Benedikt v liste napísal, ako sa rozširuje moc Antikrista. A čo treba robiť

Povedali ste raz, že list a ocenenie bývalého pápeža bolo pre vás ako Nobelova cena, nepochybne najväčšie ocenenie za knihu, ktorá bola preložená do piatich jazykov vrátane nemčiny. Pripomeňme najskôr okolnosti, čo bolo dôvodom zaslania listu a kedy ste ho dostali?

Emeritný pápež Benedikt XVI. mi poslal nemecky napísaný list v októbri 2015 a ocenil v ňom moju knihu Levy prichádzajú, ktorá vyšla v nemčine rok predtým. Kniha sa dostala Benediktovi XVI. do rúk tak, že mu ju poslal pomocný biskup zo Salzburgu Andreas Laun, ktorému sa veľmi páčila.

Ak chcete vedieť, ako píše pápež do Petržalky, prebieha to úplne normálne. Jedného októbrového rána v roku 2015 som v papučkách zišiel na prízemie nášho paneláka, aby som si zo schránky vybral poštu, no a našiel som v nej list.

Benedikt XVI. mi v liste vyslovil poďakovanie za napísanie knihy. Pripomeniem, že v knihe som opísal odkresťančenie kresťanskej politiky na Západe a začínajúcu marginalizáciu, až prenasledovanie kresťanov v Európe a Amerike. Levy vyšli dvakrát v slovenčine, v nemčine, češtine, taliančine, maďarčine a tiež v poľskom preklade.

Keď ste o tom liste informovali prvýkrát, časť textu ste sa rozhodli nezverejniť s poznámkou, že na to nie je vhodný čas. Dôvodom bol citlivý obsah a obavy, ktoré zosnulý pápež vyjadril o stave katolíckej cirkvi. Mohli by ste priblížiť, o čo presne išlo?

Áno, je to tak. List nie je dlhý, má dvanásť riadkov. V druhej polovici listu je veta, asi na tri riadky, v ktorej emeritný pápež vyslovuje niektoré úderné tvrdenia.

Veta znie takto: „Vidíme, ako sa moc Antikrista rozširuje, a môžeme sa len modliť, aby nám Pán daroval silných pastierov, ktorí budú brániť jeho cirkev v tejto hodine núdze pred mocou zla.“

V nemčine to znie takto: „ Man sieht, wie die Macht des Antichrist sich ausbreitet, und kann nur beten, dass der Herr uns kraftvolle Hirten schenkt, die seine Kirche in dieser Stunde der Not gegen die Macht des Bösen verteidigen.“

Čo ste si vtedy pomysleli? A čo si o tom myslíte dnes?

Pojmy ako rozširovanie sa moci Antikrista, cirkev v hodine núdze a potreba obrany cirkvi pred mocou zla sú vážne a ťaživé. Tým skôr, že ich vyslovil človek, v ktorého vyjadrovaní sa celý život spájala presnosť s primeranosťou používaných pojmov. Vyslovoval vážne verejné posolstvá aj ako pápež, ale tieto formulácie sú o niekoľko stupňov naliehavejšie. Emeritného pápeža teda situácia sveta a cirkvi veľmi trápila. Zjavne tým trpel.

Premýšľam o tom veľmi často, netrúfam si však jeho výroky interpretovať či vykladať. Považoval by som to v tejto chvíli za opovážlivosť. Som len bývalý kresťanský politik a necítim na to kompetenciu. Ako politik som sa držal Magistéria katolíckej cirkvi a necúvol som v žiadnom zápase. K cirkvi sa však vyjadrujem zriedkavo a len k jednotlivostiam. Vyslovovať nejaké zásadné úsudky o jej stave všeobecne, to si žiada jednak človeka, ktorý je lepším príkladom kresťanských cností, jednak teologicky podkutejšieho. Je to práca pre svätcov.  

Benedikt písal o Antikristovi vo svojej prvej knihe o Ježišovi Nazaretskom. Bola to časť, kde rozoberal pokúšanie Krista diablom na púšti, kde „diabol vystupoval ako teológ“, to sú slová Ratzingera. Pápež tu pripomenul aj slávnu Solovjovovu Legendu o Antikristovi, čo je krátka beletristická próza, kde dostal Antikrist doktorát od univerzity v Tübingene, vtipné je, že Ratzinger tam sám kedysi učil. Antikrist tu vystupuje ako veľký humanista, bojuje proti hladu, je autorom knihy Otvorená cesta k blahu a mieru vo svete, Benedikt to používa len ako ilustráciu, že aj „výklad Písma sa môže stať nástrojom Antikrista“. On ako teologický vzdelanec sa tu kriticky postavil proti istému správaniu vzdelancov aj teológov. A pripomenul, že Antikrist nemusí vyzerať ohavne, že nemusí byť rozpoznaný ako zlo, ale môže vystupovať prijateľne, vľúdne, ako humanista – ktorý však ide proti Bohu. Čím je postava Antikrista pre vás?

S úsmevom poznamenávam, že politici, ani tí bývalí, tento pojem nezvyknú používať. Ale keď naliehate, tak mohol by to byť niekto s mimoriadne veľkým vplyvom, kto sa bude tváriť, že je milosrdnejší ako Kristus.  

Rozhodli ste sa ten list nezverejniť a počkať. Aj teraz, po smrti Benedikta, ste čakali viac dní, prečo taká opatrnosť?

