Európska únia tento rok v júni schválila ukončenie predaja nových vozidiel so spaľovacími motormi na starom kontinente do roku 2035. Toto rozhodnutie fakticky znamená zastavenie predaja áut na benzín a naftu a úplný prechod na vozidlá s elektrickými motormi.
Radikálna legislatívna zmena sa odvtedy stretáva s kritikou z mnohých strán. Jedným z argumentov odporcov je tvrdenie, že v dôsledku tohto rozhodnutia Európa stratí konkurencieschopnosť a prevalcujú ju lacnejšie, avšak čoraz kvalitnejšie elektromobily z Číny. To vraj napokon povedie k likvidácii automobilového priemyslu ako takého.
S týmto varovaním prišiel pred niekoľkými týždňami vo svojej analýze aj český think-tank Europeum. „Ak EÚ a jednotlivé členské krajiny nepodporia výrobné kapacity európskych koncernov, výstavbu infraštruktúry a tovární na batérie, hrozí, že európske automobilky predbehne konkurencia z Číny,“ uviedol analytik Europea Vít Havelka.
Na vine je vraj dogmatizmus
Generálny riaditeľ koncernu Stellantis Carlos Tavares v októbri ako jedno z riešení hroziaceho kolapsu navrhol uvaliť na čínske elektromobily dodatočné dovozné clo. V opačnom prípade sa aj on obáva, že európske značky neprežijú.
Problém je podľa Tavaresa v tom, že tunajšie politické špičky by museli prestať byť naivné a dogmatické a uznať, že zákony zvýhodňujúce elektromobily sú zároveň dôvodom rastúcich cien nových áut, ktoré si nebude môcť dovoliť ani stredná trieda. Tá sa logicky otočí k čínskym produktom, čo je tá najväčšia hrozba pre európsky automobilový priemysel.
Tavares sa domnieva, že Čína predbehla Európu vo vývoji elektromobilov minimálne o desať rokov, navyše sú miestni producenti schopní lepšie kontrolovať celé dodávateľské reťazce, takže vyrábajú lacnejšie a nemajú zábrany dotovať svoje produkty ponúkané u nás a dávať im agresívne cenovky.
Export vystrelil do nebies
O tom, že skeptici takpovediac nehovoria do vetra, svedčia aj najnovšie dáta z minulého mesiaca. Tie ukázali, že vývoz elektrických vozidiel z Číny v novembri medziročne vzrástol o 165 percent na mesačnú rekordnú hodnotu 3,2 miliardy dolárov. Do Európy smerovalo takmer 70 percent z nich. Treba však upresniť, že na tomto vývoji majú zásluhu nielen domáci producenti, ale tiež európske automobilky, ktoré preniesli svoju výrobu do Číny.
Podľa štatistík publikovaných už v máji tohto roka takmer každé šieste auto s plne elektrickým pohonom, ktoré sa vlani v Európe zaregistrovalo do prevádzky, zmontovali robotníci v niektorej z čínskych automobiliek. Čína obsadila v rebríčku krajín predávajúcich v Európe elektromobily druhé miesto hneď za Nemeckom. Tretí boli Kórejčania, štvrté Francúzsko a piata Česká republika.
„Doslova ohromujúci je potom medziročný rast čínskeho podielu na európskom trhu elektromobilov. Ešte v roku 2019 predstavoval iba 0,5 percenta, v roku 2020 3,5 percenta a napokon vlani potom 14,7 percenta. Počas prvého štvrťroka tohto roku vzrástol už na 18,7 percenta,“ písali České noviny.
Nákup obrovských lodí
Tento podiel pritom bude rásť aj naďalej. Čínske značky sa totiž rozhodli v megalomanskom štýle odbúrať jednu z najväčších prekážok ďalšieho zvýšenia exportu – nedostatok prepravných kapacít. Dve najväčšie automobilky sa totiž problém rozhodli riešiť nákupom obrovských nákladných lodí.
Konkrétne koncern BYD, ktorý vyrába elektrické a hybridné autá, si v októbri objednal predbežne šesť lodí, každú s kapacitou 7 700 áut. Zaplatí za ne v prepočte vyše 680 miliónov eur. Pre zaujímavosť, BYD (Build Your Dreams) podporovaný americkým miliardárom Warrenom Buffetom tento rok predbehol americkú Teslu a stal sa najväčším producentom elektromobilov na svete. Spoločnosť predala v prvom polroku 641-tisíc vozidiel v porovnaní s 564-tisíc elektromobilmi firmy Elona Muska.
Čínska štátna spoločnosť SAIC Motor Corp., ktorá prostredníctvom svojej divízie SAIC Anji Logistics prevádzkuje piatu najväčšiu lodnú flotilu na svete, vyhlásila zasa tender na dodávateľa siedmich nových lodí, pričom každá má mať kapacitu 8 900 vozidiel.
Produkcia priamo v Európe
Čínske značky však nenechávajú nič na náhodou a podnikajú ofenzívu nielen v tomto smere. Niektoré z nich totiž otvorene hovoria o ambícii postaviť fabriky priamo v Európe. Tým síce vzrastú výrobné náklady, no na druhej strane to nezanedbateľne zníži tie prepravné, a tak stále možno predpokladať, že výsledná cena vozidla ostane výrazne nižšia než pri európskej konkurencii.
Jednou zo značiek, ktoré chcú vybudovať továrne na starom kontinente, je práve najúspešnejší BYD. Prezidentka koncernu Stella Liová pre Bloomberg prípravu novej európskej fabriky potvrdila a prekvapivo dodala: „Áno, je však možné, že to nebude jedna, ale dve továrne.“
Čo stojí za triumfom krajiny draka?
Kľúčom k čínskemu úspechu v tomto ohľade nie je len lacnejšia pracovná sila, vycibrené dodávateľské reťazce, štátne dotácie, nižšie environmentálne štandardy či razantný technologický pokrok, ale predovšetkým schopnosti tejto krajiny pri výrobe najdôležitejšieho komponentu elektrického auta – batérie.
Čína má takmer monopolné postavenie na mnohé suroviny, z ktorých sa akumulátory skladajú vrátane množstva dôležitých minerálov vzácnych zemín. Krajina draka je zodpovedná za viac než 60 percent ich celosvetovej produkcie, no skutočný počet je ešte vyšší, pretože okrem toho kontroluje globálny dodávateľský reťazec materiálov z iných krajín, ako je napríklad kobalt z Konžskej demokratickej republiky.
Aj vďaka tomu si najľudnatejšia krajina sveta vybudovala dominantné postavenie vo výrobe lítiovo-iónových batérií s odhadovaným 76-percentným podielom na svetovom trhu. Na porovnanie, podiel Spojených štátov je len približne 8 percent.