Slováci podľa prieskumov vykonávajú viac pohybovej aktivity, než je priemer EÚ. Pravidelne vraj cvičia takmer dve tretiny Slovákov. Pritom však pribúdajú obézne deti či fajčiari. Ako to vidíte s našou fyzickou kondíciou?
Myslím si, že mnohí ľudia trpia pohodlným, konzumným životným štýlom. Začínajú so sebou niečo robiť, až keď si uvedomia, že je úplne zle. V minulosti bolo normálne, že fyzická práca a pohyb boli bežnou súčasťou nášho života. Ľudia kosili či rúbali drevo. Kosenie kosou bol napríklad dokonalý nástroj na rozvoj sily. Ľudia vykonávali túto náročnú fyzickú prácu precízne, pohyb robili správne, aby ich nebolel chrbát.
Toto sa však čoraz viac vytráca. Namiesto toho, aby človek pokosil trávnik kosou, tak použije robotickú kosačku. Nejde do práce pešo alebo na bicykli, ale autom. To všetko v konečnom dôsledku zohráva veľkú úlohu v našej kondícii.
Mňa dlhodobo udivuje, že keď sa ľudia vezú dole na eskalátoroch, naozaj sa celý čas odvezú a nespravia ani len pár krokov.
Stačí, aby si človek uvedomil, že o koľko viac môže denne kráčať alebo využiť bicykel. Ja som vždy rád chodieval do práce pešo a keď sme bývali ďalej, tak som chodieval na bicykli, za každého počasia. Jasne som cítil, že sa mi zlepšila imunita. Tiež som si uvedomil, ako mi cesta do práce peši dala čas sa stíšiť a zamyslieť sa. Pri ceste z práce som si zase oddýchol predtým, ako som prišiel domov, kde už bolo s deťmi živo.
Mnohí ľudia však pracujú tak ďaleko, že by im chôdza či bicykel predĺžili cestu do práce o hodiny. Vašou pointou však je, že do dennej rutiny treba zahrnúť čo možno najviac pohybu. Teda napríklad nenechať sa odviezť pred kanceláriu a použiť výťah, ale ísť radšej po schodoch.
Určite, úplným základom je bežná chôdza. Cez zimu to môže byť s prechádzkami horšie, ale dajú sa výborne nahradiť nordic walkingom, človek sa môže korčuľovať, ísť na bežky, lyžovať či snowboard. A samozrejme, behať či navštíviť fitnescentrum sa dá stále.
Pri koľkých hodinách týždenne sa dá povedať, že človek už športuje?
Čo myslíme pod športom? Môže ísť o bicyklovanie, posilňovanie, nejakú aeróbnu, anaeróbnu aktivitu. V prvom rade záleží na tom, čo chceme športom dosiahnuť. Či chceme schudnúť, odbúrať stres, nabrať svalstvo či zlepšiť kondíciu.
Veľa ľudí sleduje všetky tieto ciele naraz.
Ak človek chce, aby sa aspoň nejako fyzicky udržiaval a jeho telo fungovalo, mal by športovať minimálne trikrát za týždeň po hodine. Minimálne. Ale samozrejme platí, že čím viac, tým lepšie. Závisí to od typu športu, napríklad turistika si určite vyžaduje viac času.
Ak sa chcú ľudia dostať do kondície, ako prvú prirodzenú, dostupnú a lacnú voľbu volia beh.
Pohyb na čerstvom vzduchu je podľa mňa to najdôležitejšie. Veľa ľudí však zabúda na to, že aby som mohol behať, potrebujem aj posilňovať. Aj keď sa to nezdá, samotný beh je pre telo dosť náročný. Ten pohyb sa skladá s excentrickej a koncentrickej fázy. Excentrická fáza je keď dopadá noha a telo absorbuje náraz, ktorý je zhruba dvaapolnásobok našej hmotnosti. Pokiaľ nemám svaly pevné, teda pripravené na záťaž, tak trpia kĺby, šľachy, väzivá.
Ako teda behať tak, aby sme svoje telo nezničili?
