Slovensku nepomohlo ani euro. Česká ekonomika je na tom po tridsiatich rokoch podstatne lepšie

V roku 1993 vytvárala česká ekonomika v prepočte na obyvateľa zhruba o 8 500 dolárov viac ako slovenská. V roku 2022 to bolo o 8 700 dolárov na hlavu viac. Nožnice vo výkonnosti oboch ekonomík sa teda mierne roztvorili v prospech Česka, a to napriek tomu, že Slováci začínali z oveľa nižšej základne, z ktorej sa teoreticky rastie ľahšie. Uvedené sumy vychádzajú zo štatistík Medzinárodného menového fondu. Sú vyjadrené v takzvaných medzinárodných dolároch, teda po zohľadnení parity kúpnej sily meny, a to v stálych cenách roku 2017. Poskytujú teda relatívne dobré porovnanie naprieč časom i priestorom.

Podľa najnovších dát Eurostatu dosahoval v roku 2021 výkon českej ekonomiky v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily meny celkom 92 percent priemeru krajín EÚ. Na Slovensku to bolo iba 69 percent. Z hľadiska tohto ukazovateľa sa tak predvlani roztvorili nožnice medzi ekonomickou výkonnosťou Česka a Slovenska do najväčšej šírky od roku 2001. V rokoch 2002 až 2010 pritom Slovensko český náskok v ekonomickej výkonnosti výrazne sťahovalo.

Z hľadiska ukazovateľa výkonu ekonomiky v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily meny sa vlani roztvorili nožnice medzi Českom a Slovenskom do najväčšej šírky od roku 2001. Graf: Eurostat, Bloomberg

Čo prinieslo Slovákom prijatie eura

S odstupom času možno dnes hodnotiť aj prijatie eura, ku ktorému došlo na Slovensku pred štrnástimi rokmi, 1. januára 2009. Slovenskú ekonomiku však v porovnaní s tou českou európska jednotná mena nijako viditeľne „nenakopla“. V čase, odkedy eurom platí, naopak, dochádza z hľadiska ekonomickej výkonnosti skôr k otváraniu sa nožníc v prospech Česka. Čo, samozrejme, nemusí vôbec súvisieť s používanou menou. Zároveň je však zrejmé, že spoločná európska mena sama osebe neposkytuje Slovákom akýkoľvek viditeľný rastový impulz, potenciálne plynúci napríklad z väčšej angažovanosti na jednotnom vnútornom trhu EÚ alebo z citeľnejšieho prílivu priamych zahraničných investícií.

V období trinástich rokov pred prijatím eura, v rokoch 1996 až 2008, Slovensko vykazovalo priemerný ročný objem prijatých priamych zahraničných investícií tvoriacich 4,9 percenta hrubého domáceho produktu, ako vyplýva z dát Svetovej banky. Česko v rovnakom čase prijímalo ročne priame zahraničné investície priemerne zodpovedajúce 5,7 percenta HDP. V trinástich rokoch po prijatí eura na Slovensku, teda v rokoch 2009 až 2021, vykazovalo Slovensko priemerne prijaté priame zahraničné investície v objeme 2,2 percenta HDP ročne, Česko v rovnakom období vo výške 3,3 percenta HDP. Česko svoju relatívnu úspešnosť v prijímaní zahraničných investícií v porovnaní so Slovenskom teda ešte upevnilo v čase, keď Slovensko platilo eurom.

Česko svoju relatívnu úspešnosť v prijímaní zahraničných investícií v porovnaní so Slovenskom ešte upevnilo v období, keď Slovensko platilo eurom. Graf: Svetová banka

Najväčší rozmach dosiahla totiž slovenská ekonomika zhruba v rokoch 2002 až 2007, keď vtedajšie tamojšie vlády robili úspešné reformy. Tie boli sčasti motivované snahou prijať euro, takže v tomto zmysle jednotná európska mena Slovensku pomohla. Po vlastnom prijatí jednotnej meny na Slovensku mu však už Česko svojím ekonomickým výkonom opäť uniká, takže nožnice medzi oboma krajinami sa práve v uplynulom desaťročí roztvorili v prospech Česka.

