Čo s tými „vlastizradnými“ biskupmi?
Päťdesiate roky dvadsiateho storočia boli vo východnom bloku výsmechom slobody, demokracie a ľudskosti. Okrem iného boli napľutím do tváre veriacich ľudí. Boli napĺňaním sovietskeho experimentu nového človeka bez Boha. Bol to absurdný pokus vytvoriť na zemi raj. V mene lepších zajtrajškov sa však podarilo rozpútať peklo.
Biskup Ján Vojtaššák vo väzbe. Foto: Archív ÚPN
Biskup Ján Vojtaššák vo väzbe. Foto: Archív ÚPN
Čerešničkou na torte boli monsterprocesy s nevinnými osobami. Medzi takéto vykonštruované procesy patril aj proces s tromi slovenskými biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Petrom Gojdičom. Práve v týchto dňoch si pripomíname 72 rokov od absurdnej maškarády, na ktorú prisahala justícia, novinári i verejnosť. Proces sa začal 10. januára 1951 a rozsudok bol vynesený 15. januára.
Vojtaššák dostal 24 rokov, zhabali mu majetok a mal zaplatiť pokutu pol milióna korún. Buzalka a Gojdič dostali doživotie, ich majetok tiež prepadol štátu, zaplatiť mali dvestotisíc korún. Všetci traja stratili občianske práva.
Monsterprocesy boli dopredu zinscenované akoby divadelné predstavenia pre verejnosť. Rozsudky sa politicky schvaľovali. Spomínaný monsterproces so slovenskými biskupmi bol najväčším v celom sovietskom bloku. Súdili v ňom totiž troch vysokých cirkevných predstaviteľov, čo nemalo vo svete obdobu.