Biela emigrácia z Ruska: Jej príbeh sa opakuje
Bolo to pred vyše sto rokmi, po boľševickom puči a neskôr po skončení občianskej vojny v Rusku, ušli do cudziny milióny Rusov. Voláme ich bieli Rusi. O tom, čo možno odvodiť z ich osudu pre dnešných emigrantov z Putinovho Ruska, píše profesor Lipitsky.
22self-portrait-1910
Malevičov autoportrét. Foto: wikimedia
Boli to Rusi, ktorí neznášali Lenina a boľševikov, takzvaných červených Rusov. Dlho sa vymedzovali voči sovietskemu režimu, nádej v Rusku videli po roku 1991. Dnes sú opäť v zložitej situácii, pokúsim sa objasniť prečo.
Najskôr si však vyjasnime pojmy. Takzvaná prvá vlna ruskej emigrácie, ku ktorej došlo po roku 1917, bola masívna. Rusko vtedy opustilo (podľa rôznych prepočtov) od 1 do 3 miliónov ľudí. V literatúre sa možno niekedy stretnúť aj s väčším číslom, pretože niektorí autori zahŕňajú aj celé obyvateľstvo Fínska, Poľska a pobaltských krajín, ktoré sa vtedy stali nezávislými. Nie je to však korektné, pretože títo bývalí poddaní Ruskej ríše sa nikam neprisťahovali, nemali by byť preto považovaní za migrantov.