Matej Gašparovič

Tieto signály vychádzali na povrch spolu s tým, ako sa Budajova „občianska platforma“ viditeľne koordinovala so skupinkou poslancov zo strany Za ľudí Jurajom Šeligom a Janou Žitňanskou. Ich spoločný postup bol citeľný už pri taktike, s akou sa postavili k odvolávaniu vlády: kým zvyšok ich strany dohadoval s tarabovcami predčasné voľby, oni ich odmietali, túžiac po rekonštrukcii Hegerovho kabinetu podľa požiadaviek Sulíka a Kolíkovej.

Okrem iného by tým získali aj čas na vznik nového projektu, ktorý v úzadí formuje expremiér Mikuláš Dzurinda. A na jeho palube by sa mohli aspoň dočasne „zjednotiť“.

Nie je prekvapením, že desiatka Budajových žetónov v aktuálnej parlamentnej hre – ktorá sa odvolaním vlády zjavne ani zďaleka neskončila – si hľadá ukotvenie aj pre život nasledujúci po ďalších voľbách. Logika pudu sebazáchovy hovorí, že budú chcieť svoj politický výtlak vyžmýkať, kým ešte nejaký majú a kým dokážu so svojimi kartami hrať – teda do volieb, ideálne v čo najneskoršom termíne.  

Ak by si Dzurinda s Budajom naozaj tľapli, neprekvapí ani to, že aj ich snaha o predĺženie volebného mandátu tejto vlády (v zrekonštruovanej podobe) by sa nápadne podobala na taktiku Miroslava Kollára (s ktorým sa tiež ráta v novom projekte). Kollárovi šlo najmä o to, aby nové voľby padli na čo najneskorší termín. Do tejto čerstvo a čudesne zjednotenej skupiny sa radi zaradia aj ďalší odpadlíci z OĽaNO a SaS Ján Mičovský a Martin Klus, ktorý Dzurindove integračné snahy už nejaký čas hlasno podporuje.