Nové vesmírne preteky

Väčšina satelitov na obežnej dráhe sa v súčasnosti využíva na komunikačné účely. Prenášajú údaje, ktoré sa používajú pri telefonovaní, internete, televízii a rozhlase, a zároveň tvoria kľúčové komunikačné kanály vo vojenskom prostredí. Iné satelity, ako napríklad satelity na pozorovanie Zeme, sa využívajú na meteorologické účely, monitorovanie životného prostredia, kartografiu a špionáž. Môžu monitorovať atmosférické podmienky, znečistenie, oceánske prúdy, ľadové útvary, vegetáciu a prírodné katastrofy, ako sú výbuchy sopiek, požiare, suchá, záplavy a úniky ropy (obrázok 2). Používajú sa aj na taktický prieskum a sledovanie vojenským a spravodajským personálom. Môžu monitorovať štarty rakiet, jadrové výbuchy, pohyby vojsk, zbrojné arzenály a vojenské zariadenia. Napokon, satelity poháňajú aj kritické navigačné systémy používané na vojenské a civilné geopozičné účely.

Strategický význam satelitov spôsobil, že vesmír sa stal poslednou hranicou geopolitickej súťaže. Ako sa uvádza v nedávnej správe amerického Kongresu, "vojenskí stratégovia považujú vesmír čoraz viac za priestor vedenia vojny... podobne ako vzduch, zem a more... Mnohí americkí experti na obranu opisujú vesmír ako najdôležitejší vojenský priestor s osobitným významom pre komunikačné, spravodajské a pozorovacie operácie v rámci varovania pred raketami." Čoraz viac krajín preto rozvíja svoje možnosti, vypracúva nové stratégie a vytvára špecializované organizácie na vykonávanie protikozmických operácií.

Cieľom protikozmických operácií je zničiť, narušiť alebo znehodnotiť konkurenčné vesmírne prostriedky. Existujú štyri základné typy protikozmických zbraní. Sú to kinetické fyzické, nekinetické fyzické, elektronické a kybernetické. Cieľom kinetických fyzických zbraní je zničiť alebo vyradiť satelity a pozemné stanice, ktoré riadia pozemné operácie satelitov. Patria medzi ne protisatelitné zbrane (ASAT), ktoré možno vypustiť zo Zeme (priamy výstup) alebo ktoré možno nasmerovať po ich umiestnení na obežnú dráhu (koorbitálne). USA, Rusko, Čína a India preukázali svoje ASAT prostriedky zničením vlastných satelitov. Kinetické fyzické útoky na konkurenčné satelity sa nikdy neuskutočnili.

Nekinetické fyzické zbrane zahŕňajú lasery, mikrovlnné zbrane, žiarenie a elektromagnetické impulzy, ktoré môžu spôsobiť dočasné alebo trvalé poškodenie satelitov bez fyzického kontaktu. Tieto zbrane sa môžu použiť na dočasné vyradenie alebo narušenie senzorov, elektroniky a elektrických obvodov satelitov a je oveľa ťažšie ich odhaliť alebo priradiť, pretože ich pozemský alebo orbitálny zdroj môže prichádzať z rôznych uhlov a prebiehať veľmi rýchlo.

Elektronické protikozmické zbrane je tiež ťažké odhaliť a identifikovať. Môžu vytvárať interferenciu, ktorá naruší schopnosť satelitov prenášať dáta buď rušením, alebo falšovaním signálu. Spoofing je vysielanie falošných informácií, ktoré sa môžu použiť na narušenie a zavádzanie konkurenčných operácií. A napokon, protikozmické kybernetické útoky môžu monitorovať, zachytávať a poškodzovať údaje prenášané do satelitov a zo satelitov. Prevzatím ovládacích prvkov satelitu môžu spôsobiť trvalé škody a je tiež ťažké ich sledovať a vystopovať. Tieto dve posledné protikozmické metódy sú dostupnejšie pre mnohých štátnych aj neštátnych aktérov vrátane Iránu, Severnej Kórey, zločineckých gangov a subjektov porušujúcich sankcie.

Vychádzajúca hviezda

Uprostred studenej vojny, ktorá bola svedkom prvého človeka vo vesmíre a prvého pristátia na Mesiaci (obrázok 3), Mao Ce-tung spustil čínsky vesmírny program. Po desaťročiach relatívneho ústrania a mnohých neúspechoch sa čínsky vesmírny program po rozpade Sovietskeho zväzu zintenzívnil. V 21. storočí, čeliac USA ako dominantnej svetovej vesmírnej mocnosti, začala sa Čína usilovať o významné vedecké, komerčné, civilné a vojenské míľniky.

