Kde je dnes Boh

Nezvyknem v Štandarde písať úvahy na duchovné témy. K tejto ma inšpirovala vianočná kázeň gréckokatolíckeho kňaza a môjho otca Mareka Kolesára v Ľubovci.

Žena sa modlí po teroristickom útoku v Paríži 16. novembra 2015. Ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

Žena sa modlí po teroristickom útoku v Paríži 16. novembra 2015. Ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

Neodmysliteľnou súčasťou prežívania vianočných sviatkov je od nepamäti prianie požehnania, pokoja, zdravia či lásky. Keďže v našom susedstve prebiehajú kruté boje, dnes ešte väčšmi ako inokedy vnímame, že človek nemá svoj život vo vlastných rukách a mnoho ľudí vo svete trpí. Nielen neveriaci, ale aj kresťan môže rýchlo začať pochybovať a pýtať sa – kde je ten všemohúci Boh?

Každého niečo sužuje. Či ide o väčšie alebo menšie problémy. Obavy Ukrajincov, kde sklonia hlavu, lebo im vojna zničila domovy. Ich strach o blízkych, ktorí nevedno, či žijú, alebo nie. Šesťmesačné čakanie pacienta na termín u lekára. Nevera manžela či manželky. Nedostatok financií. Drahé potraviny. Energetická kríza. Azda ten hore zabudol na svoje deti?

Odpoveď možno pritom hľadať v príbehu o zrodení Božieho Syna, ktorý nám každoročne radostne zvestuje evanjelium. V tom, ktorý sme už toľkokrát počuli, až sa zdá, že nemôže priniesť nič nové.

Ten, ktorý je Najvyšší, prišiel na svet v biednych podmienkach betlehemskej maštale ako maličké dieťa. A presne tak chce vstúpiť do vnútra každého človeka. Hľadá otvorené dvere do biedy a špiny ľudského srdca, aby sa v ňom mohol stále nanovo rodiť. To je to miesto, kde by sme ho mali hľadať!

A ak človek chce vidieť Božie pôsobenie aj navonok, potrebuje tomu malému Dieťaťu prenechať vládu nad sebou samým a zveriť sa do jeho rúk. Pripojiť sa k trom mudrcom, ponúknuť mu svoje dary a nasadiť vladársku korunu na jeho hlavu.

Mnohí kresťania si totiž (nielen) v týchto časoch prispôsobujú Božie slovo tak, aby im vyhovovalo. Korunujú seba, svoj rozum a svoje pocity. Vznikajú akési pokrivené individuálne verzie viery. Ospravedlňujeme si rozvody, lásku k rovnakému pohlaviu, neveru, predmanželské spolužitie. Mnohokrát sú to neľahké situácie a je jednoduchšie o nich písať, ako sa s nimi vyrovnávať. Aj tu však treba nazerať na veci v Pravde. Treba položiť korunu na hlavu, na ktorú patrí.

Aby Boh mohol – tak ako sa spieva v jednej z východných modlitieb – zasadnúť na svoj trón, ktorý má v každom jednom z nás, a bojovať za pravdu, lásku a spravodlivosť.

A aby sme my mohli pozdvihnúť svoj hlas a zvolať: S nami Boh!