Všetko, čo potrebujete vedieť o nadchádzajúcom referende

Referendum je dielom predovšetkým opozičnej strany Smer-SD. Predstavitelia strany a členovia petičného výboru odovzdali petíciu s vyše 406-tisíc podpismi do Prezidentského paláca ešte na sklonku augusta minulého roka. Politickú podporu hlasovaniu deklarovali aj mimoparlamentné strany Hlas-SD, SNS a Republika.

Petícia za vyhlásenie plebiscitu pôvodne obsahovala dve otázky: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu“ a „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“.

Ústavný súd však na podnet hlavy štátu koncom októbra minulého roka rozhodol, že hlasovať sa bude môcť len o druhej uvedenej otázke. "Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou," skonštatoval predseda tejto inštitúcie Ivan Fiačan 26. októbra.

Prezidentka následne 7. novembra oznámila, že referendum sa uskutoční v spomínanom termíne 21. januára 2023, a to od 7. do 22. hodiny. Podľa političky išlo o najskorší možný termín. Naopak, najneskorší by bol v zmysle ústavných lehôt 12. február.

Priama zmena Ústavy SR

Ak by bolo januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie platné, a teda zúčastnilo by sa na ňom viac ako 50 percent oprávnených voličov a väčšina z nich by odpovedala kladne, došlo by k priamej zmene Ústavy SR a parlament by už o tom nehlasoval. Zhodujú sa na tom ústavní právnici.

„Ak bude referendum platné, vytvorí sa ním všeobecne záväzné pravidlo správania sa s právnou silou ústavného zákona, ktoré bude súčasťou ústavného textu,“ vysvetlil Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Platným referendom by sa podľa neho vytvoril ústavný základ na to, aby mohol byť parlament rozpustený buď ľudovým hlasovaním, alebo uznesením, za ktoré by hlasovalo 76 poslancov, teda nadpolovičná väčšina všetkých členov zákonodarného zboru.

Stáť bude takmer 9 miliónov eur

Referendum bude stáť takmer 8,8 milióna eur. Na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania má ísť 1,1 milióna eur. Na odmeny členom, predsedom a zapisovateľom volebných komisií, na stravné, ako aj na zabezpečenie ich činnosti má ísť 6,8 milióna eur. Na poistné a príspevok do poisťovní vyčlenili 384-tisíc eur. Tlač a distribúcia volebných materiálov a tlačív, zabezpečenie činnosti okresných volebných komisií a úhrada výdavkov Zboru väzenskej a justičnej stráže budú stáť 505-tisíc eur.

Na referende by sa určite zúčastnilo 37,1 percenta ľudí. Odpoveď "asi áno" uviedlo 17,1 percenta opýtaných. Na referende by sa podľa prieskumu asi nezúčastnilo 10,8 percenta respondentov. Na referende by sa určite nezúčastnilo 28,1 percenta Slovákov. Na otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať 6,9 percenta ľudí. Vyplynulo to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Zber dát pre prieskum sa realizoval od 8. do 11. novembra na vzorke tisíc ľudí.

Hlasovať sa dá aj mimo miesta trvalého pobytu

Volič, ktorý sa chce zúčastniť na referende, no v deň jeho konania nebude môcť hlasovať v mieste svojho trvalého pobytu, môže požiadať o hlasovací preukaz. Urobiť tak môže už len osobne do 20. januára. Týka sa to len voliča, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku.

O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo v zákonom stanovenej lehote 50 dní predo dňom konania referenda celkovo 777 voličov. Z nich 72 nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a 705, naopak, áno.

Možnosť špeciálneho spôsobu hlasovania v súvislosti s koronavírusom bude platiť aj v referende. Oprávnený volič, ktorý požiada o špeciálny spôsob hlasovania v referende, hlasuje do prenosnej volebnej schránky, s ňou i s hlasovacími lístkami a obálkou za ním prídu dvaja členovia špeciálnej volebnej komisie.

(tasr/tod)