Zrazu bojujeme proti Číne a Rusku súčasne

Popredný americký komentátor Thomas L. Friedman upozorňuje, ako sa Amerika tento rok dostala do konfliktu s Ruskom aj Čínou súčasne. Považuje to za krajne nebezpečné a vysvetľuje prečo.

Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto: profimedia.sk

Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto: profimedia.sk

Ak ste si to ešte nevšimli, dovoľte mi, aby som vás upozornil na vzrušujúci zvrat udalostí: Spojené štáty sú teraz v konflikte s Ruskom a Čínou súčasne.

Stará múdrosť vždy hovorila: "Nikdy nebojuj s Ruskom a Čínou súčasne." To isté hovoril aj Henry Kissinger. Beda nám, v národnom záujme je dnes konfrontácia s oboma silno opodstatnená. O jednej veci nepochybujte: Sme v neprebádaných vodách. Dúfam len, že to nebudú naše nové "nekonečné vojny".

Boj s Ruskom je nepriamy, ale zjavný, stupňujúci sa a násilný. Vyzbrojujeme Ukrajincov inteligentnými raketami a spravodajskými informáciami, aby sme prinútili Rusov stiahnuť sa z Ukrajiny. Aj keď tým nič neuberám na statočnosti Ukrajincov, podpora USA a NATO zohrala obrovskú úlohu pri úspechoch Ukrajiny na bojisku. Len sa spýtajte Rusov. Ako sa však táto vojna skončí, to vám nikto nepovie.

Dnes sa však chcem zamerať na boj s Čínou, ktorý je menej viditeľný a nezahŕňa žiadnu streľbu, pretože sa bojuje prevažne pomocou tranzistorov, ktoré prepínajú medzi digitálnymi jednotkami a nulami. Bude však mať rovnako veľký, ak nie väčší vplyv na globálnu rovnováhu síl ako výsledok boja medzi Ruskom a Ukrajinou. A s Taiwanom to má len málo spoločné.

Je to boj o polovodiče – základnú technológiu informačného veku. Aliancia, ktorá navrhne a vyrobí najinteligentnejšie čipy na svete, bude mať aj najinteligentnejšie a najpresnejšie zbrane, najinteligentnejšie továrne a najinteligentnejšie kvantové výpočtové nástroje na prelomenie prakticky akejkoľvek formy šifrovania. Dnes sú USA a ich partneri na čele, ale Čína je odhodlaná ich dobehnúť – a my sme teraz odhodlaní tomu zabrániť. Hra pokračuje.

Začiatkom októbra Bidenova administratíva vydala nový súbor vývozných regulácií, ktoré v podstate Číne odkazujú: „Myslíme si, že ste v oblasti logických a pamäťových čipov a zariadení o tri technologické generácie za nami, a my zabezpečíme, aby ste nás nikdy nedobehli." Alebo, ako sa diplomatickejšie vyjadril poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan: „Vzhľadom na základnú povahu niektorých technológií, ako sú pokročilé logické a pamäťové čipy, si musíme udržať čo najväčší náskok" – navždy.

„Spojené štáty v podstate vyhlásili Číne vojnu, pokiaľ ide o schopnosť krajiny napredovať vo využívaní vysokovýkonnej výpočtovej techniky s cieľom dosiahnuť ekonomické a bezpečnostné výhody," povedal pre The Financial Times Paul Triolo, expert na Čínu a technológie z poradenskej spoločnosti Albright Stonebridge. Alebo, ako to formulovalo čínske veľvyslanectvo vo Washingtone, USA sa snažia o "vedecko-technickú hegemóniu".

Kde sa však táto vojna skončí? To vám nikto nepovie. Nechcem sa nechať ošklbať Čínou, ktorá čoraz viac využíva technológie na absolútnu kontrolu doma a strašidelnú mocenskú projekciu v zahraničí. Ale ak sme teraz uzamknutí na ceste, ktorá navždy odopiera Číne pokročilé technológie – eliminuje akúkoľvek nádej na obojstranne výhodnú spoluprácu s Pekingom v otázkach, ako sú klíma a kybernetická kriminalita, kde čelíme vzájomným hrozbám a sme jediné dve mocnosti, ktoré môžu niečo zmeniť – aký svet to vytvorí? Čína by si mala klásť rovnaké otázky.

