Ako vyzerá zblízka smrť a skaza pri Bachmute

Neskôr v ten deň však z východnej štvrte vyrazilo obrnené vozidlo, ktoré viezlo zranených ukrajinských vojakov smerom k stabilizačnému bodu na západe mesta. Ani ukrajinská armáda sa nevyhla ranám.

Je to pochmúrna patová situácia, ktorá nadobudla rytmus zápasu o titul v ťažkej váhe, pričom každá strana si ide po krku v jednej z najdlhších bitiek vojny. To je v kontraste so stratégiou Ukrajiny na iných miestach frontovej línie, kde uspela tým, že sa vyhla priamej konfrontácii a namiesto toho sa spoliehala na obratné manévre, ľsti a Západom poskytnuté zbrane dlhého dosahu, aby prinútila Rusko ustúpiť.

V predchádzajúcej fáze vojny sa ukrajinské vedenie vyjadrovalo k ostrým bojom, ako bol ten v Bachmute, nejednoznačnejšie. Prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy vo vzácnej chvíli verejného pochybovania o sebe samom uvažoval, či smrť približne 100 ukrajinských vojakov denne v Severodonecku a Lysyčansku stojí za boj o dve zničené mestá.

Tentoraz však k žiadnym pochybnostiam nedošlo. A nový výskum naznačuje, že smrtiace mestské boje z minulého leta neboli také nezmyselné, ako sa vtedy mohlo zdať.

Analýza dvoch popredných vojenských analytikov, ktorú minulý mesiac zverejnil Výskumný inštitút pre zahraničnú politiku, ospravedlnila útočné boje. Tvrdá bitka oslabila ruskú armádu natoľko, že dva ukrajinské protiútoky na jeseň boli úspešné, napísali analytici Rob Lee a Michael Kofman. Tieto ofenzívy v Charkovskej oblasti na severe a v Chersonskej oblasti na juhu priniesli ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dve z najnepríjemnejších porážok vo vojne.

"Množstvo munície, ktoré Rusko spotrebovalo, a straty, ktoré utrpelo, pripravili ruskú armádu na neúspech," povedal v rozhovore Lee.

Podľa neho to, či Bachmut zohrá podobnú úlohu pred očakávanými jarnými ofenzívami Ukrajiny, závisí od mnohých premenných vrátane toho, koľko vojakov bude Rusko schopné nasadiť po mobilizácii na jeseň tohto roku.

V pondelok pokračovali prudké boje na frontovej línii, ktorá sa tiahne od Bachmutu na severovýchod smerom k mestu Soledar, pričom Rusi tvrdili, že obsadili neďalekú dedinu, a Ukrajina zase uviedla, že odrazila ruské pokusy o útok na Soledar.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maliar v príspevku na Telegrame uviedla, že po neúspešnom pokuse o dobytie Soledaru a následnom ústupe sa nepriateľ preskupil "a začal silný útok". Ukrajinské sily "statočne bránili každý centimeter", napísala.

V Pentagóne v pondelok vysoký predstaviteľ americkej armády opísal boje v Bachmute a jeho okolí ako "naozaj ťažké a divoké", keď obe strany rozpútali prudkú bitku.

Strategická hodnota Bachmutu je diskutabilná, ale pre obe strany má symbolický význam. Pre Rusko by jeho dobytie znamenalo najvýznamnejší úspech za posledné mesiace. Na Ukrajine sa dlhá bitka a ťažké straty zmenili na národný symbol vzdoru. Pán Zelenskyj minulý mesiac spomenul toto mesto v prestížnom vystúpení pred americkým Kongresom a predsedníčke Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej odovzdal ukrajinskú vlajku podpísanú vojakmi bojujúcimi v Bachmute.

Imperatív "držať Bachmut", ako hovoria Ukrajinci, napriek tomu nesie určité riziká, varujú analytici, podľa ktorých by mohol zahmliť vojenský úsudok a potenciálne oddialiť ústup, ak by bol nevyhnutný.

Pri pohľade z oblohy, na monitore pilota dronu, sa Bachmut ticho kĺže okolo v sépiových odtieňoch hnedých blatistých ciest, sivých trosiek domov a bieleho dymu stúpajúceho z požiarov. Patová situácia premenila pás ruín a zničené, zablatené polia na východnom okraji mesta na scény pripomínajúce prvú svetovú vojnu: Všade sú krátery po strelách a opustené telá ruských vojakov a ukrajinskí vojaci sa často sťažujú na zápach.

"Je to miesto, ktoré sa podobá na Verdun v prvej svetovej vojne, kde sa každá strana snaží vykrvácať tú druhú," povedal generálporučík Frederick B. Hodges, bývalý americký veliaci generál v Európe, o bitke pri Bachmute, ktorá trvá už šiesty mesiac.

Prelet dronu nad pustatinou vo štvrtok zaznamenal typickú scénu: dve ruské telá ležiace na bojisku vedľa delostreleckého krátera. "Vyzerá to ako apokalypsa," povedal o oblasti ukrajinský vojak Oleksij Kondakov, ktorý sa minulý mesiac pre rotáciu presunul z Bachmutu.

Vnútri mesta zostalo len málo civilistov, väčšina na menej poškodenom západnom brehu malej rieky Bachmutovky, ktorá rozdeľuje mesto. Východné štvrte sú panorámou zrúcaných a vypálených domov.

