Vatikán stále rieši finančné nezrovnalosti

Je to smutné, ale Vatikán sa stále trápi s finančnými aférami. Ako píše jeden z vatikanistov, stále sa nestal „chrámom transparentnosti“, ako by sa patrilo. Pápež František má síce v iných veciach tendenciu decentralizovať cirkev, ale keď ide o finančné aféry, tlačí na centralizáciu. Problém trochu je, že jeho „peronistický“ štýl vládnutia založený na osobných vzťahoch skôr než na štrukturálnych, inštitucionálnych zmenách podľa pozorovateľov nevedie k deklarovanej transparentnosti.

Zásahy do Maltézskeho rádu 

Rozpor medzi niektorými verejnými vyhláseniami a prevažujúcim mediálnym naratívom na jednej strane a neveľkou otvorenosťou a nejasnosťou na druhej strane možno vidieť na prípade Zvrchovaného Maltézskeho rádu . Ten už niekoľko rokov zažíva vnútorné turbulencie, kvôli čomu pápež František zriadil komisiu, ktorá mala tieto rozpory vyriešiť. Rytieri to označili za „neprijateľné“ a za „nepochopenie“, keďže išlo o vnútornú záležitosť. V roku 2017 pontifex dokonca požiadal veľmajstra Matthewa Festinga, aby odstúpil.

Tisícročný rád si tento víkend výraznou väčšinou zvolil na jeden rok nového miestodržiteľa veľmajstra (Luogotenente di Gran Maestro ). Je ním brat Marco Luzzago, príbuzný pápeža Pavla VI. Prísahu slávnostne zložil pred nastávajúcim kardinálom Silvanom Tomasim, ktorého pápež vymenoval za svojho osobitného delegáta pri tomto starobylom ráde. Vatikánsky diplomat v minulosti prešetroval fungovanie rádu, hoci podľa talianskeho vatikanistu Marca Tosattiho bol vtedy v konflikte záujmov, ktorý sa dosiaľ nevyjasnil. Toto „inštitucionálne násilie“ preto môže namiesto konsolidácie ešte viac rozkolísať Maltézsky rád a „dať mu príslovečný bozk smrti“, myslí si komentátor.

Františkova finančná reforma je aj Benediktova reforma

Nejasnosť panuje aj v prípade kedysi vplyvného preláta Angela Becciua, ktorého Silvano Tomasi na novom poste nahradí. Tento Sardínčan sa totiž nečakane vzdal svojich kardinálskych právomocí a nevie sa naisto, či aj on je predmetom prebiehajúcich vyšetrovaní, alebo nie. Angelo Becciu mal mať podľa publikovaných článkov snahu ovplyvniť súdny proces s kardinálom Georgeom Pellom v Austrálii. Podľa talianskych médií bol Becciu nepriateľsky naladený proti Pellovi, keďže prvý bol substitút Štátneho sekretariátu a druhý stál na čele Sekretariátu pre ekonomiku, ktoré mali byť v inštitucionálnom konflikte v reforme vatikánskych financií. Zjednodušene, Pell chcel poriadok vo financiách, Becciu nechcel Pella.

Médiá v tom videli jeden z viacerých konfliktov medzi záujmami „starej gardy“ prevažne talianskych prelátov a „reformistami“, ktorých reprezentoval pápež a austrálsky kardinál. V nedávnom rozhovore pre agentúru Adkronos pritom František povedal, že v očisťovaní cirkvi od korupcie len pokračuje v tom, čo začal jeho predchodca Benedikt XVI. Napokon, počas ťažkých mesiacov na záver Benediktovho pontifikátu zohral dôležitú rolu aj slovenský kardinál Tomko, ktorému pápež dôveroval.

Meno Angela Becciua sa objavuje aj v súvislosti s podozrivým nákupom nehnuteľnosti v Londýne, ktorý v súčasnosti stále vyšetrujú vatikánske úrady. Bývalý substitút Štátneho sekretariátu túto transakciu hájil ako legálnu, pričom v kontexte brexitu vraj vzrástla na hodnote trikrát. O všetkom dokonca hovoril s pápežom.

Nejasnosti týkajúce sa investície v Londýne a ďalšie otázky

Minulý týždeň však Tlačové stredisko Svätej stolice zverejnilo list pre štátneho sekretára Pietra Parolina, v ktorom rímsky biskup od tejto investície naoko dáva ruky preč. Píše, že „zvláštnu pozornosť“ treba venovať investíciám v Londýne a fondu Centurion, ktoré „treba čím skôr opustiť alebo ich zariadiť takým spôsobom, aby sa eliminovali akékoľvek riziká týkajúce sa dobrej povesti“. V liste František nariaďuje, aby sa presunula správa fondov Štátneho sekretariátu pod Správu majetku Apoštolskej stolice (takzvaná APSA), a ich kontrolu zveruje Ekonomickému sekretariátu. Dôvod je „transparentnejšia, efektívnejšia správa financií viac v súlade s evanjeliom“ v rámci reformy Rímskej kúrie, vysvetľuje pontifex.

Otázkou zostáva, či investícia v Londýne bola naozaj legálna a taká výhodná, ako tvrdí bývalý zástupca Štátneho sekretariátu. Pokiaľ áno, prečo sa rímsky biskup, ktorý podporuje otvorený dialóg, reformy a transparentnosť, snaží zbaviť tejto transakcie? Je to kvôli mediálnemu obrazu, aký sa utvoril okolo Sloane Avenue v Londýne, a kvôli tomu, aby pontifex svoj reformný imidž v médiách udržal za každú cenu?

Vatikanista z portálu Acistampa vo svojej najnovšej analýze píše, že stále sa čaká na dlho sľubovanú správu o exkardinálovi McCarrickovi v súvise so zneužívaním. Pýta sa tiež, prečo ani rok po okázalej razii v Štátnom sekretariáte vo Vatikáne neprišlo k rozsudku, hoci piatich úradníkov v rámci vyšetrovania prepustili či preložili. Zvláštne je tiež to, že Úrad pre finančné informácie neprezentoval správu za rok 2019 na verejnej tlačovej konferencii ako v minulosti.

Toto vyvoláva otázky, ktoré podľa vatikanistu poukazujú na rozpor s pápežovým deklarovaným dôrazom na otvorenosť a decentralizáciu. Pravda, nie všetko sa má hovoriť aj otvorene, s tým máme svoje skúsenosti aj na Slovensku. Katolíci by azda súhlasili, že nech už sú spôsoby verejné alebo neverejné, je najvyšší čas, aby bol v týchto veciach vo Vatikáne konečne poriadok.