A čo automobilky

Potenciálnym pálčivým problémom oboch krajín niekdajšej federácie je závislosť na tradičnej automobilovej výrobe. V prepočte na obyvateľa vyrobí Slovensko ešte viac áut ako Česko. Je prvé na svete, Česko druhé. Obe ekonomiky sú teda od automobilového priemyslu skutočne vysoko závislé.

Na Slovensku, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, sa vyrobí viac áut ako napríklad v Taliansku alebo Spojenom kráľovstve, v ktorých žije zhruba 60, respektíve takmer 70 miliónov obyvateľov. Autá a súčiastky tvoria v Česku zhruba 20 percent exportu, na Slovensku dokonca 30 percent. Takže Slovensko je celkovo od priemyslu automotive ešte viac závislé ako Česko. V oboch krajinách je ale závislosť silná a predstavuje značné riziko už pre najbližšie roky.

Nezamestnanosť bola na Slovensku vždy vyššia
Slovensko v ekonomickom rozlete pribrzdila hlavne etapa mečiarizmu druhej polovice 90. rokov. Potom sa tam uplatnili úspešné liberálne reformy, takže Slováci Česko opäť začali doháňať. Po prijatí eura roku 2009 a svetovej finančnej kríze sa však Česi zase Slovákom vzďaľujú. Po celú dobu od roku 1993 vykazuje Česko citeľne nižšiu mieru nezamestnanosti, spravidla dvoj- až trojnásobne nižšiu. Ročná miera nezamestnanosti bola v Česku vždy jednociferná, na Slovensku v rokoch 1993 až 2015 vždy dvojciferná. Až od roku 2016 vykazujú Slováci nižšiu ako desaťpercentnú mieru nezamestnanosti, ktorá je ale stále značne vyššia ako tá česká.

Slováci sú tiež od rozdelenia federácie spravidla citeľne zadlženejší ako Česi (pozri graf 3 nižšie). Len v roku 2008 sa im podarilo verejný dlh v pomere k HDP stiahnuť iba tesne nad úroveň českého ukazovateľa. V rokoch 1997 až 2001, vtedy v súvislosti so spomínaným mečiarizmom, a potom aj v rokoch 2020 a 2021, tentoraz v súvislosti s pandémiou covidu, presiahol slovenský dlh v pomere k HDP ten istý český ukazovateľ o dvadsať alebo viac percentuálnych bodov. V uvedených časových obdobiach, vrátane súčasnosti, teda bol – a je – rozdiel medzi slovenským a českým zadlžením historicky vôbec najpriepastnejší.

Obom štátom však nepochybne prospel vstup do Európskej únie v máji 2004. Česko, ako aj Slovensko z neho vyťažili mnoho, najmä vďaka začleneniu do jednotného vnútorného trhu. Slovensko však malo predpoklady vyťažiť ešte viac ako Česko, pretože v čase vstupu do EÚ vykazovalo citeľne nižšiu základňu hospodárskeho výkonu. Z nižšej základne sa teoreticky rastie ľahšie.

Pritom rast oboch krajín po vstupe do EÚ je porovnateľný. Slováci však museli pre jeho dosiahnutie siahnuť hlbšie do dlhu. Dlh sa Slovákom zvýšil od prvého celého roka v EÚ, teda od roku 2005, až do predvlaňajška z 34,7 percenta HDP na 63,1 percenta HDP. Teda o zhruba 28 percentuálnych bodov. Česku narástol za rovnakú dobu z 27,7 na 42 percent HDP, teda len o zhruba 14 percentuálnych bodov. Čiže len o polovicu slovenského nárastu.

Slováci sú od rozdelenia federácie spravidla citeľne zadlženejší ako Česi. Len v roku 2008 sa im podarilo verejný dlh v pomere k HDP stiahnuť tesne nad úroveň českého ukazovateľa. Graf: Bloomberg

Ako nás hodnotia ratingové agentúry

Tridsať rokov po rozpade federácie Čechov a Slovákov sa však nebývalo roztvárajú nožnice v ratingovom hodnotení Česka a Slovenska – v prospech Česka. Aspoň teda pokiaľ vezmeme do úvahy ratingové hodnotenie dlhových záväzkov oboch krajín z pohľadu troch globálne najvýznamnejších ratingových agentúr, teda Moody's, Standard & Poor's a Fitch.

