Moje nádherné Vianoce

Ako dieťatko vyrastajúce v dedinke Čunovo s rodičmi a starými rodičmi som si musel vytvoriť akúsi syntézu odlišných posolstiev, ktoré sa do mojej malej hlavičky dostávali. Posolstvo prichádzalo z mojej rodiny, od najbližších bytostí. Hovorili mi o tom, že chodí Mikuláš a potom Ježiško. Nepamätám si už akými cestičkami, ale aj komunistická štátna moc si presadila svoje a úspešne ma oboznámila s existenciou Deda Mráza, ktorý mal chodievať zhruba v tom istom čase.

Nebolo jednoduché zrovnať si to v hlave. Ale podarilo sa mi nejako zoradiť ich hierarchicky od toho najmenej významného po toho najvýznamnejšieho. Riadil som sa gradualistickou logikou, takže tou trojkou, ktorá prichádzala najprv, bol svätý Mikuláš. Potom Dedo Mráz. No a nakoniec prichádzal ten najdôležitejší, ako som usudzoval zo zvláštnej pozornosti mojich najbližších voči jeho príchodu, teda Ježiško. O tom nebolo pochýb, on bol zo všetkých troch ten najväčší king. On bol v podstate šéf aj Mikuláša, aj Deda Mráza. Cítil som, že pred ním sa zohne každé koleno na nebi i na zemi, len som to nevedel povedať tými slovami.