Ako Putinovi liberálni technokrati zabránili kolapsu ruského hospodárstva

Nie je žiadnou novinkou, že jarné prorocké vyhlásenia o rozpade ruskej ekonomiky sa nenaplnili. Po uvalení prvých sankcií voči Kremľu sa odhady prepadu ruského HDP pohybovali v dvojciferných číslach, teraz sa v odborných kuloároch hovorí maximálne o piatich percentách. Kto však vedie tamojšie hospodárstvo cez rozbúrené vody?

Vladimir Putin a guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP

Ešte v čase pred začiatkom invázie sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom mala stretnúť skupina jeho ekonomických poradcov. Podľa britského denníka Financial Times (FT) sa mali dohadovať o ekonomických dôsledkoch západných sankcií v prípade zvýšeného napätia okolo Ukrajiny. Technokrati sa vtedy údajne obávali najmä uznania dvoch separatistických útvarov.

Podľa zdrojov denníka mali varovať Putina, že tvrdé sankcie vyvolajú paniku na finančných trhoch a môžu vrátiť ruskú ekonomiku o desaťročia späť. Hrubému domácemu produktu predpovedali pokles o 30 percent v priebehu dvoch rokov a inflácia by podľa nich prinútila centrálnu banku zvýšiť úrokové sadzby na 35 percent, čo by znížilo reálne ruské príjmy o pätinu.

Ľudia oboznámení s týmto stretnutím však uviedli, že skupina odborníkov bola vtedy príliš nesmelá na to, aby varovala Putina pred vojenskou eskaláciou. Ruskému prezidentovi nedokázali povedať, že riskuje geopolitickú katastrofu. Podľa týchto ľudí odišli zo stretnutia bez toho, aby vedeli, čo presne Putin plánuje, alebo či ich posolstvo prijal.

"Mali dosť odvahy na to, aby požiadali veľkého muža o stretnutie. Ale nedokázali mu odovzdať posolstvo," uviedol jeden z nich.

Tichá podpora?

Väčšina z týchto technokratov so západným vzdelaním, ktorí sú za kormidlom ruského hospodárstva, od februárového vtrhnutia ruských vojsk na Ukrajinu svedomito mlčí.

Bývalý minister financií Alexej Kudrin, generálny riaditeľ Sberbank German Gref, šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullinová a všetci ostatní apolitickí technokrati sa napriek prvotnému šoku z nečakanej invázie zdržiavajú verejnej kritiky ruského prezidenta a jeho činov.

Gref, Putinov blízky spolupracovník od čias ich spoločného pôsobenia v úrade petrohradského starostu v 90. rokoch, mal pritom povesť najliberálnejšieho člena prezidentovho širšieho okruhu, píše britský denník s dôvetkom, že Gref vedel svoje názory aj nahlas vysloviť.

Podobne na tom bola aj Nabiullinová, vysoko uznávaná guvernérka centrálnej banky, a aj ďalší úradníci, ktorí sa ešte pred vojnou zúčastnili na stretnutí s Putinom, dopĺňa Financial Times.

Putin počas medzinárodnej konferencie k 175. výročiu vzniku banky Sberbank v Moskve 10. novembra 2016. Tretí zľava generálny riaditeľ banky Sberbank German Gref. Foto: TASR/AP

Najčernejšie predikcie sa nenaplnili – vďaka nim samotným

Odborníci ako Gref a Nabiullinová boli podľa britského denníka kedysi považovaní za liberálov, modernizátorov a protiváhu takzvaných silovikov, zástancov tvrdej línie a príslušníkov bezpečnostných služieb a ozbrojených síl, ktorí stáli Putinovi po boku. Keď však prišlo do tuhého, nedokázali obhájiť svoj svetonázor, vieru v otvorené trhy a verejne odmietli vystúpiť proti vojne. Namiesto toho prišli Kremľu na pomoc a využili svoje schopnosti na zažehnanie krízy. Pritom sa postarali o to, aby sa ich vlastné apokalyptické predpovede nenaplnili.

Pomerne úspešne prevádzajú ruskú ekonomiku otrasmi, ktoré spôsobili balíky západných opatrení namierené voči Kremľu. Najmä vďaka nim zostáva ruský finančný systém napriek množiacim sa sankciám relatívne stabilný, zatiaľ čo hrubý domáci produkt sa namiesto pôvodne očakávanému kolapsu zníži v tomto roku pravdepodobne „len“ o pár percent.

"Ekonomický tím ho skutočne zachránil. Preto si ich drží pri sebe. Ak by (ekonomiku) ovládali silovikovia, pokles HDP by bol naozaj o 10 až 15 percent," cituje FT bývalého vysokopostaveného ruského úradníka. Ten ešte dodal: „On nie je blázon. Preto ich nechal na ich miestach.“

Podľa Alexandry Prokopenkovej z think-tanku Carnegie Endowment for International Peace (CEIP) sa im popri riešení problémov darí vyhýbať všetkému politickému. „Dokážu riešiť krízu, ktorú si sami spôsobili ruskou inváziou na Ukrajinu, aj keď ignorujú jej príčinu,“ píše táto analytička, ktorá monitoruje ruskú hospodársku politiku.

