Kyjev reagoval na vzostup proruských síl zákazom troch televíznych staníc

ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj videopríhovor Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Kontroverzný krok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského názorovo rozdelil ukrajinskú spoločnosť aj Európsku úniu a Spojené štáty. Úder, označovaný za snahu o oslabenie škodlivého vplyvu Ruska, smeruje najmä na proruskú stranu Opozičná platforma – Za život Viktora Medvedčuka, ktorá sa podľa najnovšieho prieskumu stala najpopulárnejším politickým subjektom na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým na päť rokov odobral licenciu hlavným proruským médiám v krajine. Zákaz sa celkovo dotkne ôsmych médií, vrátane niekoľkých televíznych staníc, ktoré môžu momentálne vysielať už len cez videoportál YouTube. Zelenského kancelária daný krok uskutočnila na základe rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany, pričom ich cieľom má byť boj proti dezinformáciám z Ruska.

Kladivo na proruské médiá

Dodatky pripojené k dekrétu nariaďujú blokovanie majetku postihnutých televíznych kanálov a komunikačných spoločností, zakazujú im používanie rádiových frekvencií na Ukrajine a nariadili ukončenie potenciálnych služieb retransmisie.

„Tieto médiá sa stali jedným z nástrojov vojny proti Ukrajine, preto sú blokované z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti,“ uviedla Zelenského hovorkyňa Julija Mendeľová s tým, že sa objavili dôkazy financovania daných médií z Ruska.

Všetky postihnuté televízne stanice NewsOne, 112 Ukrajina a Zik a ich regionálne projekty oficiálne patria Tarasovi Kozakovi z opozičnej proruskej strany Opozičná platforma – Za život. Za ich skutočného majiteľa je však vo všeobecnosti považovaný predseda platformy, osobný priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina a sivá eminencia ukrajinskej politiky Viktor Medvedčuk.

Dotknuté televízie vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom zákaz označili za „zúčtovanie sa s nepohodlnými médiami“. Producent stanice 112 Ukrajina Artem Marčevský zdôraznil, že vláda prijala rozhodnutie o zákaze médií „bez verdiktu súdu, vyšetrovania, alebo akéhokoľvek presvedčivého dôkazu,“ pričom zdôraznil, že predmetné stanice zamestnávajú dokopy približne 1 500 ľudí.

Kritika novinárov aj EÚ

Mnohí Ukrajinci vrátane niektorých miestnych novinárov, ale aj užívateľov na sociálnych sieťach, zákaz vítajú ako prostriedok upevňovania ukrajinskej identity a štátnosti voči tlaku Moskvy. Nie všetci ale súhlasia. Šéf Ukrajinského zväzu novinárov Nikolaj Tomilenko rozhodnutie skritizoval s tým, že „zbavenie miliónov [Ukrajincov] prístupu k ukrajinským médiám bez rozhodnutia súdu je útokom na slobodu prejavu“.

Rozhodnutie Kyjeva sa však dočkalo uznania zo strany administratívy nového amerického prezidenta Joea Bidena, ktorá uviedla, že „podporuje snahu Ukrajiny vzdorovať škodlivému vplyvu Ruska v súlade s ukrajinským právom na ochranu jeho zvrchovanosti a územnej celistvosti.“

Menej pochopenia má pre zákaz proruských médií na Ukrajine Európska únia. Hovorca šéfa zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell uviedol, že „zatiaľ čo úsilie Ukrajiny chrániť svoju územnú celistvosť a národnú bezpečnosť, ako aj brániť sa pred manipuláciou s informáciami, je legitímne, najmä vzhľadom na rozsah dezinformačných kampaní ovplyvňujúcich Ukrajinu aj zo zahraničia, nemalo by ísť na úkor slobody médií a musí sa to robiť pri úplnom rešpektovaní základných práv a slobôd a pri dodržaní medzinárodných noriem.“

Zelenskyj pod tlakom

K rozhodnutiu zakázať médiá napojené na Opozičnú platformu – Za život prichádzajú v čase narastajúcej podpory a mobilizácie proruských síl na Ukrajine, o ktorej nedávno písal aj denník Štandard. Medvedčukova strana sa totiž podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky stala najpopulárnejším politickým subjektom na Ukrajine. Vzostup proruských síl sa stihol prejaviť už aj v nedávnych regionálnych voľbách, v ktorých sa Medvedčukova strana stala celkovo treťou najsilnejšou, pričom na východe Ukrajiny dominovala.

Paralelne s nárastom popularity Medvedčukovho hnutia sa prudko prepadá podpora Zelenského a jeho strany Sluha ľudu. Podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu pre sociológiu si 54 percent Ukrajincov želá odstúpenie vlády a 48 percent by uvítalo odstúpenie Zelenského.

Skutočnou motiváciou pre zákaz troch televíznych staníc blízkych Medvedčukovi preto zo strany Zelenského nemusia jeho byť obavy z oslabovania ukrajinskej identity, ale snaha o oslabenie vážnej politickej konkurencie. Nasvedčujú tomu aj slová analytika Sergeja Sumlenného, ktorý pre denník Štandard v minulosti uviedol, že Zelenského nemožno považovať za prozápadného politika, ale skôr populistu, ktorého upevňovanie ukrajinskej identity v skutočnosti veľmi nezaujíma. Nasvedčuje tomu aj až doposiaľ aktívna spolupráca jeho strany Sluha ľudu s Medvedčukovou Opozičnou platformou – Za Život pri prijímaní kľúčových zákonov. Vzostup Medvedčukovej strany nie je podľa Sumlenného pre Zelenského akousi ideologickou hrozbou, ale politickou, keďže obaja vo veľkej miere bojujú o toho istého voliča.

Poslanecký klub strany Opozičná platforma – Za život chce pre zákaz televíznych staníc bez rozhodnutia súdu iniciovať voči prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému ústavnú žalobu.


Ďalšie články