Vojaci sa ocitli v známej rutine. Minulý piatok sa tím Ukrajincov v športovom úžitkovom aute rútil blatistou ulicou, vrazil do dvora a vyhrnul sa von, stojac pri stene s pripravenými puškami tak, ako to robia väčšinu dní.

V relatívnom bezpečí zničenej budovy sa jeden vojak pustil do rozmotávania kábla pre satelitné spojenie. Ďalší rozbalil dron. Vymenili si zdvorilosti s inou jednotkou, ktorá náhodou v ten deň využívala tú istú zničenú budovu, podelili sa s nimi o čaj a ignorovali hukot a rachot streľby vonku.

V cárskych časoch bolo mesto obchodným centrom na východnej Ukrajine a strediskom ťažby soli. Sovietske úrady ho premenovali na Arťomovsk podľa boľševika, ktorý začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia pomohol potlačiť krátko trvajúcu nezávislú ukrajinskú republiku. Pred ruskou inváziou bol miestom s obchodnými domami z červených tehál a univerzitami, rozprestierajúcimi sa medzi zvlnenými trávnatými kopcami vo východnej časti Donbasu.

Podľa Tetiany Scherbakovej, riaditeľky dobrovoľníckej vývarovne na západnom brehu, kde sa v piatok niekoľko desiatok civilistov krčilo okolo kachlí na drevo, zohrievalo si ruky a nabíjalo telefóny z generátora, dnes z predvojnovej populácie mesta cca 100 000 ľudí ich zostalo asi 7 000.

Na centrálnom námestí, nedbajúc na výbuchy, sa v niektoré dni opitá žena točí a tancuje, ruky rozpažené ako dieťa napodobňujúce let lietadla. Je to postavička známa miestnym, ktorí zostali.

"Každý trpí" svojím spôsobom, povedala Svitlana Špačenková, 54-ročná bývalá účtovníčka, ktorá sa zohrievala vo vývarovni.

Bitka v Bachmute prebiehala v dvoch fázach: približne prvých 100 dní sa do nej zapojila ruská regulárna armáda a po nich súkromná polovojenská žoldnierska Vagnerova skupina, ktorá do svojich radov naverbovala väzňov.

Druhá fáza bola krvavejšia, pretože Rusi zaútočili na mesto pomocou brigád zložených z trestancov. Majiteľ spoločnosti Jevgenij V. Prigožin, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina a považujú ho za človeka, ktorý chce víťazstvom v Bachmute posilniť svoje politické postavenie v Rusku, testoval novú taktiku.

Mnohé z týchto jednotiek boli v podstate nahraditeľnými vojakmi; ukrajinskí vojaci ich útoky nazvali útokmi ľudskou vlnou.

"V podstate preberajú hlavnú ťarchu akejkoľvek ukrajinskej reakcie," povedal vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ, ktorý sa vyjadril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť o operačných detailoch. "Potom máte lepšie vycvičené sily, ktoré sa pohybujú za nimi, aby si vydobyli pôdu, po ktorej títo jednotlivci prešli."

Serhij Hrabskij, bývalý ukrajinský plukovník a komentátor ukrajinských spravodajských médií, nazval boje v okolí Bachmutu "úplne inou podobou" vojny. Ukrajina podľa neho trvá na obrane mesta sčasti preto, že "ich straty sú pre nás dôležité".

Príkladom bol piatkový útok. Rusi postupovali z lesa do mesta pešo, bez obrnených vozidiel, ktoré by bolo vidieť z dronu prelietavajúceho nad mestom. Na obrazovke tikali údaje o nadmorskej výške a dolete.

"Bez očí strácame ľudí," povedal pilot dronu, ktorý v súlade s ukrajinskou vojenskou politikou požiadal, aby bol označený prezývkou Navara. "A my nemôžeme stratiť ľudí. Aj tak ich máme menej."

Navara požiadal, aby sa nezverejňovali presné miesta, ale povedal, že o Rusoch, ktorí sa presúvajú do mesta, sa dá všeobecne povedať, že "tí bastardi sú asi 800 metrov tadiaľto", a ukázal prstom na rozbité okno budovy.

Krátko nato ukrajinské delostrelectvo zasiahlo Rusov, keď sa kryli v oblasti opustených a väčšinou zničených jedno- a dvojposchodových domov. V uliciach štvrte sa rozpútala prestrelka a naokolo sa ozýval rachot guľometov.

Po niekoľkých letoch tím dronov odišiel iným smerom, aby sa vyhol pouličným bojom.

Vojak Andrij Pančenko, člen dronového tímu, pracoval pred inváziou ako elektrikár v Poľsku, ale vrátil sa a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Povedal, že Ukrajinci bránia svoju krajinu, pretože "ak nebudeme bojovať, nebudeme mať slobodu".

Cieľ držať sa konkrétne v ruinách východného Bachmutu bol menej jasný, priznal. "Neviem, len prijímam rozkazy," povedal. "Prikázali mi, aby som tu bol. Ale prečo nie? Je to naša krajina."

Evelina Riabenko reportážne prispela z Kramatorska na Ukrajine a Eric Schmitt z Washingtonu, D.C.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.