Bjørn Lomborg

Počas koncoročných sviatkov sa tradične zamýšľame nad dôsledkami svojho správania v minulosti a uvažujeme o tom, čo dobré by sme chceli dosiahnuť v nadchádzajúcich dvanástich mesiacoch. Keď si napríklad dávame predsavzatia, snažíme sa určiť, ako sa môžeme vo svojom živote zlepšiť. Možno by sme pri tejto príležitosti mohli uvažovať aj o tom, ako by sme takéto zlepšenie mohli dosiahnuť v širšom meradle.  

V roku 2015 sa svetoví lídri pokúsili riešiť hlavné problémy, ktorým ľudstvo čelí, stanovením cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) – súboru 169 cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť do roku 2030.

Do zoznamu sa dostali všetky obdivuhodné snahy, ktoré si len možno predstaviť: odstránenie chudoby a chorôb, zastavenie vojen, ochrana biodiverzity, zlepšenie vzdelávania a, samozrejme, zmiernenie klimatických zmien.

V roku 2023 sme na polceste vzhľadom na časový horizont 2016-2030, ale ani zďaleka nebudeme na polceste k dosiahnutiu našich predpokladaných cieľov. Vzhľadom na súčasný vývoj ich dosiahneme s polstoročným oneskorením. 

Čo je hlavnou príčinou nášho neúspechu? Naša neschopnosť určiť si priority.