V Bratislave pribudla nová dominanta. Michalská veža ukazuje, ako môžu vyzerať naše pamiatky

V týchto dňoch sa dokončujú posledné detaily na exteriéri Michalskej veže. Bolo odstránené lešenie a niektorých možno prekvapilo, že vidia inú vežu, než akú si pamätajú. Pred rekonštrukciou mala veža podobu, ktorú nadobúdala počas viacerých obnov od 50. rokov. Tie sa snažili vyzdvihnúť najmä jej stredoveký charakter. Barok bol doslova osekaný a niektoré dekoratívne prvky (napríklad kamenné ostenia okolo okien) utopené v hrubej omietke. Rekonštrukcie sa však nedostali až na „cibuľovú“ helmicu, ktorá tvorí takmer polovicu stavby. Tá zostala prakticky v stave z roku 1845, keď bola naposledy rekonštruovaná (nepočítajúc drobné opravy po poškodení v roku 1945).

Čo si teda treba na veži všímať. Prvou vecou je farebnosť. Nie je totiž biela ako biela. Veža má po novom prírodný odtieň približujúci sa viac pôvodnej farebnosti. Druhý výrazný moment je obnovená helmica s pozlátenými dekoratívnymi prvkami. Medený plech bol nahradený novým, ktorý však už prešiel oxidáciou, vďaka čomu má už teraz zelenkavú farbu medenky. Na vrchole veže „svieti“ pozlátená socha svätého Michala – jedného z patrónov mesta. Aj toto je novinka. Socha bola značne poškodená a chýbali niektoré jej časti. Hoci sa pôvodne rátalo so zachovaním zelenej medenkovej farby, výskum ukázal, že socha bola pôvodne celá pozlátená. V takejto podobe sa v slávnostnom sprievode vrátil svätý Michal v októbri na vežu.

Celkový výraz veže dotvára obnovené barokové tvaroslovie, o ktorom sme už písali dávnejšie. V skratke sú to dekoratívne prvky, ktoré sa na vežu vrátili, dodávajú jej nádych elegancie a posilňujú jej historický výraz. Sú to najme bosáže (imitácie kvádrov) na nárožiach a okolo oboch portálov. Miernym šokom môže byť zreštaurovaná gotická erbová tabuľa zo začiatku 16. storočia, nachádzajúca sa nad portálom zo strany barbakánu. Tu pamiatkari zvolili prístup obnovenia pôvodnej farebnosti jednotlivých erbov a ďalších prvkov. Farebnosť bolo možné zrekonštruovať na základe zachovaných stôp pigmentov a pri erboch je výhodou navyše aj to, že ich farby sú nám známe. Tabuľa obsahuje erb Bratislavy, Vladislava II. a tiež všetkým známe trojvršie s dvojkrížom. Vladislav II. je sprítomnený aj v štylizovanej podobe písmena „W,“ ktoré erby obopína. K interpretácii trojvršia s dvojkrížom by sa dala napísať samostatná štúdia. Výskumy Michalskej veže sa v tomto prípade zhodujú, že erb symbolizuje Horné Uhorsko, teda približne územie Slovenska. Zo strany Michalskej ulice sa nad portál vrátila zreštaurovaná olovená rokoková kartuša s textom zvečňujúcim barokovú prestavbu v roku 1758.

Po dokončení rekonštrukčných prác bude veža sprístupnená verejnosti vo forme dočasnej inštalácie. Tá bude zameraná na prezentáciu samotnej veže a na jej pamiatkovú obnovu. Paralelne s rekonštrukciou pracuje tím odborníkov Múzea mesta Bratislavy na príprave budúcej expozície, ktorá bude zameraná na vežu ako na unikátnu pamiatku a na bratislavské mestské opevnenie.

Autor pracuje v Múzeu mesta Bratislavy a spolupracuje na príprave budúcej expozície v Michalskej veži.