Aj tieto Vianoce boli pre mnoho detí smutnými sviatkami

Vianoce sú najkrajšie sviatky roka. Ich čaro a kúzlo je námetom rozprávok, príbehov či básní. Aj ja som ich prežíval doma s rodičmi a súrodencami aj vo vlastnej rodine s manželkou, s deťmi a širokým príbuzenstvom. Tie rozžiarené detské oči, ktoré sa dotýkajú neznámeho a tajomného sveta plného lásky a dobra, sú vždy nanovo to najkrajšie čaro Vianoc.

Žiaľ, nie je to vždy tak. Aj tento rok boli Vianoce smutné pre mnoho detí po celom Slovensku. Viem to, pretože som to sám kedysi zažil. Opakovane.

Tie najsmutnejšie Vianoce som zažíval v starých detských domovoch, ktoré som po nežnej revolúcii navštevoval. Doteraz mi v mysli rezonujú výroky detí, ktoré v detských domovoch pred Vianocami odznievali: „Nemám rád Vianoce, lebo pri nich si najviac uvedomujem, aký som sám.“

„Od začiatku vianočných sviatkov začali chodiť pre deti ich rodičia, príbuzní aj rodiny spolužiakov. Celé hodiny som presedel pri okne, odkiaľ bolo vidno bránu detského domova. Čakal som, či niekto príde aj pre mňa. Nikdy sa tak nestalo.“

„V domove bývali tri oslavy Vianoc: jedny pre všetkých zamestnancov, druhé pre súdruhov z patronátnych závodov, ktorí sa neskôr premenovali na sponzorov, a tretie – to boli tie naše. V jedálni pri štedrej večeri nás bolo viac ako sto.“

„Najosamotenejšie som sa cítil pri rozbaľovaní darčekov. Chcel som sa s niekým tešiť, ale v skupine nás bolo dvanásť a teta bola len jedna.“

„Celé Vianoce myslím na mamu, ktorá veľa pije a nemá kde bývať. Bojím sa, aby nezamrzla.“

„Všetky darčeky by som vymenil za to, aby raz moja rodina spolu sedela pri štedrovečernom stole.“

Nechcem tým povedať, že aj deti bez rodiny nemôžu mať šťastné Vianoce. Veď v zariadeniach pre deti pracuje väčšina dospelých, ktorí majú deti naozaj radi a mnohí z nich si ich berú na sviatky do vlastných rodín. Chcem len po tohtoročných Vianociach pripomenúť, že aj tieto sviatky bolo medzi nami veľa detí, ktoré neboli šťastné, pretože nedostali to najdôležitejšie – pozornosť od svojich blízkych: lásku, bezpečie a istotu, že nielen na Vianoce, ale počas celého roka sú a budú milované.

Z potreby milovať a byť milovaný nikdy nevyrastieme. Túžba po blízkosti v nás pretrváva po celý život. Vianoce preto môžu byť časom, keď mnohí prežívajú osamelosť a prázdno. Pandémia úzkosti a depresie je oveľa závažnejšou ako pandémia koronavírusu. Nedokážeme fungovať bez vzťahov, ktoré sú tým najcennejším, čo máme. Vianoce sú príležitosť poďakovať za tie, ktoré prežívame, a aj napraviť tie, ktoré sa nevydarili.

Vianoce sú o betlehemskom dieťati a rodine, ktorá ho v zložitých podmienkach prijala a vytvorila mu mikrosvet bezpečia a lásky. Toto je aj našou dnešnou úlohou: aj v zložitých podmienkach deti prijať a snažiť sa im dať to, čo potrebujú. Ak dieťa vyrastá vo svojom svete v bubline lásky, bezpečia a prijatia, tak ju bude rozdávať po celý život. Ak vyrastá v pocite neistoty a ohrozenia, je našou úlohou pomôcť mu. Ak sa to nepodarí a dieťa vyrastie bez prijatia a blízkych vzťahov, tak po celý život bude rozdávať len to, čo dostalo v detstve.

Tieto skúsenosti nám potvrdzujú mnohé roky pri sprevádzaní konkrétnych detí aj dlhoročné pozorovanie osudov detí z domovov. Potvrdzujú to aj nedávne výsledky výskumu medzi deťmi na Slovensku (ich podrobné vyhodnotenie budeme prezentovať v novom roku).

Výsledky jednoznačne potvrdili, že najlepšia ochrana pred duševnými i ostatnými problémami detí je domov s dobrým otcom a mamou. Našťastie, na Slovensku má takýto domov až 76 percent detí.

„Jedna osoba nemôže zmeniť celý svet, ale ty môžeš zmeniť celý svet jednej osoby,“ povedal kedysi Albert Einstein. Od každého z nás preto závisí, ako sa budú na Slovensku deti cítiť. Najdôležitejší sú rodičia, ak zlyhajú, musia nastúpiť príbuzní, ak nemôžu, nastúpia náhradní rodičia a ak sa takí nenájdu, musíme nastúpiť my všetci.

Aj počas týchto Vianoc boli medzi nami smutné deti. Máme rok na to, aby sme to zlepšili. Každé jedno dieťa, každá jedna rodina sa počíta.