Kremeľ chce spravovať Ďaleký východ na spôsob Východoindickej spoločnosti

V snahe zastaviť ekonomický úpadok a vyľudňovanie ruského Ďalekého východu siaha Kremeľ po stratégii, ktorá pred 400 rokmi pomohla Angličanom začať vytvárať rozsiahle a efektívne riadené impérium. Hoci by Korporácia pre rozvoj Ďalekého východu mohla zefektívniť riadenie tohto odľahlého, no strategicky dôležitého regiónu, projekt môže stroskotať na silnom odpore miestnych obyvateľov. Tí majú oproti Rusom z iných oblastí už tradične omnoho odbojnejšiu povahu.

Ešte v polovici januára navrhlo Ministerstvo Ruskej federácie pre rozvoj Ďalekého východu a Arktídy prenechať radenie Arktickej zóny Ruska, ako aj oblasti pokročilého sociálneho a ekonomického rozvoja na Ďalekom východe a slobodného prístavu Vladivostok akciovej spoločnosti Korporácia pre rozvoj Ďalekého východu (KRDV). Hoci zdanlivo nezaujímavý a administratívny návrh unikol pozornosti svetových médií, ide o iniciatívu, ktorá môže zásadne zmeniť podobu Ruska v 21. storočí.

Východoindická spoločnosť 21. storočia

KRDV robí unikátnou najmä skutočnosť, že by mala mať v mnohých ohľadoch nadradené postavenie nad miestnymi vládami a menšími podnikmi, čím podľa niektorých odborníkov do značnej miery pripomína niekdajšiu britskú Východoindickú spoločnosť.

Od KRDV sa očakáva, že bude priamo pracovať s miestnym obyvateľstvom a zapájať ho do ekonomických aktivít s cieľom rozvoja regiónu. Pre dosiahnutie tohto cieľa bude preberať zodpovednosť za mnohé aktivity a aspekty miestneho života, ktoré sú momentálne v kompetencii miestnych administratív. Bude tiež môcť ďalej expandovať a rozširovať svoje aktivity bez ohľadu na administratívne hranice. Od konca februára by mala KRDV začať fungovať ako ako „zjednotená rozvojová inštitúcia“ pre celý Ďaleký východ.

„Nemali by sme mlčať o tom, že Ďaleký východ, ako tichomorský front Ruska, teda štátu, ktorý sa dotýka Ázie, je geostrategickým územím, rovnako ako aj Arktická zóna a je preto je v centre záujmu mocností,“ naznačil dôležitosť projektu pri jeho predstavovaní ruský minister pre rozvoj Ďalekého východu a Arktídy Alexej Čekunov. Dôležitosť tejto stratégie v očiach Kremľa naznačuje aj nominácia na post riaditeľa spoločnosti. Na jej čele by nemal stáť „verný káder“, ale Eduard Čerkin – skúsený manažér, ktorý stál na čele viacerých západných spoločností a projektov.

Vyžaduje moderná doba staromódne riešenia?

Vyľudňovanie Ďalekého východu znepokojuje Kremeľ už dlhodobo. Za „jeden z najvážnejších problémov“ Ruska ho nedávno označil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten pritom zdôraznil, že k odchodu do centrálnych oblastí Ruska miestne obyvateľstvo nevedie len „surové počasie“. Pripustil, že z hľadiska ekonomického rozvoja je pre región charakteristické „chronické zaostávanie“. Na obavách Kremľu neuberá sni skutočnosť, že zatiaľ čo na ruskom Ďalekom východe žije momentálne šesť miliónov obyvateľov, susediace provincie Číny obýva približne sto miliónov ľudí.

Vytvorenie KRDV nie je prvou iniciatívou smerujúcou k zastaveniu dlhodobého vyľudňovania Ďalekého východu. Napriek podobnostiam s Východoindickou spoločnosťou a zdanlivej staromódnosti je projekt KRVD v kontexte odľahlých ruských regiónov pomerne originálny a novátorský. Moskva sa doteraz totiž snažila jeho problémy riešiť prevažne len „pumpovaním peňazí“ zo štátneho rozpočtu.

Jedným zo sofistikovanejších minulých projektov je takzvaný ďalekovýchodný hektár, v rámci ktorého mohli ruské rodiny, ochotné presťahovať sa do odľahlejších oblastí Ďalekého východu, dostať od štátu bezplatne hektár pôdy na osobu, plus finančný grant na realizáciu svojich podnikateľských zámerov. Hoci tento program dokázali niektorí Rusi využiť na vybudovanie úspešných statkov a podnikov, vo všeobecnosti nedosiahol svoje stanovené ciele. Ďalekovýchodný hektár však nemožno považovať ani za úplný neúspech – využilo ho celkovo okolo 80 000 Rusov.

Situácia, keď bude nominálne súkromná, prípadne pološtátna spoločnosť riadiť časť ruskej periférie, je podľa experta na Rusko Paula Gobleho logickým krokom na ceste k pokračujúcej fúzii štátnej a súkromnej ekonomickej sily v Rusku. Daný fenomén je podľa Gobleho slov „charakteristickou črtou Putinovho systému“. „Ak daná stratégia dokáže urýchliť [ekonomický] rast Ďalekého východu, utlmiť odliv miestneho obyvateľstva a regulovať vzťahy s čínskymi investormi, je možné, že ju Moskva využije aj v iných oblastiach,“ verí expert.

Odbojnejšia tvár Ruska

Goble zároveň upozorňuje, že daná iniciatíva je riskantná a za určitých podmienok sa môže obrátiť proti Kremľu. Ďaleký východ, ako región ktorý nikdy nepoznal nevoľníctvo, nevystupuje vo vzťahu k centru tak úctivo ako väčšina ostatných oblastí Ruska. Aj obyvatelia Ďalekého východu sú podľa experta podnikavejší, samostatnejší a odbojnejší než väčšina Rusov, čo sa prejavilo okrem iného aj počas minuloročných masových protestov v Chabarovskom kraji.

Skutočnosť, že KRVD sa na rozdiel od regionálnych a republikových vlád nebude musieť zodpovedať miestnym obyvateľom, hoci v mnohých ohľadoch bude mať zásadný vplyv na ich budúcnosť, môže preto naraziť na tvrdý odpor. Osud projektu „ruskej východoindickej spoločnosti“ je preto otázny. Jeho prípadný úspech by však mohol zásadne zmeniť charakter Ruska na dlhé desaťročia.

Východoindická spoločnosť v dejinách Británie

Východoindická spoločnosť bola akciovou spoločnosťou založenou v roku 1600 s cieľom obchodovať s juhovýchodnou a južnou Áziou a čínskou dynastiou Čching. V druhej polovici 18. storočia už “Spoločnosť”, ako ju Briti zvykli nazývať, kontrolovala polovicu svetového obchodu najmä s koreniami, čajom, hodvábom a ópiom.

Jej najzaujímavejším aspektom nebol len obchodný úspech, ale podiel na budovaní a rozvíjaní Britského impéria, pričom bez jej pričinenia by Londýn možno nikdy neovládol väčšinu dnešnej Indie. Táto akciová spoločnosť disponovala aj značnou vojenskou silou a priamo vojensky aj administratívne spravovala rozsiahle územia. Britská koruna prevzala kontrolu nad Indiou až v roku 1858 po Veľkom indickom povstaní (1857-1859). Hoci spoločnosť v roku 1874 zanikla, britskému kolonializmu dala veľmi špecifický ráz.