Vedci zverejnili 29. januára v časopise JAMA Pediatrics novú štúdiu. Analyzovali v nej krvné vzorky 1 471 tehotných žien. Z nich 83 malo pozitívny test na protilátky pôsobiace proti koronavírusu SARS-CoV-2. Protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré v organizme pretrvávajú mesiace až roky, sa však nenašli v pupočníkovej krvi všetkých matiek. Len 72 detí, ktoré sa týmto matkám narodilo, získalo pasívnu imunitu. Zvyšných 11 malo negatívny test na protilátky, čo môže mať podľa odborníkov viacero príčin.
Imunita detí proti SARS-CoV-2 závisí zrejme od toho, aký typ protilátok mala matka a kedy sa počas tehotenstva nakazila.
Šesť matiek malo nízku hladinu imunoglobulínov G, čo podľa vedcov svedčí o tom, že sa nakazili krátko pred pôrodom a ich organizmus nemal dostatok času preniesť protilátky cez placentu. Zvyšných päť matiek malo pozitívny test na takzvané IgM protilátky, teda imunoglobulíny triedy M. Tie sa v tele tvoria siedmy až desiaty deň po kontakte s infekčným človekom a potom miznú, takže nie sú schopné prejsť placentou.
"Čím dlhší čas uplynie medzi infekciou a pôrodom, tým viac protilátok sa prenesie," uviedli autori štúdie Karen Puopolová a Scott Hensley. Pred vedcami teraz stoja dve ďalšie veľké výzvy – určiť, ako dlho môžu tieto protilátky zostať v krvnom obehu novorodenca a do akej miery sú pri likvidácii vírusu účinné.