S istotou viem len to, že nariadenia, ktoré vydalo ministerstvo obchodu prezidenta Bidena, predstavujú novú hrozivú prekážku, pokiaľ ide o kontrolu vývozu, ktorá Číne zabráni v tom, aby mohla nakupovať najmodernejšie polovodiče zo Západu alebo zariadenia na ich vlastnú výrobu.

Nové nariadenia zakazujú každému americkému inžinierovi alebo vedcovi pomáhať Číne pri výrobe čipov bez osobitného súhlasu, a to aj v prípade, že tento Američan pracuje v Číne na zariadení, ktoré nepodlieha kontrole vývozu. Nariadenia tiež sprísňujú sledovanie s cieľom zabezpečiť, aby sa čipy navrhnuté v USA a predané civilným spoločnostiam v Číne nedostali do rúk čínskej armády. A čo je možno najkontroverznejšie, Bidenov tím pridal  „pravidlo o priamych zahraničných výrobkoch", ktoré, ako poznamenal denník The Financial Times, „prvýkrát použila administratíva Donalda Trumpa proti čínskej technologickej skupine Huawei" a „v skutočnosti zakazuje akejkoľvek americkej alebo neamerickej spoločnosti dodávať cieleným čínskym subjektom hardvér alebo softvér, ktorého dodávateľský reťazec obsahuje americké technológie".

Toto posledné pravidlo je veľmi dôležité, pretože najmodernejšie polovodiče vyrába to, čo nazývam „komplexná adaptívna koalícia" spoločností z Ameriky, Európy a Ázie. Predstavte si to takto: AMD, Qualcomm, Intel, Apple a Nvidia vynikajú v navrhovaní čipov, ktoré majú miliardy tranzistorov, a tie sú na seba čoraz tesnejšie natlačené, aby vytvorili požadovaný výpočtový výkon. Spoločnosti Synopsys a Cadence vytvárajú na dizajnovanie podporované počítačom sofistikované nástroje a softvér, na ktorých výrobcovia navrhujú najnovšie typy čipov. Applied Materials vytvára a upravuje materiály na výrobu miliárd tranzistorov a spojovacích vodičov v čipe. Holandská spoločnosť ASML poskytuje litografické nástroje v spolupráci, okrem iných, aj s nemeckou spoločnosťou Zeiss SMT, ktorá sa špecializuje na optické šošovky a ktorá z týchto návrhov kreslí šablóny na kremíkové doštičky pomocou hlbokého aj extrémneho ultrafialového svetla – s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou, ktorá dokáže vytlačiť na mikročip miniatúrne dizajny. Kľúčovú úlohu v tejto koalícii zohrávajú aj spoločnosti Intel, Lam Research, KLA a firmy od Kórey cez Japonsko až po Taiwan.

Ide o toto: Čím viac posúvame hranice fyziky a vedy o materiáloch, aby sme na čip natlačili viac tranzistorov a získali tak väčší výpočtový výkon na ďalší rozvoj umelej inteligencie, tým menej je pravdepodobné, že jedna spoločnosť alebo krajina dokáže vyniknúť vo všetkých častiach procesu návrhu a výroby. Potrebujete celú koalíciu. Dôvod, prečo je Taiwan Semiconductor Manufacturing Company, známa ako TSMC, považovaná za popredného výrobcu čipov na svete, je ten, že každý člen tejto koalície zveruje spoločnosti TSMC svoje najintímnejšie obchodné tajomstvá, ktoré potom spája a využíva v prospech celku.

