Christos Raždajetsja! – Slavite Jeho!

Pravoslávny cirkevný svet, ktorý sa pridŕža staršieho juliánskeho kalendára, slávi v týchto dňoch Vianoce – narodenie Ježiša Krista. Posun oproti gregoriánskemu kalendáru je trinásť dní. Siedmeho januára slávia Vianoce Macedónci, Srbi, pravoslávni veriaci v Čiernej Hore, na Ukrajine, v Rusku, v Gruzínsku, Jeruzaleme, a tiež na Slovensku (štedrovečerná večera je 6. januára). Iné pravoslávne cirkvi slávia Vianoce 25. decembra, na iných miestach sa sviatok narodenia Pána slávi rôzne, podľa dohody jednotlivých farností či biskupstiev. Pravoslávny svet je pestrý. Zahŕňa vyše tridsať samostatných pravoslávnych cirkví, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch. Často sú tieto vzťahy priateľské, no rovnako často vidno, že jednotlivé cirkvi medzi sebou len ťažko hľadajú spoločnú reč, nieto ešte že by sa vedeli stretnúť pri jednom obetnom stole. Do tejto pestrej zmesky vstupujú dve starobylé cirkvi – Asýrska cirkev Východu v Iraku a Kresťania sv. Tomáša v Indii. Potom tu máme ďalších šesť starobylých orientálnych cirkví, ktoré v piatom storočí odmietli kristologické učenie chalcedónskeho koncilu o dvoch podstatách Ježiša Krista. Sem patrí cirkev v Arménsku, Kopti v Egypte, Etiópska cirkev, Eritrejská cirkev, Sýrska pravoslávna cirkev a Syrskomalankarská pravoslávna cirkev, ktorá je známa aj ako Indická pravoslávna cirkev.Pre zaujímavosť dodajme, že niektoré zo spomenutých cirkví sú v jednote s Rímom, teda sú katolícke, no zachovali si obradovú rôznosť. Týchto cirkví je vyše dvadsať. Svet kresťanskej ortodoxie je pestrou mozaikou. Mnohí z kresťanov hlavne na blízkom východe čelili alebo čelia prenasledovaniu, útlaku či zabíjaniu.Na medzinárodnom poli bolo dlhodobo cítiť napätie medzi moskovským a konštantinopolským ekumenickým patriarchátom. Konštantinopolský patriarcha Bartolomej bol vraj až príliš prozápadný a pestoval nadmieru dobré vzťahy s Rímom.Vojnový konflikt na Ukrajine tento spor ešte vyostril a priniesol nové rozdelenia v rámci pravoslávia. Zástupcovia Svetovej rady cirkví sa stretli ešte v júni vo Švajčiarsku, kde hľadali možné riešenia pre túto novovzniknutú situáciu, ako aj možnosť vylúčenia Ruskej pravoslávnej cirkvi zo Svetovej rady cirkví. Účastníci vojnu odmietli, ako „činnosť, ktorá protirečí Božej vôli“. Ruskú pravoslávnu cirkev však z rady nevylúčili, pretože táto platforma je miestom pre dialóg a vylúčenie Rusov by tento dialóg značne skomplikovalo. Teraz vraj na pár dní majú zbrane na Ukrajine utíchnuť. Utíchnu? Dúfajme.Ale každá vojna sa raz skončí. Čo bude potom, keď utíchnu zbrane natrvalo a keď sa zrátajú škody? Potom bude potrebné odpustiť. Komu ale? A kto požiada o odpustenie? A dostane rozhrešenie? Bez Ježiša to nepôjde. Preto ho bude treba znova objaviť. V jasličkách leží Život, Pokoj, Láska, Odpustenie. Aj to sú synonymné mená Boha. Boh prichádza v najkrehkejšej podobe. Aby ho človek nezničil, ale ochránil. Boh až tak veľmi verí v človeka, že sa mu zveruje v takejto bezbrannosti. Pre človeka je to veľká zodpovednosť. V tejto skúške by sme mali obstáť. Na záver dovoľte pár inšpiratívnych slov veľkého učenca, srbského pravoslávneho biskupa Nikolaja Velimiroviča. Tento svätý muž bol nazývaný aj nový Ján Zlatoústy. Spolu s ďalším biskupom srbským Patriarchom Gavrilom V. boli dokonca väznení v koncentračnom tábore Dachau. Velimirovič inšpirovaný biblickou knihou Prísloví napísal: „Palác Herodesa leží v ruinách, ale jaskyňa betlehémskeho chlapca zostala dodnes. Koruny cisárov sa stratili, ale kosti mučeníkov sa zachovali. Zlaté modly sa rozpadli do ničoty, ale okovy svätého Petra sa ochraňujú ako svätyňa. Z veľkolepých sídel pohanských kráľov sa stali haldy kamenia a prachu, ale nad jaskyňami askétov vyrástli veľkolepé chrámy. Aká silná, mocná a pevná je Pravda Božia! A aká pomíňajúca je nepravda a lož.“Christos raždajetsja! – Slavite jeho!