Sulíkov ľstivý a krkolomný manéver mu síce doprial vychutnať si víťazstvo nad Matovičom, ale zároveň tým nepriamo otvoril Ficovu otcovskú náruč voči Pellegrinimu. Píše Marek Maďarič.
Istým spôsobom mal Robert Fico pravdu, keď sa s chuťou pohoršoval nad tým, že jeho márnotratný syn Peter Pellegrini si ani neprečítal zdôvodnenie návrhu na vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde a rovno dal Sulíkovi potrebné podpisy poslancov Hlasu. Dnes sa totiž zdá, že Pellegrini popritom urobil ešte vážnejšiu chybu, a síce nespýtal sa Sulíka, aký bude jeho ďalší postup, ak sa náhodou podarí Hegerovej vláde vysloviť nedôveru. Pellegrini sa podľa všetkého uponáhľal v „odvolávacej“ rivalite so Smerom a ulakomil sa na možnosť, že tentoraz Hlas bude mať v rukách iniciatívu, ku ktorej sa Smer bude musieť chtiac-nechtiac pridať. Lenže, ako už bolo naznačené, nedomyslel možné dôsledky, a tak momentálne vyzerá ako ten, čo bol použitý, nie však na to, aby vláda padla, ale na to, aby sa z milosti Sulíka obnovila.
Autor komentára svojho času uvažoval, že Sulík odvolávaním vlády začal svoju, ako to sám nazval, životnú kampaň a dôvod, pre ktorý sa za tým účelom spojil s Pellegrinim je aj testovanie či príprava svojich voličov na budúcu možnú koalíciu s Hlasom.