V roku 2017 sa situácia zmenila. Pontifex udelil kardinálovi Pellovi voľno, aby mohol v Austrálii pred súdom čeliť viacerým obvineniam zo zneužívania mladistvých, ktorého sa mal vo svojej domovine dopustiť pred vyše 20 rokmi. Súd v austrálskom štáte Victoria ho uznal za vinného.
Najvyššie postavený austrálsky prelát, ktorý stále trval na svojej nevine, sa odvolal na Najvyšší súd v krajine. Ten ho oslobodil tento rok, čím sa ukončil „dlhý a ťažký proces“ pre kardinála i obete zneužívania.
V hre môže byť suverenita Vatikánu
Začiatkom októbra 2020 niektoré talianske médiá napísali, že kardinál Becciu mal poslať z neoznačeného bankového účtu vo Vatikáne približne 700-isíc eur niekomu na austrálsky účet. Bolo to v čase súdneho procesu s Pellom, ktorého viaceré médiá označili za „jedného z nepriateľov Becciua“. Špekulovalo sa, že šlo o úplatok svedkovi v procese s Pellom, ktorý mal ovplyvniť výsledný verdikt v neprospech obžalovaného preláta.
„V posledných rokoch využil niektorých novinárov a iné zdroje na diskreditáciu svojich nepriateľov. A práve v tomto zmysle sa ukazuje platba, ktorá sa mala uskutočniť v Austrálii, a aj možná súvislosť s Pellovým procesom,“ parafrázuje denník Il Corriere Della Sera bývalého spolupracovníka Becciuho Mons. Alberta Perlascu. Bývalý substitút Štátneho sekretariátu však rozhodne odmieta „zvlášť privilegované vzťahy s tlačou“.
Tu sa otázky o kardinálovi zo Sardínie nekončia. Tento rok vatikánska polícia zhabala dokumenty a elektronické zariadenia v byte a úrade Mons. Perlascu v súvislosti s vyšetrovaním podozrivých finančných operácií a s nákupom nehnuteľnosti v Londýne. Do toho mal byť zapletený aj kardinál Becciu. Ten označil nákup nehnuteľnosti v Londýne za legálny a o tejto investícii hovoril aj s pápežom.
Becciu dva roky pred raziou, v júni 2018, rezignoval ako zástupca štátneho sekretára a zakrátko ho pápež František vymenoval za prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Aj tejto funkcie sa v septembri 2020 bez udania vážneho dôvodu vzdal vrátane práv v súvislosti s hodnosťou kardinála, čo vyvolalo ďalšie otázky o úlohe Becciua nielen v súvislosti s „vatikánskym finančným cárom“ Pellom.
V stávke je však viac než len morálna autorita katolíckej cirkvi. Podľa niektorých komentátorov nedávna „séria malých justičných správ“ čoraz viac vyvoláva dojem, že Vatikán nie je nič iné než len ďalší taliansky úrad prokurátora. Vyvíja sa mediálny tlak na to, aby sa najmenší štát sveta stal „talianskou provinciou“ i v justičnej sfére.
Hoci nie je jasné, kto konkrétne ťahá za nitky, vatikanista talianskeho portálu Acistampa si myslí, že v skutočnosti Svätá stolica opäť čelí rastúcemu a „veľmi sofistikovanému útoku“ na svoju suverenitu s cieľom oslabiť jej pozíciu tak ako v minulosti v kauze Vatileaks.
Skôr útok na katolícku cirkev ako na kardinála
V knihe s názvom Kauza Georgea Pella: Vyúčtovanie so sexuálnym zneužívaním detí zo strany kňazov (The Case of George Pell: Reckoning with Child Sexual Abuse by Clergy) autorka Melissa Daveyová pripomína, že prelátov obhajca Robert Richter, tak ako mnoho iných ľudí, neveril, že jeho klient je vinný. Richter je pritom progresívny ateista na rozdiel od konzervatívneho Pella, ktorý je obhajca tradičných hodnôt.
Advokát autorke povedal: „V rámci sexuálneho zneužívania panuje morálna panika, ktorá od ľudí vyžaduje, aby s tými, ktorí sa vyhlasujú za obete, zaobchádzali ako s obeťami, akoby to bolo všetko, čo stačí ako dôkaz.”
Niekoľko Austrálčaniek a Austrálčanov, s ktorými sa autor článku rozprával v roku 2019 v Ríme, sa tiež svojho krajana Pella zastalo, lebo neboli presvedčení o jeho vine. V súkromných rozhovoroch povedali, že arcibiskup mesta Melbourne a neskôr Sydney nemal šťastie na dobrých priateľov – niektorí z nich ho nenávideli a škodili mu za chrbtom.
Navyše austrálsky štát Victoria, kde ho súdili, je podľa nich dosť antiklerikálny a od tamojšieho súdu neočakávali objektívny verdikt o katolíckom hodnostárovi. Naopak, Najvyšší súd, kam sa neskôr odvolal, sídli v hlavnom meste Canberra, čím sa zvýšila šanca na spravodlivý rozsudok. Ďalšou výhradou skupiny Austrálčanov bolo to, že v procese bola skôr obžalovaná cirkev, a nie sám Pell.
Austrálsky denník The Sydney Morning Herald oslovil tamojších katolíkov so žiadosťou o reakciu na súdny proces s najvyššie postaveným prelátom v krajine. Podľa nich bude mať väčší vplyv na veriacich stále súčasná pandémia koronavírusu, no zdôrazňujú, že cirkev má viac počúvať a podporovať laikov. Hoci súd kardinála oslobodil, pre jeho odporcov doznela jeho éra, v ktorej zosobňoval starú, rigidnú, protikultúrnu cirkev, ktorá nedokázala osloviť moderných ľudí.
Naopak, jeho zástancovia tvrdia, že naďalej bude mať značný vplyv, lebo dokáže výborne komunikovať hlavne s mladými ľuďmi.
Greg Craven, ktorý bol vo vedení Austrálskej katolíckej univerzity, pre denník povedal, že uväznenie Pella bolo „strašným úderom“ pre veriacich: „Či už ste ho mali radi, alebo nie, bol materskou loďou, ktorú vyhodili do povetria, a zanechalo to veľkú dieru v katolíckej psyché. Pre veľa katolíkov bude [rozsudok, pozn. redakcia] nielen osobným očistením Georgea Pella, ale pravou nápravou ozajstnej nespravodlivosti, a to za spôsob, akým sa zaobchádzalo s cirkvou a s katolíkmi.“