Keďže koaliční partneri neveria Číne, že neukradne ich duševné vlastníctvo, Peking sa musí snažiť sám zreplikovať svetovú výrobnú špičku čipov pomocou starých technológií. V roku 2017 sa mu podarilo ukradnúť určité množstvo čipových technológií vrátane 28-nanometrovej technológie od spoločnosti TSMC.

Donedávna sa predpokladalo, že hlavný čínsky výrobca čipov, spoločnosť Semiconductor Manufacturing International Company, uviazol prevažne na tejto úrovni čipov, hoci tvrdí, že sa mu podarilo vyrobiť niekoľko čipov na 14 nanometrovej a dokonca 7 nanometrovej škále využitím niektorých starších generácií hlbokej UV litografie od spoločnosti ASML. Americkí experti mi však povedali, že Čína nedokáže tieto čipy masovo a presne vyrábať bez najnovšej technológie spoločnosti ASML – ktorá je teraz v krajine zakázaná.

Nedávno som robil rozhovor s ministerkou obchodu Ginou Raimondovou, ktorá dohliada na nové kontroly vývozu čipov a na 52,7 miliardy dolárov, ktoré Bidenova administratíva práve zabezpečila na podporu výskumu novej generácie polovodičov v USA, ako aj návrat výroby moderných čipov do USA. Raimondová odmieta názor, že nové nariadenia sa rovnajú vojnovému aktu.

„USA boli v neudržateľnej pozícii," povedala mi vo svojej kancelárii. „Dnes nakupujeme 100 percent našich pokročilých logických čipov zo zahraničia – 90 percent od spoločnosti TSMC v Taiwane a 10 percent od spoločnosti Samsung v Kórei." (To je dosť šialené, ale je to pravda.)

„V USA nevyrábame žiadne čipy, ktoré potrebujeme pre umelú inteligenciu, pre našu armádu, pre naše satelity, pre naše vesmírne programy" – nehovoriac o nespočetných nevojenských použitiach, ktoré poháňajú naše hospodárstvo. Nedávno prijatý zákon CHIPS bol podľa nej našou „útočnou iniciatívou" na posilnenie celého nášho inovačného ekosystému, aby sa viac najmodernejších čipov vyrábalo v USA.

Uvalenie nových kontrol vývozu pokročilých technológií na výrobu čipov na Čínu bolo podľa nej „našou obrannou stratégiou. Čína má stratégiu vojensko-civilnej fúzie" a Peking dal jasne najavo, „že má v úmysle stať sa úplne sebestačným v oblasti najpokročilejších technológií", aby dominoval na civilných komerčných trhoch aj na bojisku 21. storočia. „Nemôžeme ignorovať zámery Číny."

Preto aby sme ochránili seba a našich spojencov a všetky technológie, ktoré sme vynašli individuálne aj kolektívne, dodala, „bolo to, čo sme urobili, ďalším logickým opatrením, aby sme zabránili Číne dostať sa o krok ďalej". USA a ich spojenci navrhujú a vyrábajú „najpokročilejšie superpočítačové čipy a nechceme, aby sa dostali do rúk Číny a boli použité na vojenské účely".

Naše hlavné zameranie, uzavrela Raimondová, „je hrať ofenzívne – inovovať rýchlejšie ako Číňania. Zároveň však budeme čeliť rastúcej hrozbe, ktorú predstavujú, tým, že budeme chrániť to, čo potrebujeme. Je dôležité, aby sme zmiernili napätie tam, kde sa to dá, a podnikali tam, kde môžeme. Nechceme konflikt. Musíme sa však chrániť s otvorenými očami."

Čínske štátom riadené noviny Global Times v úvodníku napísali, že zákaz len „posilní vôľu a schopnosť Číny postaviť sa na vlastné nohy v oblasti vedy a techniky". Agentúra Bloomberg citovala nemenovaného čínskeho analytika, podľa ktorého „neexistuje možnosť zmierenia".

Vitajte v budúcnosti...

Text vyšiel pôvodne v New York Times, všetky práva vyhradené.