Bolo to v polovici apríla 2005, slnečný plný Rím, plné námestie pred San Pietrom, pohrebná omša za Jánom Pavlom II.
Pred chrámom stála jednoduchá drevená truhla, na nej otvorená kniha, v ktorej listoval vietor. Homíliu pred načúvajúcim mestom a svetom mal kardinál Ratzinger, 78-ročný kňaz, o pár dní kardinálmi vybraný za nástupcu apoštola Petra.
Ratzinger vtedy hovoril o diktatúre relativizmu, reč aj termín už vošli do dejín, povedal by som, že to bol vrchol Ratzingerovej služby a púte. Vrchol preto, že tento hanblivý skromný vzdelanec zažil triumf. Stretlo sa to tu naraz a na jednom mieste, mal na to všetky predpoklady: dejinný moment, veľká pozornosť sveta a autorita vzdelaného zbožného muža. Dokonale to zapadlo.