K čomu to vlastne došlo s tými kvótami? Vláda nám to predkladá ako veľké víťazstvo, ale rozšíriť emisné povolenky na oblasť bývania a dopravy mi skôr pripadá ako rituálna samovražda.
Revízia systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorý je známy aj ako EU ETS, je jednou zo štrnástich návrhov balíka Fit for 55. Zatiaľ čo Green Deal bol len všeobecný, nelegislatívny plán, takzvaný klimatický zákon zaviazal EÚ k zníženiu emisií oxidu uhličitého do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990. A Fit for 55 sú už konkrétne kroky, ako ono zníženie dosiahnuť.
EU ETS sa dnes týka približne jedenásťtisíc podnikov v celej EÚ a predstavuje pre nich určitú trajektóriu znižovania emisií. Teraz sa systém rozšíri a sprísni s cieľom pomôcť dosiahnuť spomínané 55-percentné zníženie emisií.
Stále mi to pripadá ako strieľanie si do vlastnej nohy…
Áno, lenže vysvetliť Európskemu parlamentu, že potrebujeme podporiť české teplárenstvo, je skoro nadľudská úloha. Alebo vysvetliť, že ak nepodporíme teplárne, ktoré centrálne zásobujú teplom tisíce domácností, tak si ľudia budú kúriť plastovými fľašami s pilinami a použitým olejom a výsledok bude pre životné prostredie oveľa horší. Existuje veľmi veľa vecí, ktoré poslancom ťažko vysvetliť. Snažili sme sa o to v rámci predsedníctva a aj Alexander Vondra ako tieňový spravodajca.
Ako to s tými teplárňami dopadlo?
V Europarlamente sme podporu teplární nepresadili. Našťastie sa ju podarilo presadiť vo finálnych rokovaniach – v takzvanom trialógu. Nie je to ideálne, ale aspoň niečo. Kľúčové je, že sa teplárenstvo podarilo obhájiť ako koncept.
Ako koncept?
Áno. Centrálne vykurovanie nie je v západnej Európe obvyklé. Naopak, pre Česko alebo Poľsko je typické. V europarlamente si počas rokovaní vytiahli dáta, zistili, že teplárenstvo sa týka Česka a Poľska a keďže Poľsko je – nadnesene povedané – vždy za toho zlého, tak si povedali, prečo podporovať práve Poliakov. Cieľom nebolo zakázať teplárne. Len by nedostali viac kvót zadarmo. Museli by si teda všetky platiť a cena ich produktu by bola taká vysoká, že by sa od nich ľudia začali masívne odpájať a teplárne by skončili.
Ako si Poliaci počínali na rokovaniach?
Boli ako zvyčajne tvrdí vyjednávači. Pripravili si štyri podmienky:
– nechceli mať v EU ETS podmienku rule of law (princíp právneho štátu) na čerpanie peňazí z Modernizačného fondu, pretože to vnímali ako účelové, práve vo vzťahu k Poľsku,
– chceli podporu diaľkového vykurovania,
– chceli z Modernizačného fondu – z peňazí z predaja kvót – financovať aj plynové projekty,
– požadovali, aby sa EU ETS rozšíril na sektor budov a cestnej dopravy až v roku 2029.
Ako predsednícky štát sme Poliakov dosť podporovali a väčšinu ich požiadaviek sa podarilo splniť. Akurát štvrtá požiadavka sa splní už v roku 2027.
A nikto sa proti tomu ako celku nepostavil?
Nie, žiadna masívna opozícia zo strany členských štátov sa nekonala. Čiže aj keby sme sa ako Česi stavali na zadné, nič nezmôžeme. Naopak, keby sme práve teplárne nechali na švédske predsedníctvo, tak môžeme na ich podporu rovno zabudnúť. Celkovo si dovolím tvrdiť, že výsledná podoba EU ETS by bola vo vzťahu k Česku oveľa menej priaznivá.
Nemôžem si pomôcť, ale vychádza mi z toho, že dochádza k deľbe spoločnosti. Ak si vezmeme nehnuteľnosť ako symbol spoločenského úspechu a postavenia, tak sa spoločnosť rozdelí na tých, čo mali šťastie, že si nehnuteľnosť zaobstarali pred Green Dealom, a na tých, čo majú smolu, pretože to teraz bude výrazne drahšie…
Tieto obavy zdieľam, a aj z toho dôvodu sledujeme potenciálne sociálne dosahy. Z aukcií emisných kvót sa počíta s približne 850 miliardami korún na modernizáciu len v Česku. Áno, je to prerozdeľovanie, chápem riziká… Vidím však ešte zložitejšie, menej prijateľné veci.
