Za Benediktom XVI.

Pred chrámom stála jednoduchá drevená truhla, na nej otvorená kniha, v ktorej listoval vietor. Homíliu pred načúvajúcim mestom a svetom mal kardinál Ratzinger, 78-ročný kňaz, o pár dní kardinálmi vybraný za nástupcu apoštola Petra.

Ratzinger vtedy hovoril o diktatúre relativizmu, reč aj termín už vošli do dejín, povedal by som, že to bol vrchol Ratzingerovej služby a púte. Vrchol preto, že tento hanblivý skromný vzdelanec zažil triumf. Stretlo sa to tu naraz a na jednom mieste, mal na to všetky predpoklady: dejinný moment, veľká pozornosť sveta a autorita vzdelaného zbožného muža. Dokonale to zapadlo.

Ratzinger hovoril o módnych vlnách, ideologických vetroch, ktoré sa za posledné dekády toľkokrát zmenili: od marxizmu k liberalizmu, od kolektivizmu k radikálnemu individualizmu, od ateizmu k náboženskému mysticizmu, od agnosticizmu k synkretizmu. A za jediné správne sa považuje nechať sa viesť a unášať vetrom doby. Akoby podliehanie rôznym ideológiám nebol problém, na rozdiel od toho, ak má niekto jasnú vieru, drží sa rozumu a chráni si vlastnú integritu. To sa nálepkuje ako fundamentalizmus, hovoril Ratzinger.

Vymedzil sa proti diktatúre relativizmu a vysvetľovalo to viac než len minulé storočie, aj ten kvas a chaos novej doby. Vietor v jeden moment zavrel knihu. Nikto by to nedokázal naplánovať alebo vyjadriť lepšie.