Arcibiskup Gänswein začína hovoriť o vzťahoch Benedikta a Františka, vydáva vlastnú knihu
Zatiaľ čo Benedikta XVI. niesli vo štvrtok v rakve do baziliky, Františka viezli na vozíčku opačným smerom. Symbolicky vidíme, ako sa cesty pápežov rozchádzajú. Jeden smeruje azda do neba, druhý pokračuje vo svojej pozemskej púti. Oboch pritom sprevádzajú ďalší ľudia. Tento vizuálne silný obraz na záver pohrebného obradu za zosnulého pontifika ukazuje stav katolíckej cirkvi.
Benediktov odchod totiž rozprúdil rozličné dohady, ktoré sa začali už v roku 2013, keď sa dobrovoľne zriekol Petrovho stolca. Následné konkláve (zhromaždenie kardinálov) si zvolilo na čelo argentínskeho kardinála. Jorge Bergoglio si vybral meno František a svet si ihneď všimol iný štýl a spôsoby, čo prevládajúci masmediálny naratív výrazne pomohol utvoriť.
Rozdiel medzi oboma pontifikátmi sa vyzdvihol najmä v smútočných dňoch, ktoré nasledovali po úmrtí nemeckého pontifika v posledný deň roku 2022. Popri očakávanej tradičnej kritike mainstreamových médií však pozornosť upútal najmä jeho osobný tajomník arcibiskup Georg Gänswein:
„Zostal som šokovaný a onemel som“, keď ma František uvoľnil z čela Prefektúry Pápežskej domácnosti. Tá organizuje súkromné i generálne audiencie rímskeho biskupa. Gänswein bol jej prefektom od roku 2012 a v roku 2020 mu František udelil "dovolenku na dobu neurčitú".
„Myslím si, že mi už neverí a chce, aby si bol mojím tajomníkom,“ reagoval údajne emeritný pápež.
Nemecký arcibiskup sa v novej knihe vyjadruje aj k ďalším veciam. „Osobné priestory posledných pápežov“ boli „rovnaké, ako sú Františkove priestory v byte v Dome svätej Marty,“ podčiarkol Ratzingerov tajomník, no nechce, aby to vyvolalo polemiku. Poslední katolícki lídri totiž bývali v osobitnom apartmáne v Apoštolskom paláci, no František, naopak, býva vo vatikánskom hoteli Dom svätej Marty. Preto sa občas píše, že oproti svojim predchodcom vraj žije v menšom a skromnejšom obydlí. V skutočnosti nejde o významný rozdiel.
Gänsweinove výroky prináša novoročná kniha spolu s talianskym vatikanistom s názvom Nič iné ako pravda. Môj život po boku Benedikta XVI. Vychádza oficiálne budúci týždeň, no úryvky z nej zaplnili v posledných dňoch talianske médiá.
Ďalší rozruch vyvolali slová, ktoré nemecký tajomník vyslovil v rozhovore pre Tagespost. Pristavil sa pri tom, keď pápež František v júli 2021 vydal apoštolský list Traditionis Custodes. Tým sprísnil slávenie takzvanej tridentskej (a nesprávne prezývanej) latinskej omše .
„Bol to bod zlomu. Myslím si, že pápež Benedikt (ho) čítal s bolesťou v srdci,“ myslí si arcibiskup Gänswein.
Môj zverenec však bol pokorný a „vedel prijať, ak ľudia nesúhlasili s tým, čo povedal,“ vysvetlil jeho bývalý sekretár. Joseph Ratzinger, ako sa volal nemecký pontifik občianskym menom, bol profesor, a tak bol na opačné názory a rôzne argumenty zvyknutý.
Svätý ihneď? Neponáhľajme sa
Keď odnášali vo štrvtok rakvu emeritného pontifika z Námestia svätého Petra, z davu sa ozvali výkriky „Santo subito!“, teda výzvy, aby bol nemecký pápež ihneď vyhlásený za svätého. Je to trochu skratka, keďže za svätého možno označiť ihneď toho, kto zomrel mučeníckou smrťou, ale podobne ako v prípade Jána Pavla II. ide o želanie ľudí, aby začal oficiálny proces. S tým sa stotožňuje aj arcibiskup Gänswein. Ešte viac sa množia hlasy, aby cirkev vyhlásila Benedikta XVI. za učiteľa cirkvi. Istým spôsobom tomu vyšiel v ústrety aj pápež František, keď v stredu povedal, že jeho predchodca bol "veľký učiteľ katechézy."
