučbu presne úrovni daného dieťaťa. Aj keď sa zvyšok školského dňa nezmení, v priebehu roka to prinesie poznatky zodpovedajúce trom rokom bežného vzdelávania.

Koľko by to stálo? Spoločný tablet, náklady na nabíjanie (často solárne panely) a dodatočné inštrukcie učiteľa stoja približne 26 dolárov na študenta za rok. Ale strojnásobenie tempa učenia už za jeden rok zvýši produktivitu každého študenta v dospelosti, čo mu umožní vyprodukovať ďalších 1 700 dolárov v dnešnom peňažnom vyjadrení.

Táto jednoduchá a prakticky realizovateľná politika znamená, že každý takto investovaný dolár by priniesol 65 dolárov v podobe dlhodobých výhod.

Utrieďme si priority

Keď svoju pozornosť roztrieštime a venujeme sa príliš mnohým cieľom, v konečnom dôsledku realizujeme povrchne atraktívne, ale veľmi neefektívne politiky.

Keď sa snažíme vyhovieť všetkým, nedosiahneme tie veľmi cenné ciele, ktoré v skutočnosti dosiahnuť môžeme.

Popri hlade a vzdelávaní existuje približne desiatka ďalších neuveriteľne účinných politík, ako je drastické zníženie tuberkulózy a korupcie. To sú ciele, ktoré by sme mohli a mali dosiahnuť.

Morálny imperatív je jasný: najprv musíme urobiť tie najlepšie veci. Existuje riešenie, osobné aj spoločenské. To je cesta vpred, k lepšej budúcnosti. Keď uvažujeme o príchode nového roka, rozhodnime sa kráčať po tejto ceste.