Pápež varuje pred ideologickou totalitou: Ten, kto sa nedrží údajných pozícií pokroku, sa netoleruje
Nech je tento rok vzývaním mieru vo svete, ktorý je svedkom rastúcich rozporov a vojen. Takto privítal pápež František na tradičnej novoročnej audiencii veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici. Poďakoval im za kondoločné správy pri príležitosti úmrtia jeho predchodcu Benedikta XVI. aj za ich účasť na zádušnej omši minulý štrvtok.
Opäť pritom podčiarkol, že žijeme tretiu svetovú vojnu po častiach: "Najbližší a nedávny príklad je vojna na Ukrajine so svojimi následkami smrti a ničenia. S útokmi na civilnú infraštruktúru, ktoré vedú k stratám ľudských životov nielen kvôli bombám a násiliu, ale aj pre hlad a zimu... Dnes nemôžem inak, než zopakovať môj apel na okamžité ukončenie tohto nezmyselného konfliktu, ktorého účinky sa týkajú celých regiónov aj mimo Európy pre dôsledky v oblasti energetiky a produkcie potravín najmä v Afrike a na Blízkom východe."
Konflikt na Ukrajine ešte viac obnažil krízu multilaterálneho systému, ktorý si vyžaduje hlboké prehodnotenie, aby sme mohli náležite reagovať na výzvy našej doby. Podľa pápeža si súčasný systém vyžaduje reformu orgánov, ktoré umožnia, aby skutočne reprezentoval potreby a citlivosť všetkých národov, a to bez mechanizmov, ktoré niektorým prikladajú väčšiu váhu na úkor iných. "Nie je to teda otázka budovania spojeneckých blokov, ale vytvárania príležitostí pre všetkých, aby mohli viesť dialóg," prízvukoval František.
Rastie snaha nastoliť unifikované myslenie
Rímsky biskup varoval, že na medzinárodných fórach rastie polarizácia a snaha nastoliť unifikované myslenie, ktoré bráni dialógu a marginalizuje ľudí zmýšľajúcich inak. Pripomenul, že existuje riziko odklonu, ktorý čoraz viac naberá tvár ideologickej totality podporujúcej neznášanlivosť voči tomu, kto sa nedrží údajných pozícií pokroku. Tie v skutočnosti vedú skôr k všeobecnému poklesu ľudskosti s porušovaním slobody myslenia a svedomia.
Najmä chudobnejšie štáty ohrozuje idelogická kolonizácia priamo spojená s ekonomickou pomocou, vysvetlil katolícky líder vo svojom hlavnom geopolitickom prejave roka.
Náboženská sloboda je ohrozená v mene nepochopeného konceptu inklúzie
Pápež sa obrátil na Európsku úniu, ktorá pred mesiacom menovala belgického diplomata na podporu náboženskej slobody: "Želám si, aby nový osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody alebo viery mimo EÚ mal zdroje a prostriedky potrebné na primerané vykonávanie svojho mandátu."
Netreba zabúdať, že násilie a diskriminácia kresťanov rastie aj tam, kde kresťania nie sú menšinou, zdôraznil František. Podľa jeho slov je náboženská sloboda ohrozená aj tam, kde veriacim obmedzujú možnosť prejaviť svoje presvedčenie vo sfére spoločenského života v mene nepochopeného konceptu inklúzie. Náboženská sloboda, ktorú nemožno redukovať na obyčajnú slobodu uctievania, je jedna z minimálnych požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné na dôstojný život. Vlády sú povinné, uviedol František, ju chrániť a zaručiť každému človeku v rámci spoločného dobra možnosť konať podľa svojho svedomia aj v oblasti verejného života a pri výkone svojho povolania.
Pontifik vystríhal pred tým, ak sa konflikty pripisujú náboženstvu a ak sa chce zneužiť náboženstvo na čisto politické účely: "To je však v rozpore s kresťanskou perspektívou, ktorá odhaľuje koreň každého konfliktu, a tým je nerovnováha ľudského srdca... Kresťanstvo nabáda k pokoju, pretože podnecuje človeka k obráteniu a k cvičeniu cnosti."
Pokoj treba budovať v slobode a zvlášť s ohľadom na ženy, lebo ony sú prvými mierovými spojencami. Podľa pápeža treba tiež podporovať vzdelanie, solidaritu, vhodnú migračnú politiku a starostlivosť o životné prostredie. Varoval aj pred oslabením demokracie pre pribúdajúcu politickú a sociálnu polarizáciu.
Myslím na právo na život v Iráne a v Taliansku
Rímsky biskup podčiarkol právo na život, ktoré platí až do prirodzenej smrti a týka sa takisto trestu smrti. Preto sa pristavil pri situácii v Iráne, kde tento trest udeľujú ako reakciu na protesty, ktoré sa začali v septembri roku 2022. Trest smrti podľa jeho slov nemožno použiť pre údajnú štátnu spravodlivosť, pretože neodrádza ani neponúka spravodlivosť obetiam, ale živí len smäd po pomste.
Problém vidí aj v nízkej pôrodnosti. V tejto súvislosti konštatoval, že nanešťastie sa čoraz viac objavuje strach zo života, ktorý sa premieta na mnohých miestach v strachu z budúcnosti a v ťažkostiach založiť si rodinu a priviesť na svet deti... "Myslím napríklad na Taliansko, kde je nebezpečný pokles pôrodnosti skutočnou demografickou zimou, ktorá ohrozuje samotnú budúcnosť spoločnosti. Chcel by som znovu povzbudiť drahý taliansky ľud, aby čelil výzvam doby s húževnatosťou a nádejou, silný vo svojich vlastných náboženských a kultúrnych koreňoch," zdôraznil.
S Čínou máme konštruktívny dialóg
Hlavný pastier katolíckej cirkvi vyzdvihol aj kontroverznú neverejnú zmluvu s Čínou, ktorú Vatikán v októbri predĺžil: "V kontexte úctivého a konštruktívneho dialógu sa Svätá stolica a Čínska ľudová republika dohodli na predĺžení platnosti dočasnej dohody o menovaní biskupov podpísanej v Pekingu v roku 2018. Dúfam, že tento vzťah spolupráce sa môže rozvíjať v prospech života katolíckej cirkvi a dobra čínskeho ľudu."
So znepokojením sa zmienil o napätí a násilí na Haiti, v Jemene, Libanone, na Kaukaze, na Kórejskom polostrove, taktiež v Mjanmarsku, Peru, Sýrii či celej západnej Afrike. František s ľútosťou sleduje i napätú situáciu v Konžskej demokratickej republike, kde koncom januára cestuje na apoštolskú cestu.
Argentínsky pontifik spomenul, že Jeruzalem nemá byť mesto konfliktov, ale Mesto mieru, kde je garantovaný prístup k svätým miestam pre kresťanov, moslimov i židov. Nádeja sa, že Izrael a Palestína sa rozhodnú pre dialóg, aby vyriešili otázku dvoch štátov.
Najvyšší veľkňaz cirkvi si pripomenul 60. výročie encykliky Pacem in terris, ktorú jeho predchodca Ján XXIII. vydal v súvise s trakzvanou Kubánskou krízou, keď bol svet na pokraji jadrového konfliktu.