Dobrou správou je, že tempo inflácie sa v budúcom roku zmierni. Zlá správa znie, že ceny ďalej porastú tempom, ktoré bolo v posledných rokoch len ťažko predstaviteľné. Zatiaľ čo za celý rok 2022 tempo inflácie v Česku dosiahne v priemere za celý rok zhruba 15 percent, v budúcom roku to bude okolo 10 percent.
Prvá polovica roku 2023 sa odohrá v duchu dvojcifernej inflácie, v druhej polovici roka tempo inflácie zoslabne na jednociferné hodnoty. Rast cien budú ďalej živiť drahé energie. Štátne cenové stropy budú znamenať len čiastočnú úľavu. Drahšie energie sa potom budú čoraz viac prepisovať do všetkého tovaru. A drahšie potraviny pocíti každý z nás.
Inflácia vo svete
Tempo inflácie zostane zvýšené aj vo svete. Musia nás preto zaujímať reakcie centrálnych bánk. Tu sa začína prejavovať, že centrálne banky predsa len už spomalili tempo zvyšovania úrokových sadzieb. Úrokové sadzby amerického Fedu pred tohtoročnými Vianocami narástli o 50 bázických bodov do pásma 4,25 – 4,50 percenta. Tempo zvyšovania sadzieb Fedu sa teda spomalilo po štvorici predchádzajúcich „hikov“ o 75 bázických bodov. Alebo sa očakáva, že boj proti inflácii už nebude taký urputný ako doteraz.
Európska centrálna banka (ECB) po vzore Fedu tiež prišla so spomalením pri zvyšovaní sadzieb zo 75 na 50 bázických bodov. Rozdiel je však v tom, že táto banka začala svoje úrokové sadzby zvyšovať neskôr ako americký Fed. Výsledkom je, že zatiaľ čo v USA vyskočili úrokové sadzby viditeľne nad 4 percentá, v eurozóne narástla základná sadzba ECB len na 2,5 percenta.
ECB zároveň prisľúbila ďalšie zvyšovanie sadzieb v budúcom roku, kedy by mali vyrásť viditeľne nad 3 percentá. Trh odhaduje, že ECB v nasledujúcich mesiacoch zvýši sadzby o viac ako jeden percentuálny bod. Okrem toho má Európska centrálna banka v pláne naordinovať svojej súvahe diétu. Znižovanie jej súvahy by sa malo začať v marci a malo by prebiehať do polovice budúceho roka v rozsahu 15 miliárd eur mesačne. V podaní ECB tak budeme v priamom prenose sledovať kvantitatívne uťahovanie po tom, čo sa táto banka mnohoročným programom kvantitatívneho uvoľňovania stala najväčším veriteľom mnohých vlád eurozóny.
Keď to sčítame, tak zatiaľ čo v posledných rokoch centrálne banky svojou uvoľnenou menovou politikou vytvorili podhubie pre nárast tempa inflácie, v budúcom roku v ich podaní budú pokračovať pokusy o nápravu tohto stavu.
Vývoj ekonomík
Správanie centrálnych bánk a postupné „zdržiavanie“ peňazí bude mať zákonite odraz v ekonomike. Pre investorov bude zrazu nemysliteľné prísť k lacným úverom, čo sa odrazí v slabšej ochote investovať. Do čohokoľvek. Akciové trhy podľa mňa nebudú ani v roku 2023 predstavovať bezpečné miesto na zaparkovanie kapitálu. Podobne na tom bude napríklad trh s nehnuteľnosťami. Spľaskýnanie cenových bublín by malo pokračovať aj v roku 2023.
V tejto situácii sa nemôže dariť ani jednotlivým ekonomikám. Napríklad americký Fed v budúcom roku očakáva pomerne citeľný nárast miery nezamestnanosti v USA z 3,7 na 4,6 percenta na konci roka 2023. To naznačuje, že zhoršenie ekonomických podmienok môže vyústiť do recesie najväčšej ekonomiky sveta. Medzinárodný menový fond na budúci rok očakáva rast globálnej ekonomiky len o 2,7 percenta.
Energetická kríza
Dôležitou témou zostane aj v roku 2023 energetická kríza. K jej vzniku rozhodne neprispelo len zastavenie dodávok plynu z Ruska. Výrazne sa na tom podpísalo aj zelené ťaženie európskych politikov. Našťastie, pre túto zimu sme z najhoršieho vonku, zásobníky plynu sa po celej Európe podarilo počas jesene naplniť na viac ako 90 percent, niekde aj na 100 percent.
Dodávky plynu z Ruska totiž nahradil nórsky plyn a potom aj dovoz skvapalneného plynu (LNG). Lenže Európa si bude musieť čoskoro vybrať. O dodávky LNG bude súťažiť predovšetkým s Áziou. Zároveň sa však bráni zmluvám na dlhšie obdobie kvôli svojim klimatickým cieľom. Lenže dodávatelia LNG práve na dlhodobých kontraktoch fungujú.
Keď si to spočítame, buď si Európa otvorene prizná, že plyn pre ňu bude aj v nasledujúcich pätnástich rokoch dôležitý, alebo môžeme mať veľké problémy naplniť zásobníky už pred budúcou zimou. To by, samozrejme, výrazne zvýšilo cenu plynu a elektriny na európskych trhoch a eskalovalo energetickú krízu. Potom by sa nám ešte viac rozbehlo to, čo nás trápilo tento rok – skokový nárast cien energií, následne celková inflácia, zamrznutie spotreby a nutnosť centrálnych bánk ešte viac dramaticky zvyšovať úrokové sadzby.
Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.