V roku 2016 Čína zverejnila Bielu knihu o vesmírnych aktivitách, v ktorej uviedla, že jej cieľom je "vybudovať z Číny vesmírnu veľmoc vo všetkých ohľadoch, so schopnosťami nezávisle zavádzať inovácie, uskutočňovať vedecké objavy a špičkový výskum, podporovať silný a udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, účinne a spoľahlivo garantovať národnú bezpečnosť". Čoskoro potom znásobila počet svojich orbitálnych štartov a dosiahla množstvo technologických a prieskumných úspechov.

V roku 2019 sa stala prvou krajinou, ktorá pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Misia bola úspešná vďaka komunikačnému reléovému satelitu, ktorý bol vypustený v roku 2018, a priniesla na Zem prvé vzorky mesačnej pôdy od roku 1976. V januári 2020 dokončila výstavbu najväčšieho rádioteleskopu s plnou clonou na svete, ktorý je prezývaný "oko nebies". Tento 500-metrový teleskop prehľadáva pozorovateľný vesmír v snahe nájsť mimozemský život, preskúmať tmavú hmotu a zmapovať Mliečnu dráhu.

V júni 2020 potom Čína dosiahla významný míľnik vo svojich strategických vesmírnych aktivitách, keď dokončila navigačný systém BeiDou. Systém satelitnej navigácie BeiDou pre Čínu znamená, že sa už nemusí spoliehať na systémy, ako je globálny systém určovania polohy (GPS) ministerstva obrany USA, európsky systém Galileo alebo ruský systém GLONASS, ktoré by mohli byť v prípade konfliktu narušené alebo prerušené. Systém BeiDou, ktorý sa v súčasnosti používa vo viac ako 120 krajinách, sa stal aj kľúčovou súčasťou rozširujúcej sa čínskej iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR). Vďaka systému BeiDou môže Čína ponúknuť alternatívny systém krajinám, ktoré chcú získať prístup k satelitnej infraštruktúre. Slúži tak ako technický stimul pre krajiny na posilnenie väzieb s Čínou a dopĺňa sieť ciest, železníc, prístavov a inej fyzickej infraštruktúry, ktorú buduje po celom svete.

V apríli 2021 začala Čína stavať aj svoju prvú vesmírnu stanicu Tiangong alebo "nebeský palác", ktorá sa môže stať jedinou vesmírnou stanicou na obežnej dráhe, ak bude Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) vyradená z prevádzky. Čína by tak získala významnú strategickú výhodu a mohla by si budovať ďalšie technické vzťahy po celom svete. Napokon, v máji 2021 sa Čína stala druhou krajinou, ktorá úspešne vyslala rover na Mars. Rover aktívne skúma červenú planétu v nádeji, že nájde stopy, ktoré by dokázali, že tam kedysi existoval život.

Červená hviezda

Z vojenského hľadiska Čína začala svoje protikozmické aktivity 11. januára 2007, keď použila raketu na zničenie jedného zo svojich vlastných nefunkčných meteorologických satelitov. Úspešným vykonaním tohto testu sa stala po USA a Rusku treťou krajinou, ktorá zasiahla satelit zo Zeme. Tento test sa stretol s medzinárodným odsúdením a USA naň v roku 2008 reagovali uskutočnením svojho prvého testu ASAT s priamym výstupom od roku 1985.Po ďalšom čínskom teste ASAT v roku 2010 USA zakázali Číne vstup na ISS a spoluprácu s NASA. Začali sa nové militarizované vesmírne preteky.

V posledných rokoch Čína pokračovala v budovaní svojich prostriedkov v oblasti protiraketovej obrany. Okrem úspešných testov ASAT použila aj technológiu koorbitálneho stretnutia s inými satelitmi na rôznych obežných dráhach. Zatiaľ čo je ťažké zistiť, či Čína disponuje laserovými a mikrovlnnými zariadeniami, ukázalo sa, že má schopnosti rušenia a spoofingu, a pravdepodobne má aj pokročilé kybernetické protikozmické prostriedky.

V rámci svojej rastúcej vesmírnej infraštruktúry musela Čína vybudovať pozemné stanice po celom svete. Pozemné stanice sú potrebné na monitorovanie a prevádzku satelitov a kozmických lodí prostredníctvom telemetrie, sledovania a riadenia. Väčšia monitorovacia kapacita znamená, že Čína bude mať väčšiu schopnosť heknúť, narušiť alebo zničiť konkurenčné satelity. Okrem toho existujú obavy, že pozemné stanice sa môžu využívať na iné špionážne činnosti. Ukázalo sa, že čínske pozemné stanice v Južnej Amerike sú pre USA obzvlášť znepokojujúce, pretože, ako uviedol americký admirál Faller pred výborom Snemovne reprezentantov pre ozbrojené služby v roku 2019, tieto stanice by mohli mať "schopnosť monitorovať a potenciálne sa zameriavať na vesmírne aktivity USA, spojencov a partnerov.”

