Tri desaťročia samostatnej slovenskej ekonomiky. Pozoruhodné úspechy i premárnené príležitosti

Slovenská ekonomika zavŕšila tretie desaťročie samostatnej existencie. Za toto obdobie Slovensko prešlo postkomunistickou ekonomickou transformáciou, európskou integráciou i obdobím „bežnej prevádzky“ bez veľkých výziev. Výsledky boli lepšie i horšie.

Za tridsať rokov urobilo Slovensko po ekonomickej stránke veľký krok vpred. Rozhodujúcim impulzom bol návrat k trhovej ekonomike. Napriek všetkým problémom, ktoré so sebou transformácia priniesla, trhový systém založený na súkromnom vlastníctve dokázal nepomerne vyššiu efektívnosť než centrálne plánovanie.

Slovensko sa tiež bezprecedentným spôsobom zapojilo do svetovej ekonomiky. Otvorenosť svetu bola druhým kľúčovým faktorom, ktorý umožnil dnešnú prosperitu. Zahraničné investície priniesli potrebný kapitál, ale aj sprostredkovali nové technológie. Zapojenie do medzinárodného obchodu umožnilo využiť domáce komparatívne výhody.

Spomínané faktory však súvisia s pádom komunistického režimu, nie so slovenskou štátnosťou. Ako sa na ekonomickom vývoji podpísala slovenská nezávislosť? Tridsať rokov prinieslo dôvody na hrdosť i premárnené šance.

Rýchla aj pomalá konvergencia k Európe

Naším referenčným bodom zostáva Česko a Európa. Je prirodzené, že sa porovnávame najmä s nimi. Česko predstavuje náš východiskový bod – dáva nám predstavu, ako by sa asi naša ekonomika mohla vyvíjať v spoločnom štáte. Západná Európa predstavuje akýsi cieľ – štandard, ku ktorému sa chceli postkomunistické štáty priblížiť.

Štartovacia pozícia Česka a Slovenska bola, samozrejme, odlišná. Ekonómovia Slovenskej sporiteľne v správe o vývoji slovenskej a českej ekonomiky po rozdelení uvádzajú, že v polovici deväťdesiatych rokov bol slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 49 percent priemeru Európskej únie, zatiaľ čo ten český na úrovni 78 percent.

Slovensko však v novom tisícročí predviedlo obdivuhodné tempo konvergencie. V roku 2010 už bol rozdiel medzi českou a slovenskou ekonomikou len sedem percentných bodov a výkon slovenskej ekonomiky sa postupne blížil k 80 percentám priemeru Európskej únie. O štyri roky neskôr však už slovenskej konvergencii došiel dych a česká ekonomika sa začala tej slovenskej opäť vzďaľovať.

Súčasný stav nie je pre Slovensko práve dobrým vysvedčením. Podľa Eurostatu je výkon českej ekonomiky na úrovni 92 percent priemeru Európskej únie, výkon tej slovenskej je na úrovni 69 percent priemeru. Česko tak presiahlo úroveň niektorých západoeurópskych štátov (Španielska či Portugalska), zatiaľ čo Slovensko zostáva medzi najchudobnejšími štátmi Únie.

Ekonómovia Slovenskej sporiteľne došli svojou metódou výpočtu k menšiemu rozdielu, o desať percentných bodov. Výkon slovenskej ekonomiky udávajú na 81 percentách priemeru Európskej únie a českej ekonomiky na 91 percentách. I toto porovnanie však potvrdzuje stagnáciu Slovenska v ostatnej dekáde.

Lepšia ekonomika znamená aj lepší život

Slovensko dlhodobo zápasí aj s nezamestnanosťou. Miera nezamestnanosti bola na Slovensku vyššia už pred rozdelením federácie a po celé tri dekády tú českú prevyšovala viac než dvojnásobne. Na počiatku milénia sa blížila k dnes ťažko uveriteľným 20 percentám. I v tomto ohľade však Slovensko urobilo veľký pokrok, keď sa miera nezamestnanosti v posledných rokoch dostala pod európsky priemer. Problémom zostáva dlhodobá nezamestnanosť.

Okrem trochu abstraktných údajov o ekonomickej výkonnosti pridávajú analytici Slovenskej sporiteľne aj zaujímavé údaje o kvalite života. Index ľudského rozvoja, ktorý na škále od nula do jedna odráža priemernú dĺžku života pri narodení, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa, sa od roku 1990 do roku 2021 zvýšil z 0,69 na 0,85. V susedom Česku za rovnaké obdobie vzrástol z 0,74 na 0,89.

Pozitívne vyznieva hodnotenie v jednotlivých kategóriách. Očakávaná doba dožitia sa za tri dekády zvýšila o celé štyri roky. Zvýšil sa aj počet rokov dožitých v zdraví. Za posledných desať rokov, za ktoré sa tento údaj sleduje, vzrástol z 52,2 roka na 56,7. Česku je hodnota síce vyššia, až 61,6 roka, za poslednú dekádu však o 1,3 roka poklesla.