Je dôležité, aby si človek našiel rutinu alebo sa poradil s odborníkom, ktorý povie, ktoré svaly by mal posilniť, prípadne aby zlepšil flexibilitu aby predišiel zraneniu. Nie je to len o tom, že si kúpim tenisky a idem bežať. Treba, aby som svaly aktivoval, mobilizoval, spravil strečing. Môžete si spraviť automasáž. Dnes je tých možností strašne veľa, dá sa kúpiť penový valec či masážna loptička na chodilo, ktoré sú výborné na masírovanie.
Sú ľudia, ktorí by pri svojej váhe či veku nemali nad behom ani uvažovať?
Treba sa poradiť s lekárom. Váha sama osebe nie je problém, keď má človek 200 kíl, tak toho asi veľa neubehne. Dá sa však robiť chôdza, možno ju striedať s behom, vykonávať nordic walking a posilňovať. Je dobré, aby sme pri pohybe zapojili čo najviac svalov.
Takže treba pohybové aktivity striedať.
Je dobré, keď je všestrannosť čo najväčšia. Keď si idem zahrať s kamarátmi hokej, futbal, basketbal atď. My sami vo vrcholovom športe sa snažíme, aby bola príprava športovcov čo najpestrejšia. Robí sa veľa hier, hrá sa futbal, florbal, squash… Ale vždy je dôležité, aby súčasťou bolo aj cvičenie, ktoré zahrňuje silový tréning.
Potrebujem si kúpiť permanentku do fitnescentra alebo sa dá cvičiť aj doma s vlastnou váhou?
Určite sa dá aj doma. My sme napríklad v čase covidu doma cvičili s deťmi. Robili sme ľahkú zostavu, nejaké kľuky, drepy, príťahy, výtlaky nad hlavu.
Takto zároveň deti vychovávame.
Spomínali ste na začiatku problém s rastúcou obezitou detí. Ide práve o to, že ony budú vždy zrkadlom rodičom. Keď rodičia žijú konzumným životom a nemajú vzťah k športu, ťažko môžeme očakávať, že deti sa budú hýbať. Skôr budú mať tendenciu byť obézne a s tým sa už spája množstvo generačných chorôb.
Väčšina detí však zrejme chodí na nejaký športový krúžok.
Najdôležitejšie podľa mňa je, aby sa pohybová výchova odohrávala čo najviac v rodine. Obzvlášť, ak sú deti menšie. Keď dieťa chodí do škôlky, školy, potom asi nie je úplne dobré, aby som ho aj po vyučovaní dával od seba. Dieťa sa vyvíja, treba aby sa vyvíjalo čo najviac v rámci rodiny.
Pri väčších deťoch je pochopiteľné, že na krúžky chodia častejšie. Netreba ich však mať príliš veľa. Mám pocit, že trendom je, aby dieťa malo každý deň nejaký krúžok. Potom si treba uvedomiť, že čas, ktorý s ním strávim, je úplne minimálny.
Je tiež dobré, ak je človek v komunite, kde rodičia napríklad organizujú pre deti futbal. Otec vezme päť-šesť detí a robia spolu nejaký šport. Toto akoby sa úplne vytrácalo.
Vráťme sa k správnosti techniky cvičenia. Veľa tých informácií sa zrejme dá nájsť na internete.
Áno, ale cvičenia odporúčané na mnohých stránkach mi často neprídu vhodné. Mnohí ľudia majú napríklad bolesti chrbta a vtedy je už žiaduce, aby im nejaký odborník pohybovú činnosť aj riadil. Veľa ľudí si myslí, že treba len behať, behať, behať, alebo že pôjdu do fitka a tam si sami niečo odcvičia, ale to je často najhoršie. Dôležitá je technika a tá je pri mnohých cvičiacich zlá. Keď veľakrát pozorujem ľudí vo fitnescentrách, je mi z toho do plaču. Vidím, že si ničia zdravie.
Keď nie som lekár, nebudem sa sám liečiť a keď nie som automechanik, nebudem si sám opravovať auto, rovnako aj v týchto prípadoch je dobré investovať peniaze do kondičných trénerov. Na Slovensku pritom máme špičkových trénerov a to, čo využívajú pri príprave vrcholových športovcov, je prenosné aj pre bežných ľudí. Každý človek je z mäsa a kostí a princípy sú rovnaké.
Nie je osobný tréner pre bežného človeka príliš drahá záležitosť?