V dôsledku geopolitického usporiadania na Zemi sa Čína začala približovať k Rusku aj v otázkach týkajúcich sa vesmíru. V marci 2021 sa s Ruskom dohodla na vybudovaní Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice. Znamenalo by to najväčšiu spoluprácu Číny a Ruska v oblasti vesmíru.

Rusko sa zasa začalo odkláňať od desaťročia trvajúcej spolupráce s USA. Oznámilo, že opustí ISS, ktorú vybudovalo spoločne s USA, a vyhlo sa Artemidským dohodám – multilaterálnemu úsiliu pod vedením USA "vytvoriť praktický súbor zásad, ktorými sa bude riadiť spolupráca v oblasti výskumu vesmíru medzi krajinami zúčastňujúcimi sa na plánoch agentúry na výskum Mesiaca v 21. storočí.”

Rusko nedávno začalo predvádzať svoje ofenzívne protikozmické prostriedky v snahe pripomenúť svetu svoje vesmírne poznatky. V roku 2018 odhalilo svoj laserový systém Peresvet, ktorý dokáže oslepiť alebo oslniť konkurenčné prieskumné satelity a ktorý podľa Putina znásobí obranné schopnosti Ruska. V roku 2019 potom uskutočnila koorbitálne cvičenie tak, že umiestnila satelit nebezpečne blízko k satelitu národnej bezpečnosti USA a prinútila ho vykonať skúšku zbraní vypustením cieľa na obežnú dráhu a jeho zostrelením.

Nedávno, 15. novembra 2021, Rusko zničilo družicu Tselina-D, ktorá bola na obežnej dráhe od roku 1982, pomocou rakety ASAT s priamym výstupom. Podobne ako čínsky test ASAT v roku 2007 to vyvolalo medzinárodné odsúdenie vrátane výroku bývalého generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, ktorý napísal, že "ruský protisatelitný test bol výzvou na prebudenie ľudstva.” Rusko vo vojne proti Ukrajine využíva aj protikozmické prostriedky, a to rušením navigačných systémov a kybernetickými útokmi. Práve tieto protikozmické aktivity podnietili spoločnosť SpaceX Elona Muska, aby na Ukrajinu vyslala satelity Starlink.

Hviezdy a pruhy

V reakcii na rýchle rozširovanie protikozmických prostriedkov Číny a Ruska začala Trumpova administratíva mobilizovať súkromné a verejné zdroje a reorganizovať vojenské organizačné štruktúry. V roku 2017 bola obnovená Národná rada pre vesmír a prezident Trump podpísal smernicu o vesmírnej politike č. 1 zameranú na "oživenie amerického programu výskumu vesmíru s ľudskou posádkou". USA budú pracovať na návrate na Mesiac prvýkrát od roku 1972 a na vyslaní ľudí na Mars.

Smernica vychádza aj z iniciatív Obamovej administratívy zameraných na väčšie zapojenie súkromného sektora do vládnych vesmírnych operácií. Súkromný sektor pomohol dosiahnuť technologické zlepšenia a znížiť náklady. Napríklad spoločnosť SpaceX stála za vývojom opakovane použiteľných nosných rakiet, ktoré výrazne znížili náklady na vypúšťanie satelitov. V roku 2020 spoločnosť SpaceX prelomila závislosť USA od Ruska pri preprave astronautov na ISS. Stalo sa tak v dôsledku vyradenia flotily raketoplánov Space Shuttle Obamovou administratívou v roku 2011. V budúcnosti môže súkromný sektor vybudovať nové vesmírne stanice a zapojiť sa do úsilia USA o dosiahnutie Mesiaca a Marsu.

V roku 2019 Trumpova administratíva vytvorila jedinú nezávislú vesmírnu jednotku na svete "na zabezpečenie americkej dominancie vo vesmíre" a vesmírne sily Spojených štátov sa stali šiestou zložkou ozbrojených síl USA. Vzhľadom na utajovanú povahu operácií vesmírnych síl je veľmi ťažké určiť ich presné protikozmické prostriedky a aktivity. Podľa nedávnych hodnotení však USA majú schopnosť prevádzkovať koorbitálne zbrane ASAT a protibalistické raketové stíhače na lodiach proti satelitom. Majú pokročilé rušiace a laserové zariadenia, ktoré môžu vážne poškodiť konkurenčné satelity. Dôležité je, že USA majú v súčasnosti aj najpokročilejšie prostriedky na svete na sledovanie situácie vo vesmíre (SSA) prostredníctvom rozsiahlej siete radarov a teleskopov. To dáva USA bezkonkurenčnú výhodu pri sledovaní rakiet a vývoji systémov protiraketovej obrany.

