Ani vojna nie je istota pre investora. Ako sú na tom akcie zbrojárskych firiem

Poľsko už nejakú dobu buduje po Rusku najväčšiu armádu na kontinente. Švédsko v príprave na vstup do NATO zvyšuje obranný rozpočet o miliardu dolárov a Dánsko dokonca pre zvýšenie výdavkov na obranu zrušilo jeden štátny sviatok. Asi nikoho neprekvapí, že ruské zvýšenie vojenského rozpočtu na rok 2023 dosahuje medziročne 43 percent.

V takomto prostredí znie investícia do akcií obranného priemyslu ako jasný krok. Dlhoročné kontrakty, platiaci zákazníci, necyklický charakter či kvázimonopolné postavenie mnohých technológií znejú ako istota.

Lenže vo svete istoty neexistuje zisk a každé podnikateľské úsilie so sebou nesie riziko. Vidieť to aj na akciách zbrojárskych firiem. Na jednej strane je napríklad Lockheed Martin (HIMARS, F-35...) s rastom ceny akcie zhruba 25 percent od začiatku vojny na Ukrajine.

Na strane druhej je napríklad Raytheon (Javelin, Stinger, Excalibur...), ktorý mal koncom decembra nulový rast ceny akcií od februára a v septembri bol dokonca v značnom mínuse. Celý S&P Aerospace & Defense Select Industry Index, ktorý sleduje výkon amerického obranno-vesmírneho sektora, bol koncom minulého roka pod úrovňou februárových hodnôt.

Prečo aj pri akciách zbrojárov platí – dvakrát meraj, raz kupuj? Jedna vec je totiž dostať kontrakt, druhá splniť ho so zaujímavým ziskom. Problémom sú dodávateľské reťazce pre zložité technológie, narušené nielen covidom, ale aj prebiehajúcim vojenským konfliktom.

Vojenské kontrakty sú väčšinou dlhé a prejavujú sa na finančných výsledkoch len postupne. Firmy pracujúce so špičkovými technológiami majú vysoké výdavky na vývoj a výskum, ktorý sa neraz skončí v slepej uličke alebo sa zásadne predraží. Spoločnosti produkujúce spotrebný materiál (základnú muníciu, oblečenie) sú zasa v tvrdej konkurencii a musia si prísne strážiť efektivitu. Investor nesmie zabúdať ani na to, že väčšina veľkých spoločností má kombinovanú zbrojno-civilnú výrobu a treba rovnako sledovať aj výkon civilnej časti.

Existuje ešte jeden dôvod držiaci investície do zbrojárskych akcií pri zemi. Mnoho fondov a korporátnych investorov sa riadi ESG pravidlami (environmental, social and governance) a cielene sa vyhýbajú investíciám, ktoré majú nežiadúci spoločenský vplyv vrátane zbraní. Je však možné, že sa to vo svetle roku 2022 bude meniť. Prvou lastovičkou je napríklad nordická banka SEB, ktorá ohlásila, že niektorým svojim fondom dovolí investovať do zbrojárskych aktív.

Tento článok vám prinášame vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.