Za Miklósom Durayom

Zblížili sme sa neskoro, až pred pár rokmi. Miklós Duray bol už dôchodca, dlhé roky mimo politiky, ale stále bytostne politický. Udržoval niektoré kontakty, stále žil a dýchal politikou, čítal a premýšľal. Vyhľadal som ho, zaujímal sa o jeho názory na našich Maďarov, na Viktora Orbána, aj o to, čo vníma ako problém. Pozval som ho debatovať do relácie Do kríža, kde povedal veci, ktoré mnohým vyrazili dych. Dotklo sa ma, keď ma pozval na obed k nemu domov, sám ho uvaril (dal mi tú lepšiu porciu), dlho rozprával o svojich predkoch – a najmä vzťahu k Bratislave. Raz večer, bolo už neskoro, mi pán Duray zavolal a hovorí: „Musíte chápať, ja som tu doma, tu som doma. Patrím sem. Rozumiete mi? Je to pre mňa veľmi dôležité. Rozumiete mi? Ja patrím sem..“ Slovenčinu mal už horšiu, hovoril pomaly, navyše bolo neskoro, cítil som, že je to pre neho dôležité, možno práve vtedy som mu začal rozumieť. Odvtedy som o Maďaroch u nás písal trochu inak, aj keď maďarskej téme venujem reláciu, cítim to akosi osobnejšie.

Mali sme sa opäť stretnúť, ale už z toho nič nebude. Pred Vianocami som sa dozvedel, že je v nemocnici a je s ním horšie. Dnes odišiel na večnosť.

Miklós Duray bol v posledných rokoch veľmi osamelý, najmä po tom, ako mu zomrela žena aj pani, ktorá mu robila dlhé roky asistentku a pomáhala riešiť všetky praktické veci. Bola to pre neho obrovská strata. Spomínal syna, ale ten bol ďaleko. Zostal sám, s rodinnými obrazmi na stenách.

Duray bol pred rokom 1989 politickým väzňom, podpísal Chartu ´77, po revolúcii bol poslancom federálneho, a potom slovenského parlamentu. Pre nás Slovákov bol predstaviteľom maďarského nacionalizmu, možno až hrozbou separatizmu, na ktorý však nikdy nedošlo. Raz mi jeden vzácny a dnes už nebohý politik hovoril, ako si dlhé roky všímal, že Duray vôbec nevystupuje v slovenskom parlamente. Poslancom bol v podstate stále, ale nerečnil, nezapájal sa do debát, ten politik si to spájal s tým, že Duray nechce legitimizovať slovenský parlament svojím vystupovaním. Že chce hlasovať a hájiť záujmy Maďarov, iste, ale ako Maďar verí tomu, že jeho miesto má byť raz v maďarskom parlamente.