Akýmsi „etalónom kvality“ sú nemecké dlhopisy. Tie sú spomínanými agentúrami hodnotené dlhodobo tými úplne najlepšími známkami. Preto sa ponúka zhodnotiť to, ako príliš za súhrnným hodnotením nemeckých dlhopisov – a teda schopnosťou splniť svoje dlhové záväzky – zaostávajú tie české a slovenské.

Česko teraz zaostáva za Nemeckom o deväť stupňov, pretože v hodnotení každej z troch uvedených agentúr majú jeho dlhopisy o tri stupne horšie hodnotenie ako nemecké dlhopisy. Slovenské dlhopisy však za tými nemeckými zaostávajú hneď o štrnásť stupňov. Pritom v rokoch 2006 až 2010 Slovensko vykazovalo prevažne lepší súhrnný rating ako Česko. Strácalo vtedy na Nemecko menej ako Česko.

Od októbra roku 2019 Česká republika dosahuje svoje vôbec najlepšie hodnotenie v histórii krajiny od roku 1993. V októbri 2019 totiž zlepšila svoje hodnotenie o jeden stupeň agentúra Moody's. O rok skôr, v auguste 2018, zlepšila svoje hodnotenie agentúra Fitch. Predtým bolo hodnotenie Českej republiky zo strany daných troch agentúr stabilné od roku 2011.

30 rokov po rozpade federácie sú nožnice medzi ratingovým hodnotením Česka a Slovenska neobvykle roztvorené. V prospech Česka. Foto: zdroj: RA

Záujem o trh práce

Česko nad Slovenskom „víťazí“ nielen v posúdení ratingových agentúr. Tridsať rokov po rozdelení federácie totiž trvá trend disproporčného záujmu Slovákov o pozíciu na českom trhu práce v porovnaní so záujmom Čechov o pracovné miesto na tom slovenskom. Pandémia síce tento trend trochu zabrzdila, pretože prechodne „zmrazila“ trh práce v ČR, ako aj na Slovensku (pozri graf 5 nižšie).

Nič zásadné na tomto trende nezmenil ani vstup Slovenska do eurozóny. Odvtedy, od roku 2009, sa počet Slovákov pracujúcich v Česku zvýšil zo 100 223 osôb na 214 907 osôb ku koncu novembra 2022. Vyplýva to z údajov Českého štatistického úradu a ministerstva práce a sociálnych vecí.

Za rovnaké obdobie sa počet Čechov pracujúcich na Slovensku zvýšil z 1 915 na 6 480 osôb, vyplýva z údajov slovenského Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zatiaľ čo teda počet Slovákov pracujúcich v ČR od roku 2009 vzrástol o 114 684 osôb, počet Čechov pracujúcich na Slovensku sa zvýšil len o 4 565 osôb, je to teda približne 25-krát menej. Aj keď sa zohľadní zhruba polovičná veľkosť slovenského trhu práce v porovnaní s tým českým, je rozdiel stále markantný.

Český trh práce si teda stále udržuje vysokú atraktivitu aj pre zahraničných zamestnancov z krajín platiacich eurom. Silný záujem Slovákov o uplatnenie na tuzemskom trhu práce nijako nepoľavuje. To sa pritom nedá povedať o záujme Čechov o prácu na Slovensku, ktorý je dlhodobo pomerne veľmi slabý. Slovensku teda prijatie eura nepomohlo akokoľvek viditeľne zatraktívniť svoj trh práce pre cudzincov, napríklad aj pre Čechov.

Čoraz viac Slovákov robí v Česku ako naopak. Aj v tomto ukazovateli sú po tridsiatich rokoch od rozpadu federácie nožnice roztvorené vôbec najviac.

Česko a Slovensko sú veľmi dobre porovnateľné ekonomiky. Dlho tvorili jeden štát. Majú za sebou relatívne podobný kultúrno-historický vývoj. Má oveľa väčší zmysel porovnávať ich ako napríklad Česko a Nemecko.

A treba uvážiť, že euro neznamená len iné papieriky a mince v peňaženke. Predstavuje celú monetárnu politiku. Teda jeden z dvoch pilierov hospodárskej politiky štátu.

Hospodárska politika štátu z podstatnej miery ovplyvňuje to, aká je prosperita danej ekonomiky, a teda životná úroveň jeho občanov, a aký záujem majú cudzinci v takom štáte pracovať. Hospodárska politika má dva piliere: fiškálnu a monetárnu (menovú) politiku.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.