Napríklad?
Smernica o energetickej náročnosti budov. Tá určí, čo vám skolaudujú, ako budú musieť vyzerať nové domy. Výstavba domu sa predraží. A potom mobilita – smernica Euro 7 je podľa mňa frontálny útok na osobnú mobilitu. Sprísňuje požiadavky na dieselové motory. Emisie z oderov pneumatík a bŕzd sa budú merať aj pri elektromobiloch a hybridoch, takže zdražia aj „zelené vozidlá“. Pritom keď sme sa chceli dostať do EÚ, túžili sme hlavne po oných štyroch slobodách – voľnom pohybe osôb, tovaru, služieb a kapitálu…
Europoslanci na to budú mať, takže ich to netrápi… Ale keď sa vrátim k tomu prerozdeľovaniu, nevznikne tu vďaka tomu prílivu peňazí nová trieda ľudí, ktorí v tom takpovediac budú „vedieť chodiť“?
Toho sa až tak neobávam. Peniaze z Modernizačného fondu by mali ísť primárne do podnikov, ktoré už existujú a ktoré preukážu, že majú dekarbonizačný plán. V Inovačnom fonde ide skôr o podporu nových, inovatívnych projektov. A Sociálno-klimatický fond sa má z definície zameriavať na tých, ktorých priamo ohrozuje energetická chudoba. Kľúčové bude, aby sme si podmienky čerpania nastavili tak, aby peniaze skutočne išli tam, kam majú.
Stále sa to snažím pochopiť. EÚ produkuje osem percent svetovej produkcie oxidu uhličitého. Obnoviteľné zdroje nemajú – aspoň zatiaľ – dostatočný výkon. Až teraz začali jadro aspoň tolerovať. Je vojna, zdražujú energie, všetci sa boja populizmu. Robíme však niečo, čo zdražie bývanie a obmedzuje mobilitu. Som veľký nepriateľ konšpirácií, ale to sa vážne deje iba tak?
Ja by som v tom konšpiráciu nevidel. Aj Čína alebo USA nastúpili do dekarbonizačného vlaku. Rozdiel medzi nimi a nami je, že oni sa na to pozerajú ako na biznis – príležitosť. Vedia, že duch doby sa mení, ľudia chcú, aby ich uhlíková stopa bola čo najnižšia. Lenže Američania a Číňania sa na to nepozerajú ideologicky, nechcú zachraňovať planétu. Vidia len, že v Európe je trh pre zelené technológie. Európe nezazlievam ani tak to, že niečo robí, ale že je to ako vždy ťažkopádne – reguluje, dotuje.
Vážne sú europoslanci takí odtrhnutí od reálneho života?
V pravicových frakciách až tak nie. V EPP (ľudovci), ECR (konzervatívci) alebo Renew Europe (liberáli) sú ľudia, ktorí rozumejú, o čo ide. Problémom je, že zelených ideológov nájdete prakticky vo všetkých frakciách, nie len u zelených, socialistov alebo komunistov. A keď sa všetci títo spoja, tak majú väčšinu. Ľudovci podľa mňa dostatočne nevyužívajú svoj potenciál. Sú najväčšou frakciou, ale väčšinou so všetkým súhlasia. Úlohu hrá aj to, ako zložito sa v EÚ rozhoduje o legislatíve. Europarlament vždy predloží maximálne radikálny návrh, pretože vie, že Rada (členské štáty) sa bude snažiť pôvodný text pripravený Európskou komisiou skôr tlmiť.
Ani vojna a energetická kríza s nimi nepohli?
Čo bolo na stole už pred vojnou, to na ňom zostalo. Vojna na EÚ, samozrejme, doľahla. Mnoho vecí sa podarilo – zastropovanie cien, možnosť využívať dlhšie fosílne palivá, nastavili sa mechanizmy solidarity medzi členskými štátmi. Do hry sa skrátka dostal aspekt energetickej bezpečnosti, na ktorý iniciatívy pod hlavičkou Green Deal doteraz trestuhodne zabúdali.
Čo lobing energetických firiem? Kde sú všetci tí uhľobaróni?
Biznis na zelenú transformáciu už nabehol. A jednotná regulácia v EÚ ako celku jeho reprezentantom vyhovuje. Do zelenej transformácie už zainvestovali a počítajú s ňou. Ide im len o to, aby pripravované pravidlá boli zvládnuteľné v požadovanom čase, aby to pre nich nebol veľký zásah.
Rozhovor publikujeme so súhlasom periodika Konzervativní noviny.