Implikácie

Rastúce geopolitické súperenie o vesmír urýchli vytváranie multipolárneho svetového poriadku, sústredí moc medzi niekoľko štátnych aktérov, povedie k masívnym investíciám do výskumu a vývoja a zvýši pravdepodobnosť vojny. Ako varuje Výročné hodnotenie hrozieb spravodajskej komunity USA za rok 2022, "Peking vníma čoraz konkurenčnejšie vzťahy medzi USA a Čínou ako súčasť epochálnej geopolitickej zmeny" a "pracuje na tom, aby sa im vyrovnal alebo prekonal schopnosti USA vo vesmíre, aby získal vojenské, hospodárske a prestížne výhody, ktoré Washington dosiahol vedúcim postavením vo vesmíre.”

Vysoké náklady a technologické prekážky vstupu na trh spojené s vesmírnym programom svetovej úrovne znamenajú, že nové vesmírne preteky sústredia moc medzi niekoľko hlavných hráčov. Tieto krajiny budú rozvíjať širšiu vesmírnu infraštruktúru, ktorú budú potrebovať iné, menej silné krajiny. Pri poskytovaní služieb, ako sú napríklad satelitné navigačné systémy, tak budú svetové mocnosti kooptovať ostatné štáty k zosúladeniu tým, že ich urobia technologicky závislými. Ako sa uvádza v nedávno odtajnenom dokumente americkej Národnej spravodajskej služby, "vesmírne aktivity Číny podporujú jej multipolárnu víziu sveta a posilňujú schopnosť Pekingu oslabovať vplyv USA vo vojenskej, hospodárskej a diplomatickej sfére.”Na rozdiel od súperenia o prírodné zdroje, ako je ropa, ktoré môže rozptýliť moc medzi viaceré krajiny, súperenie o vesmír urýchli konsolidáciu veľkých mocenských blokov. Krajiny bez vlastných vesmírnych programov si budú musieť vybrať, či sa pridajú k západnému bloku alebo k čínsko-ruskému bloku.

Nové vesmírne preteky navyše stavajú do priameho konfliktu dva rôzne systémy. V jednom systéme sa USA budú čoraz viac spoliehať na súkromný sektor pri zlepšovaní svojich vesmírnych prostriedkov a spôsobilostí. V druhom systéme budú Čína a Rusko usmerňovať budúci vývoj centralizovanejším spôsobom prostredníctvom riadených národných investícií. Podobne ako počas studenej vojny sa teda v geopolitickom súperení našej doby môže konfrontovať sila systému voľného trhu so silou centralizovaného plánovania. Bez ohľadu na systém bude rastúci význam vesmíru znamenať, že sa bude masívne investovať do výskumu a vývoja. Vesmírne hospodárstvo v súčasnosti generuje 469 miliárd dolárov ročne a odhaduje sa, že do roku 2040 dosiahne hranicu 1 bilióna dolárov.

Pravdepodobnosť vojny sa zvýši aj v dôsledku ďalších protikozmických opatrení, vypúšťania satelitov a vesmírneho odpadu. Súperenie na Zemi sa premietne do vesmíru, zatiaľ čo nehody alebo úmyselné vojnové činy vo vesmíre môžu spôsobiť konflikt aj na Zemi. Ťažkosti pri rozlišovaní medzi vojenskými a civilnými satelitmi a pri identifikovaní určitých druhov protikozmických činností zvýšia pravdepodobnosť konfliktu, pretože manévre vo vesmíre sa dajú ľahko nesprávne interpretovať a štátne alebo neštátne subjekty môžu byť obvinené z činností, ktoré nespáchali. Toto riziko je obzvlášť výrazné, keďže zástupca veliteľa vesmírnych operácií amerických vesmírnych síl generál David Thompson prezradil, že vesmírne systémy USA sú "každý deň" napádané nepriateľskými silami.

Silný súbor medzinárodných predpisov na správu vesmíru by mohol pomôcť zmierniť riziko konfliktu, ale dosiahnutie kompromisu bude čoraz ťažšie, pretože mocnosti súperia o dominanciu a technologická rovnováha síl sa vyrovnáva. V súčasnosti si vedúce postavenie udržiavajú USA, ale podľa vlastných odhadov Čína do roku 2030 dosiahne "svetovú úroveň v takmer všetkých oblastiach vesmírnych technológií" a do roku 2045 sa chce vyrovnať alebo prekonať vesmírne kapacity USA. Kľúčovou otázkou je preto určiť, či a kedy Čína zatieni USA vo vesmíre.