Berlínskych ekoaktivistov za protesty platia. Peniaze prúdia aj z nadácií z USA

Minimálne časť z klimatických aktivistov patriacich k nemeckej radikálnej skupine Posledná generácia za svoju činnosť dostáva plat, pričom peniaze prúdia aj z amerických nadácií. Zistili to miestni novinári. Kontroverzné zoskupenie sa zviditeľnilo napríklad hádzaním jedla na svetoznáme obrazy.

Blockade of the Last Generation in Munich Foto: Nemecká polícia odnáša aktivistov Poslednej generácie blokujúcich dopravu v Mníchove 21. decembra 2022. Foto: Profimedia.sk

Ak si v médiách v najbližších dňoch alebo týždňoch prečítate o dosiaľ neznámej bizarnej forme klimatického protestu, s veľkou pravdepodobnosťou za ňou bude stáť nemecká skupina Letzte Generation (Posledná generácia).

Jej členovia v uplynulom období rôznymi tekutinami obliali viacero umeleckých diel v rozličných múzeách, odpílili vrchol vianočného stromčeka v Berlíne, alebo sa prilepili k tyčiam držiacim kostru dinosaura.

Zaujímavou novinkou je, že to nerobia zadarmo, minimálne niektorí z nich. Vyplýva to z interných informácií, ktoré pred niekoľkými dňami zverejnila redakcia denníka Die Welt.

Aktivistky zo skupiny Posledná generácia 21. decembra 2022 poškodili vianočný stromček v Berlíne. Foto: TASR/AP

Modus operandi

Jej novinári totiž prenikli na náborové stretnutia berlínskej odnože Poslednej generácie a zistili, že aktivistom je ponúkaný pomerne štedrý plat. Nitky pritom siahajú až do Spojených štátov amerických.

Posledná generácia podľa tvrdení zo stretnutí či interných dokumentov a chatových správ získava veľkú časť príjmov, z ktorých sú tiež aktivisti platení, prostredníctvom darov z amerického Fondu pre klimatickú núdzu. Cieľom tejto kalifornskej nadácie je podporovať „disruptívny aktivizmus“. 

Samotný fond potom nemalé prostriedky získava od filantropov, ako je napríklad vnučka ropného magnáta Jeana Paula Gettyho Aileen Gettyová, ktorá sa od ropného priemyslu dištancuje, alebo americký filmový režisér Adam McKay.

Kľúčovú úlohu v distribúcii peňazí hrá aj združenie Wandelbündnis (Spolok pre zmenu) z berlínskej štvrte Tempelhof, ktorá je semenišťom klimatických aktivistov ako takých. Spolok pre zmenu zaisťuje klasickú pracovnú zmluvu a poskytuje celej operácii právny rámec.

„Našťastie máme k dispozícii peniaze a môžeme ľudí platiť. Tiež máme možnosť ich zamestnať a odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie. Do úvahy prichádzajú práce na plný aj čiastočný úväzok, ale aj samostatná zárobková činnosť a minipráca,“ povedal počas decembrového náborového stretnutia Poslednej generácie 21-ročný Carl.

V súčasnosti môže Posledná generácia údajne vyplácať plat vo výške až 1 300 eur mesačne. Suma podľa medializovaných správ závisí aj od toho, koľko ten-ktorý aktivista potrebuje k životu. Niektorí členovia hnutia aj vďaka tomu úplne odchádzajú zo svojho zamestnania.

Polícia sa s nimi nenudí

Protesty Poslednej generácie sú čoraz masívnejšie a agresívnejšie. Bilancia, o ktorej v súvislosti s nimi v pondelok informoval portál Tagesspiegel, je viac než ohromujúca.

Berlínska senátorka pre oblasť vnútra Iris Sprangerová uviedla, že berlínski policajti pri zásahoch odpracovali v súvislosti s akciami Poslednej generácie až 233-tisíc hodín. Na jej členov bolo zároveň podaných 2 700 trestných oznámení a zadržaných bolo 756 podozrivých.

Senátorka zhodnotila protestné akcie ako „politicky motivované zločiny“, ale zároveň dodala, že „hranica extrémizmu ešte nebola prekročená“. „To nemôžeme a nebudeme tolerovať,“ doplnila.

Iris Spranger. Foto: Twitter

Tlak aktivistov zrejme neustane

Vyjadrenia samotných aktérov pritom svedčia o tom, že skupina nepoľaví ani v tomto roku. „Aj v roku 2023 budeme pokračovať v nenásilnom odpore,“ citovala agentúra DPA hovorkyňu Letzte Generation Carlu Rochelovú.

Dodala, že v pláne sú blokády diaľnic alebo priama konfrontácia politikov a ďalších ľudí, ktorí majú vplyv na rozhodovanie o klimatickej politike. „Pôjdeme do koncertných sál, na futbalové štadióny, do múzeí, straníckych centrál a do všetkých možných spoločenských prostredí,“ povedala Rochelová.

„Náš odpor je pokusom prinútiť vládu, aby konala. Pokus, od ktorého si s ohľadom na históriu občianskeho odporu sľubujeme, že v Nemecku bude najúspešnejší,“ uzavrela.


Uzavretie zmieru medzi Andrejom Babišom a Ministerstvom vnútra rozhodne nebolo také nevyhnutné, ako to tvrdí minister Matúš Šutaj Eštok. Viac v článku.
Prejsť na článok
Päťpercentná DPH na základné potraviny má podľa premiéra Roberta Fica kompenzovať dosahy konsolidačných opatrení, ktoré pocíti každý. Budeme si ich skutočne od budúceho roka kupovať lacnejšie?
Prejsť na článok