Eurozóna skĺzne v roku 2023 do recesie. Zapríčiní to energetická kríza, tvrdí skupina ekonómov
Podľa drvivej väčšiny z 37 oslovených ekonómov sa zóna jednotnej meny nachádza už teraz v recesii a väčšina z nich tiež predpovedá, že HDP eurozóny sa v priebehu celého budúceho roka zníži.
"Trhy s plynom v Európe zostávajú kľúčovým rizikom," uviedla Chiara Zangarelliová, ekonómka spoločnosti Morgan Stanley. "Ďalšie prerušenia dodávok alebo mimoriadne chladná zima by mohli viesť k obnoveniu napätia a opätovnému rastu cien, čo by si vynútilo ďalšie kolo prispôsobovania sa a poškodzovania dopytu."
Väčšina ekonómov si myslí, že starý kontinent má najhoršiu časť energetickej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu, už za sebou. Vďaka miernej jeseni sa zásobníky s plynom predtým, než udrela zima, naplnili na približne 95 percent. Aktuálne sa toto číslo pohybuje na 83 percentách, pričom slovenské zásobníky sú plné z troch štvrtín.
Panujú však obavy, že otázka prídelového systému energií by sa mohla v budúcom roku vrátiť. Záleží to najmä na tom, aké budú v Európe teploty počas zvyšku zimy. Čím bude chladnejšie, tým viac hrozí vyčerpanie plynu zo zásobníkov a o to náročnejšie bude ich opätovné naplnenie pred budúcoročnou zimou. Ešte väčšou výzvou bude, ak sa toky plynu z Ruska opätovne znížia.
"Riziko prideľovania dodávok plynu sa pre tohtoročnú zimu pravdepodobne podarilo odvrátiť, ale otázka dodávok energie na budúcu zimu je stále otvorená," myslí si Sylvain Broyer, hlavný ekonóm pre Európu, Blízky východ a Afriku v spoločnosti S&P Global Ratings.
"Úroveň zásob plynu teraz rýchlo klesá," uvádza Carsten Brzeski, vedúci oddelenia makrovýskumu v ING Bank. Dodáva, že aj pre túto zimu stále existuje riziko výpadkov dodávok energie. „Tá budúca bude ešte náročnejšia," upozorňuje Brzeski.
Ekonómovia navyše varujú, že bez ruských dodávok bude oveľa ťažšie naplniť kľúčové zásobníky plynu v Európe pred budúcoročnou zimou. A to napriek zvyšovaniu nezávislosti Európy od Ruska a obstarávaniu dodávok plynu z krajín ako Nórsko, USA či zo severu Afriky.
HDP eurozóny by malo podľa ekonómov klesnúť. Odhady sa rôznia
Európska komisia aj ECB vydali už predtým prognózy o tom, že hospodárstvo bloku v budúcom roku porastie o 0,3 percenta, respektíve 0,5 percenta.
Ekonómovia oslovení v prieskume britského denníka však boli pesimistickejší. Podľa nich sa ekonomika eurozóny v budúcom roku mierne zníži. Predpokladajú však iba veľmi mierny pokles.
Rast cien spôsobený šokmi na energetických trhoch je zároveň tŕňom v oku Európskej centrálnej banky, ktorá má stanovený svoj inflačný cieľ na úrovni dvoch percent. Vykonávatelia monetárnej politiky sa preto snažia zvyšovaním základnej úrokovej sadzby obmedziť dopyt. To na jednej strane prináša istú stabilizáciu cenovej hladiny, no na druhej strane spôsobuje potláčanie ekonomickej aktivity aj hospodársky pokles.
Ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ECB by tak podľa Marcella Messoriho, profesora ekonómie na univerzite Luiss v Ríme, viedlo k „vážnej recesii v eurozóne".
Ceny ešte istý čas porastú, mierne vzrastie aj nezamestnanosť
Podľa ekonómov sa očakáva, že inflácia v eurozóne zostane nad dvojpercentným cieľom ECB ešte najmenej dva roky. Odborníci očakávajú, že ceny v budúcom roku vzrastú o niečo viac ako o 6 percent a v roku 2024 o takmer 2,7 percenta.
Ich prognózy sú nižšie ako predikcie ECB, ktorá začiatkom tohto mesiaca uviedla svoj odhad, že rast cien bude v roku 2023 v priemere 6,3 percenta a o rok neskôr 3,4 percenta.
Rast miezd by mal podľa priemernej predikcie v prieskume FT v budúcom roku dosiahnuť 4,4 percenta, čo je menej ako 5,2-percentná prognóza ECB. Reálne mzdy by tak podľa nich mali v roku 2023 klesnúť, keďže nárast cien bude rýchlejší než mzdový posun.
Ekonómovia tiež predpovedajú, že nezamestnanosť v eurozóne sa zvýši z rekordne nízkej októbrovej úrovne 6,5 percenta na 7,1 percenta na konci budúceho roka.
Ceny nehnuteľností by mohli po dlhom čase klesnúť
Dlhšie obdobie sa tiež hovorí o tom, že hospodársky pokles v kombinácii s výrazne vyššími hypotekárnymi úrokmi vyvolá v regióne ochladenie na trhu s bývaním. ECB totiž v priebehu roka 2022 zvýšila úrokové sadzby o 2,5 percentuálneho bodu a očakáva sa, že v roku 2023 bude jej reštriktívna politika a zvyšovanie kľúčovej úrokovej sadzby pokračovať.
Podľa predikcií ekonómov by ceny rezidenčných nehnuteľností v eurozóne mali v budúcom roku klesnúť o 4,7 percenta. Maria Demertzisová, vedúca pracovníčka think-tanku Bruegel, uviedla, že ceny domov "nebudú ďalej rásť, ak budeme v recesii, a úrokové sadzby sa budú zvyšovať".
Spomalenie medziročného rastu cien bývania badať aj na Slovensku. V treťom štvrťroku vzrástli ceny oproti rovnakému obdobiu ostatného roka o približne 14,5 percenta. V predchádzajúcom štvrťroku to však bolo takmer 17 percent. Treba dodať, že je to ovplyvnené najmä vývojom na trhu s novostavbami. Existujúce nehnuteľnosti totiž pokračovali v raste. Ich ceny boli v treťom štvrťroku medziročne vyššie o 14,5 percenta, zatiaľ čo v druhom to bolo menej, o 12,7 percenta.