O pohone takom stupídnom, až tomu nebudete veriť
Nekonvenčné druhy pohonu v osobných vozidlách to v súčasnom období vôbec nemajú jednoduché. Hoci po technickej stránke prinášajú aj mnohé nesporné výhody, spôsob, akým ich politická elita tlačí spotrebiteľom dolu krkom a ohýba trh, vzbudzuje dávku odporu. Nie vždy oprávnenú.
Vhodným príkladom tohto javu sú toľko komentované elektromobily. Aj keď v posledných rokoch stratila na váhe časť kľúčových argumentov proti nim, ako sú nízky dojazd či pomalé nabíjanie, široká verejnosť na tento posun takmer nezareagovala a nerozlišuje medzi legitímnymi výhradami a iracionálnymi predsudkami.
Aby sme však boli fér, vo svete štyroch kolies skutočne existujú situácie, keď zhodne triafajú vedľa terča automobiloví vývojári aj politici. A kedy príčetným vodičom neostáva nič iné, ako krútiť hlavami a posmešne na nezmysel ukazovať prstom.
O čom je reč? V posledných rokoch sa začali v showroomoch prevažne japonských automobiliek výraznejšie objavovať vozidlá s takzvaným sériovým hybridným pohonom. Možno spomenúť modely, ako Honda HR-V, Mitsubishi Outlander či Nissan Qashqai e-POWER.
Základnou črtou sériového hybridu je, že na pohon kolies využíva výhradne elektromotor. Ten však pri svojej činnosti čerpá elektrickú energiu z akumulátora, ktorému ju vyrába a následne dodáva druhý motor – konvenčný spaľovací. Ide teda o akúsi pojazdnú elektrocentrálu. Niektoré sériové hybridy zároveň umožňujú, aby sa pri vyšších rýchlostiach spaľovací motor pomocou jedného stáleho prevodu spojil priamo s kolesami. Pripomeňme, že pri bežných hybridoch (full, micro, mild, plug-in a podobne) kolesá auta spaľovací agregát aj elektromotor roztáčajú súčasne či striedavo.
Kardinálnou výhodou sériových hybridov má byť to, že spaľovací motor kŕmiaci batériu pre elektromotor v nich pracuje v čo najideálnejšom spektre otáčok. To má zabezpečiť vysokú efektivitu v podobe nízkej spotreby a predovšetkým generovať nižší objem emisií. Odpadá tiež strach z vybitia batérie a za benefit zástancovia považujú aj to, že spaľovací motor možno umiestniť kdekoľvek v aute, keďže nemusí byť napojený na prevodovku ani na hnací hriadeľ.
Pokiaľ sa vám zdá tento výpočet výhod ako nedostatočný už na prvý pohľad a koncept sériového hybridu vás nepresvedčil, počkajte, čo prinesie ten druhý, podrobnejší pohľad. Na ilustráciu nech nám poslúži spomenutý Nissan Qashqai e-POWER.
Akciová cena tohto vozidla v najvyššej výbave je na Slovensku momentálne 42 690 eur. Za rovnaké auto v rovnakej výbave so spaľovacím motorom, akurát s o niečo menším výkonom (190 versus 160 koní), zaplatíte iba 38 190 eur. Hoci sa rozdiel môže zdať ako malý, ak k 4 500 eurám ešte niečo prihodíte, budete schopní zaobstarať si do rodiny druhé ojazdené auto obstojnej kvality.
Pokiaľ sa nazdávate, že vysokú kúpnu cenu o pár rokov dorovnáte výrazne nižšou spotrebou svojho štvorkolesového tátoša, nepochodíte. Je to často naopak. Nami zvolené auto a podobné modely si napríklad pri jazde na diaľnici z nádrže odpijú aj osem či deväť litrov benzínu na sto kilometrov. Ich čisto benzínovým alternatívam pritom stačí aj o liter či liter a pol menej. Ak by ste siahli po naftovom motore, spotrebou budete dokonca oscilovať okolo hranice šesť litrov.
Je síce pravda, že spotrebou pri nižších tempách a obzvlášť v meste vedia hybridy, naopak, pozitívne prekvapiť, no ak si špeciálne do týchto podmienok zaobstaráte päťmetrové SUV, zrejme celkom nerozumiete konceptu mestského vozidla. To má totiž vyzerať presne opačne.
Samostatnou kapitolou je spoľahlivosť. Hoci toto tvrdenie treba brať s rezervou, vo svete strojov platí, že čím viac zložitých komponentov mechanizmus má, tým viac sa ich môže pokaziť a aj sa pokazí. S autom na sériový hybridný pohon zo zásady nikdy nebude menej starostí ako s rovnakým autom, ktoré má iba konvenčný motor. Nikdy.
Od väčšieho množstva dielcov sa odvíja aj väčšie znečistenie pri samotnej výrobe. V dobe, keď pozorné oko eurobyrokrata dozerá na každý gram emisie, zrazu nie je problémom predávať ako „zelenšie“ hybridné autá so zbytočným elektromotorom, zbytočnou trakčnou batériou, zbytočnou kabelážou a podobne.
Tretí bod priamo súvisiaci s vyšším počtom dielcov je väčšia hmotnosť automobilu. Pri hybridoch (nielen tých sériových) vo všeobecnosti hovoríme o dodatočnej záťaži 200 až 300 kilogramov. Tá negatívne vplýva na životnosť brzdového systému, pneumatík a namáhaných komponentov podvozku. Nehovoriac o zhoršenej ovládateľnosti v hraničných jazdných situáciách.
O hybridnom pohone vozidiel sa mnohí odborníci vyjadrujú ako o spotrebiteľskom podvode, lebo jeho kúpou viac stratíte ako získate. V tomto konkrétnom prípade to platí dvojnásobne. Nezískate nič a stratíte všetko.