„Nemyslím si, že je na to vhodný čas,“ vysvetlil predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing. Mali by sme počkať aspoň päť rokov, ako je zvykom, naznačil na tlačovom brífingu neďaleko Vatikánu hneď po zádušnej omši. Odpovedal tiež na otázku, či budeme vidieť zmenu vo Františkovom pontifikáte po smrti svojho predchodcu.
Predseda nemeckých biskupov si to nemyslí. Je podľa neho mylné umiestniť Benedikta XVI. „do protikladu tradicionalistov, konzervatívcov a progresívcov“, lebo viedol cirkev vlastným štýlom. "Pápež František vedie cirkev svojím štýlom, a teraz pozýva celú cirkev, aby počúvala, vydala sa na cestu, aby sa stala synodálnou cirkvou, aby sa naučila synodalite.“
Zároveň sa poďakoval svojmu krajanovi, arcibiskupovi Gänsweinovi, za každodennú službu pre zosnulého pontifika v posledných rokoch. A akú vidí pre neho budúcnosť? „Bezpochyby sa sám nad tým zamyslí. Tí, ktorí spravia toto rozhodnutie, sa určite rozhodnú dobre,“ vysvetlil hlavný pastier diecézy v Limburgu novinárom.
Niektorí vrcholní nemeckí predstavitelia hovoria o schizme vo svojej domovskej cirkvi. Niekdajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard Müller, v roku 2021 povedal, že nemecká cirkev existuje už len „v hlavách autoritárskych biskupov, ktorí zneužívajú svoj úrad, laických funkcionárov lačných po moci a ideologicky tvrdohlavých profesorov“:
„Skutočný život povýšený na pastoračnú superdogmu je trójsky kôň skonštruovaný bystrými oportunistami, aby oklamali svojich jednoduchých protivníkov.“
Štandard sa preto biskupa Bätzinga spýtal na toto hodnotenie a na to, či on a tamojšia cirkevná hierarchia vnímajú Josepha Raztingera odlišne od väčšiny veriacich.
Je to komplexná otázka, no vzťahy medzi Ratzingerom a jeho otčinou iste neboli vždy jednoduché, priznal sa zástupca nemeckého episkopátu a dodal:
„Pápež Benedikt sa v našej krajine vníma vcelku rôznorodo, no bol Bavor, Nemec, a je voči nemu veľká sympatia.“ Názor na Ratzingera sa vyvíjal aj preto, že najprv vyučoval teológiu vo svojej domovine, potom pôsobil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery vo Vatikáne a neskôr sa stal pápežom, myslí si biskup Bätzing.
Dodajme, že byť šéfom Kongregácie pre náuku viery je dôležitá a často nezávideniahodná funkcia. Ratzinger tento úrad Rímskej kúrie zastával pomerne dlho v rokoch 1981 – 2005. Od minulého roku sa volá Dikastérium pre náuku viery a občas sa pejoratívne prezýva strážca morálky.
Ratzinger ukázal organickú jednotu kresťanského učenia a krásu viery
Vatikánsky denník L´Osservatore Romano vydal po úmrtí 265. pápeža špeciálne vydanie. Pripomenul si pontifikát z rôznych uhlov pohľadu, publikoval časti niektorých jeho prejavov a už len pohľad na titulky odzrkadľuje úctu: „Pápež jemnosti“ - „Viera, rozum, láska: Dedičstvo Josepha Ratzingera“ – „Boh je láska: kľúč pontifikátu“.
Autormi článkov sú hlavne kardinál Christoph Schönborn, bývalý vatikanista Andrea Tornielli, dnes v službách miništátu a niekdajší „hovorca“ Benedikta XVI. a blízky spolupracovník jezuita Federico Lombardi. Na svojho pápeža si na stránkach periodika zaspomínal Elio Guerriero, autor obsiahlej biografie, ktorá vyšla aj v slovenčine.
„Otec katechizmu katolíckej cirkvi“, takto Ratzingera prezval kardinál Schönborn. Dávno predtým, než zasadol na Petrov stolec, „nielen čelil kríze ohlasovania viery, ale predstavil aj program, ako sa môže obnoviť katechizmus“, teda príručka kresťanskej náuky. Jeho vedenie, duch a inšpirácia boli rozhodujúce pri tvorbe katechizmu, dodal viedenský arcibiskup.
Bavorský teológ a neskorší pápež chcel ukázať organickú jednotu kresťanského učenia, a tak v tomto manuáli dokázal ukázať krásu viery. Preto ostáva veľkým svedectvom rozhodujúcej sily Josepha Raztingera, uzavrel kardinál Schönborn.