Ide predsa len o zdravie. Keď ma človek nadváhu, môže mať zvýšený tlak, cukrovku či kopu iných problémov a ich liečba a následky budú drahšie. V relácii Extrémne premeny, ktoré robí kolega Maroš Molnár, vidíme, aké výsledky to môže priniesť. Keď človek chce, tak si nájde čas a dokáže veľa.
Naháňame sa celý život za peniazmi na úkor zdravia, aby sme potom všetky peniaze dávali späť do zdravia.
Asi tak.
Aký názor máte na trendové intervalové cvičenia ako CrossFit?
Obdivujem crossfiterov, ktorí robia svetové profesionálne súťaže. Bol som profesionálny športovec, viem, čo je to za drinu a odriekanie. Pre bežného človeka, ktorý chce schudnúť alebo má nejaký zdravotný problém, by však dobré, aby sa najskôr naučil správnu techniku. Prvky CrossFitu, napríklad vzpieranie, sú veľmi dobré v rámci rozvoja sily alebo celotelového posilňovania, ale pokiaľ človek túto techniku nemá dokonale zvládnutú, tak by to asi nemal robiť. Pokiaľ idem na maximum, čoskoro môže nastať zranenie. Tomu sa práve my, kondiční tréneri, snažíme pri športovcoch predísť.
Druhá strana mince je strava. V súčasnosti vidíme také trendy, ako sú keto či stredomorská diéta. Aký je váš prístup?
Vyštudoval som telesnú výchovu a nedovolil by som si niekomu zostavovať jedálny lístok. Je to veľmi zložitá vec. Mam pocit, že odborníkov je mnoho, je potrebné však dôkladne zvážiť, z čoho si vybrať. Treba si uvedomiť, že zostavovanie kvalitného jedálnička na mieru si vyžaduje množstvo vedomostí, skúseností, nielen víkendový alebo on-line kurz. Veľakrát keď som videl takéto jedálničky, bolo to úsmevné.
U nás keď sa rieši strava, tak jedálniček sa zostavuje na základe podrobných rozhovorov, krvných rozborov, ktoré odhalia, čo človeku chýba. Väčšinu toho sa potom športovci snažia prijímať normálne cez stravu, nie cez výživové doplnky. Bežný človek si tiež vie vystačiť s tým, aby mal čo najviac kvalitnú a pestrú stravu. Netreba však zabúdať na mikronutrienty, ktoré nie sme prakticky schopní v pestrej strave doplniť, vitamín D, omega 3 mastné kyseliny.
Takže overená rada našich starých mám: „Všetko s mierou?“
Všetko s mierou a ak mám typické novoročné predsavzatie, že chcem schudnúť, treba sledovať svoj príjem a výdaj.
Niektorí ľudia však hovoria, že priberajú zo vzduchu.
To sa stáva, keď hladujeme a potom niečo zjeme. Telo je v strese, bráni sa, začne sa báť a ukladá si.
Je to naozaj tak? Ide o známu mantru, no v súčasnosti ju niektorí spochybňujú. Dá sa dočítať, že krátkodobý pôst môže metabolizmus zrýchliť a pomôcť pri chudnutí.
Keď budem potrebovať schudnúť, tak pre mňa bude pôstom, keď budem zaspávať s miernym pocitom hladu. Ako športovec si však myslím, že pri chudnutí je naozaj najzásadnejší pohyb a sledovanie si stravy. Obmedzenie stravy je fajn, ale dôležité je tiež spevniť telo, zlepšiť kondíciu, aby vyzeralo lepšie a tiež sa zlepšil zdravotný stav. Vďaka tomu sa celkovo budem cítiť lepšie.
Máme za sebou sviatky a novoročné oslavy. Dá sa prijímať nejaké množstvo alkoholu a ešte hovoriť, že máme zdravý životný štýl?
(Smiech). Kľúčové je naozaj to množstvo. Keď vypijem dva deci vína alebo jedno pivo, tak to asi veľmi neuškodí. Pivo má vitamíny B, minerály, selén, atď. Všetko prvky, ktoré sú veľmi prospešné.
Takže raz za čas pivo a dva deci vína je v poriadku.
V tom nevidím problém, pokiaľ nie ste vrcholový športovec. Tvrdý alkohol je už však niečo horšie.