Vlastná transformačná cesta, lepšia i horšia hospodárska politika

Hoci za hospodárskym rastom musíme vidieť predovšetkým ekonomickú transformáciu ako takú, relatívne rozdiely medzi Slovenskom a Českom odrážajú odlišnú transformačnú cestu a hospodársku politiku. Napokon, ekonomické otázky boli aj súčasťou argumentácie v prospech slovenskej samostatnosti.

Slovenská ekonomika rozdelením federácie získala i stratila. Transformačná politika v deväťdesiatych rokoch spomalila oproti tej českej, ktorá viac zodpovedala predstave šokovej terapie odporúčanej niektorými západnými ekonómami. Privatizácia vedená konceptom vytvárania domácej kapitálovej vrstvy sa viac než v Česku stala synonymom štátom organizovaného rozkrádania. Slovensko tiež prišlo o transfery z bohatšieho Česka.

Na druhej strane pomalšia transformácia pomohla vyhnúť sa výraznejšiemu poklesu ekonomiky a rýchlemu rastu nezamestnanosti v deväťdesiatych rokoch. Slovensku pomohla aj vlastná mena. Jej znehodnotenie zvýšilo konkurencieschopnosť slovenského vývozu. Na druhej strane politická situácia nevytvárala atraktívne prostredie pre zahraničné investície.

Začiatkom nového tisícročia však Slovensko vďaka ekonomickým reformám viac než dohnalo transformačný deficit z deväťdesiatych rokov. Slovenský príbeh je v tomto pozoruhodný. Podľa transformačných poučiek treba konať rýchlo, lebo neskôr vyprchá nadšenie ľudí a reformy sa presadzujú len ťažko. Na Slovensku sa podarilo transformáciu reštartovať.

Na Dzurindove vlády môžeme mať rôzne názory, hospodárska politika tohto obdobia nepochybne priniesla výrazné výsledky. Svojím dielom k tomu prispela aj európska integrácia. Je však zjavné, že ekonomické reformy išli nad rámec toho, čo bolo pre integráciu nutné, a rast slovenskej ekonomiky prekonal iné postkomunistické štáty.

Posledná dekáda, naopak, predstavuje obdobie stagnácie. Akoby Slovensku došiel dych. Ekonomické reformy sa zastavili a spolu s nimi ustala aj konvergencia k európskemu štandardu. Prejavili sa dlhodobejšie následky predchádzajúceho ekonomického rastu – pokles nezamestnanosti, ale aj rozrastanie sa sociálneho štátu.

Rýchlo z federácie, rýchlo do iného spoločenstva

V slovenskom ekonomickom príbehu je aj istý paradox. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa Slováci usilovali vymaniť sa zo spoločenstva s iným štátom, ktoré im prinášalo výhody i nevýhody. Na strane pozitív bolo nepochybne prerozdelenie zdrojov z bohatšej časti federácie, na strane negatív obmedzená možnosť vlastnej hospodárskej politiky v spoločnom štáte.

O nemnoho rokov neskôr sa Slováci s nadšením vrhli do iného spoločenstva, ktoré má pre nich podobné dôsledky. Európska únia predstavuje čoraz väčšie obmedzenie suverenity členských štátov, a to aj v hospodárskej oblasti. Na druhej strane ponúka benefity v podobe prerozdelenia zdrojov v prospech chudobnejších krajín.

V spoločnom štáte s Čechmi mali Slováci obmedzenú možnosť ovplyvniť federálnu politiku. V rámci Európskej únie má však Slovensko ešte menší hlas a nezdá sa, že by to mnohým prekážalo. Naopak, Slováci išli v obmedzení svojej suverenity ďalej, ako museli, keď sa už v roku 2009 vzdali vlastnej menovej politiky.

Máme dôvody na hrdosť i pokoru

Možnosť mať vlastnú hospodársku politiku je nepochybne osožná. Ale len za predpokladu, že ju robia kompetentní ľudia a s dobrými úmyslami. Slovensko za tridsať rokov zažilo po tejto stránke dobré aj zlé časy.

Tri dekády samostatnosti slovenskej ekonomike pomohli. Boli dosť dobré, aby Slováci na seba mohli byť hrdí. Na druhej strane mnoho príležitostí bolo premárnených a zostáva dosť dôvodov na pokoru. Hospodárska politika je beh na dlhú trať a občasný šprint nestačí.

Prečítajte si ďalšie texty, ktoré v Štandarde vychádzajú pri príležitosti 30. výročia štátnosti. O téme štátu uvažujú a píšu Marek Maďarič, Martin Homza, Pavol Minárik, Ján Čarnogurský, Milan Krajniak či biskup Ivan Eľko.