Je to len obyčajná ľudská opatrnosť a váhavosť. Vtedy, pred siedmimi rokmi, som si kládol otázku, prečo píše také neobvyklé slová človeku, ktorého ani nepozná. Teraz sa tá otázka vrátila. Smrťou Benedikta XVI. sa čosi uzatvára a i ja sám si chcem niektoré veci uzavrieť. 

Čo ste si z toho listu vtedy, pred siedmimi rokmi, vzali vy?

V tom roku 2015 som si pomyslel, že určite sa nepomýlim, ak si zoberiem k srdcu slová emeritného pápeža o potrebe modlitby. Odvtedy som sa pravidelne cestou do práce modlieval aj za cirkev. Pred modlitbou som si vždy v duchu povedal, že je „za pápeža, za emeritného pápeža a za všetkých pastierov cirkvi“.

Po tom, ako Benedikt XVI. odstúpil, vyvolalo to veľký údiv aj kritiku. Bývalý pápež sa však úplne neodmlčal, vyšlo mu viacero textov aj kníh, občas boli publikované vyjadrenia zo súkromných rozhovorov či listov, ako je ten váš. Benedikt, skrátka, z ústrania, ale predsa komunikoval so svetom. Keďže ste toho boli súčasťou a súčasne ste o tom nehovorili, ale veľa rozmýšľali, čo si dnes myslíte, prečo pápež odstúpil, čo cítil ako naliehavejšie než službu na Petrovom stolci? A čo sa snažil odkázať veriacim z ústrania?

Možno úprimne už neveril, že je schopný riešiť problémy a pokorne zvolil odchod. Možno cítil i iné tlaky, čo sa asi nikdy nedozvieme. Ale v každom prípade to pôsobí na mňa ako rozhodnutie zodpovedného a pokorného človeka. A čo sa snažil odkázať z ústrania veriacim? Nuž to, čo písal v liste. Že situácia je vážna a treba prosiť jediného Pána dejín.

Nie je na svete veľa ľudí, ktorým napísal Benedikt XVI. osobný list. Čím bol pre vás tento pápež?

Odchodom Benedikta XVI. sa končí epocha. Popri gigantickej postave Svätého Jána Pavla II. bol on ten menej viditeľný ako jeho dlhoročný spolupracovník, prefekt Kongregácie pre doktrínu viery, a až keď sa stal pápežom, som pochopil jeho veľkosť.

Od Františka Mikloška som viackrát počul o súvislosti medzi návštevou kardinála Ratzingera na Slovensku v roku 1992 a encyklikou Evangelium vitae, ktorú pápež Ján Pavol II vydal o tri roky neskôr. Na Slovensku bol v prvej polovici roku 1992 témou návrh zákona pripravený pod gesciou ministra zdravotníctva za KDH Alojza Rakúsa. Zákon dával všetky umelé potraty mimo zákona. Situácia sa javila tak, že v tomto znení nemá v slovenskom parlamente väčšinovú podporu. Niektorí poslanci, ktorí sa zdráhali ho podporiť, však hovorili, že by podporili návrh, ktorý by ponechal určité výnimky, kedy by potrat ostal legálnym. Katolícki poslanci si kládli otázku, či by podpora takéhoto návrhu nebola v rozpore s ich vierou.  

Kardinál Ratzinger sa počas návštevy Slovenska vyjadril, že podľa jeho názoru katolícky poslanec musí byť pripravený kedykoľvek hlasovať proti všetkým potratom, ale v prípade, že niet reálnej možnosti, ako odstrániť všetky potraty, tak môže a má hlasovať aspoň za zmenšenie počtu potratov.

Tento jeho postoj sa premietol do encykliky Evangelium vitae. Teda slovenská diskusia cez osobu neskoršieho pápeža ovplyvnila vznik jednej z najdôležitejších encyklík súčasnosti.

Keď sa stal pápežom, pre jeho jasné postoje bol stále terčom útokov zo strany liberálnej spoločnosti. Mne boli tie jeho postoje oporou. Hovoril som si, že teda sme to v politike vari nerobili zle, hoci aj nás stále kritizovali, dokonca niekedy i naši vlastní.

V Benediktovi XVI. sa spájala skalopevnosť v hlásaní hlbokých právd o Bohu a človeku s jeho osobnou ľudskou mäkkosťou, miernosťou a láskavosťou. Bude mi chýbať.   

Keďže hovoríte o konci epochy, povedzte, aké sú črty novej epochy, v čom je iná?

Poviem len to, čo beztak každý vidí. Že tá epocha sa začína obrovským napätím v sfére politickej i duchovnej. Preto vládne značná neistota.

V súvislosti s Benediktovým odkazom pre kresťanov, ale nielen pre nich, pri vstupe do tejto epochy mi napadajú štyri princípy. Prvý je ten, že sú veci, v ktorých nemožno nikdy ustupovať a pokus vyhnúť sa zápasu za ne je ťažkou chybou. V slovenskej politike som bol svedkom práve tejto chyby mnohých kresťanov.

Druhý je ten, že treba skúmať svoje pohnútky a pokorne začať od seba, nemyslieť hneď na blížneho ako na vinníka. No a tretí? Benedikt XVI. toľkokrát dával dôraz na to, že viera a rozum sa dopĺňajú. Treba sa držať aj rozumu.

A napokon, že sa treba modliť za silných pastierov, ktorí dokážu brániť cirkev pred mocou zla.