Neodišli, pretože na ich miesto by dosadili horších

Konstantin Sonin, ekonóm z Chicagskej univerzity, mal podľa Financial Times osloviť Xéniu Judajevovú, Nabiulinovej hlavnú námestníčku pre makroekonomickú politiku a starú priateľku. Sonin ju údajne vyzval, aby odstúpila, pričom ju varoval, že pomáha vojnovému úsiliu. Zamestnancov banky prirovnal k Hjalmarovi Schachtovi, šéfovi nemeckej Reichsbank počas vlády Adolfa Hitlera.

Judajevová však mala trvať na tom, že má morálnu povinnosť zostať. Ak by najvyšší technokrati banky na protest proti vojne odišli, Putin by na ich miesta vymenoval zástancov tvrdej línie, čím by poškodil bežných obyvateľov zničujúcimi štátnymi zásahmi, ako je zmrazenie cien, tvrdila podľa zdrojov denníka Judajevová.

„Niektorí štátni zamestnanci sa domnievajú, že zotrvaním na svojich postoch môžu aspoň zabezpečiť, aby sa život Rusov nezhoršil, a tým možno odčiniť svoje mlčanie o vojne,“ konštatuje Prokopenková z CEIP. Namiesto toho, aby technokrati posudzovali vojenskú inváziu z morálneho hľadiska, podľa analytičky sa na ňu pozerajú z hľadiska efektívnosti alebo jej absencie.

„Tí blbci by mohli byť, samozrejme, opatrnejší a humánnejší: mohli by dávať pozor na civilistov, sledovať, kam dopadajú rakety, a starostlivejšie načasovať bombardovanie," uviedol podľa Prokopenkovej jeden z ňou oslovených ruských úradníkov. Analytička dodáva, že nikto z tých, ktorých oslovila, nepodporil inváziu na Ukrajinu. Nikto z nich však nebol pripravený verejne vyjadriť svoj nesúhlas.

Všetko stojí a padá na centrálnej banke

Nabiullinová si počas dvoch období, keď šéfovala ruskej centrálnej banke, vypestovala povesť špičkovej odborníčky. Po udalostiach v roku 2014 postavila tamojšiu ekonomiku na nohy, skrotila infláciu prostredníctvom reštriktívnej menovej politiky a postavila sa skorumpovanému bankovému sektoru. Po anexii Krymu sa snažila izolovať Rusko od sankcií tým, že vytvorila nezávislý platobný systém a zhromaždila zásobu devízových rezerv, ktoré na prelome tohto roka dosiahli hodnotu približne 630 miliárd amerických dolárov.

Podľa Alexandry Prokopenkovej však rozsah invázie a následná smršť západných sankcií Nabiullinovú prekvapili. "Nikto nemal scenár, že Rusko napadne Ukrajinu. Existovali záťažové testy štátnych spoločností a bankového systému, ale nikto nepredpokladal, že príde vojenský konflikt v plnom rozsahu, zmrazené rezervy a takáto úroveň sankcií," uviedla pre Financial Times.

Západné krajiny zhabali približne polovicu ruských devízových rezerv, takže Nabiullinová nemohla použiť nástroj, ktorý mal chrániť ekonomiku pred turbulenciami. Podľa istého ruského predstaviteľa, na ktorého sa britský denník odvoláva, sa šéfka centrálnej banky Nabiullinová ešte po zmrazení ruských rezerv stala terčom tlaku popredných silovikov. Tí presadzovali, aby ju nahradil ich človek Sergej Glaziev. Putin, ktorý zjavne veril v jej schopnosti, však Nabiullinovú namiesto toho vymenoval na tretie funkčné obdobie.

Aby Nabiullinová zastavila hromadné výbery z bánk a zmiernila tlak na rubeľ, zaviedla na jar menové kontroly. Spoločnostiam napríklad nariadila, aby 80 percent devízových príjmov konvertovali na ruble. Taktiež obmedzila sumu v cudzej mene, ktorú si v rozmedzí šiestich mesiacov mohli obyvatelia vybrať zo svojich bankových účtov, na 10-tisíc dolárov. Vysoká úroková sadzba na úrovni 20 percent tiež zatraktívnila rubľové vklady.

"Všetko závisí od centrálnej banky. Ak tá nefunguje správne, celá ekonomika je na šrot," cituje FT bývalého ruského úradníka. "Keby prišiel Glaziev, rubeľ by sa netlačil ani na papier. Museli by sa len rozdávať kusy dreva," uzavrel.