Demografickú situáciu, ktorú Európska únia zažíva od roku 1975, označujete ako demografická zima. Ide o stav, keď je miera plodnosti nižšia ako 2,1 dieťaťa na ženu, čo je hranica nahradenia v zmysle udržateľnej kvantitatívnej reprodukcie obyvateľstva. Čo sú hlavné príčiny tohto stavu?

V podstate som navrhol, aby sme demografickou zimou označovali situáciu populácie, ktorá vykazuje „úroveň plodnosti jasne a trvalo pod úrovňou generačného nahradenia“. Okrem rôznych teórií plodnosti musíme vziať do úvahy aj revolúciu, s ktorou bola plodnosť konfrontovaná od 60. rokov 20. storočia v súvislosti so zavedením dokonale účinnej modernej antikoncepcie, ktorá zásadne zmenila režim plodnosti.

Čo sa v 60. rokoch zmenilo?

Pred šesťdesiatymi rokmi dvadsiateho storočia boli pôrody všade viac-menej náhodné: k vytúženým novorodencom v čase ich pôrodu sa pridali tie, ktoré boli výsledkom absencie antikoncepcie alebo tradičnej antikoncepcie s obmedzenou účinnosťou. Šlo napríklad o abstinenciu, prerušovanú súlož, Ogino metódu či kondóm. Ako povedal Alfred Sauvy, tieto dva typy novorodencov boli rovnako milované a vzdelané bez toho, aby bolo možné rozoznať rozdiel.

Nová medikalizovaná antikoncepcia, ako napríklad hormonálna antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko či sterilizácia, umožňuje kontrolu plodnosti a načasovanie pôrodov, pričom oddeľuje sexualitu od plodenia. V prípade zlyhania modernej antikoncepcie je vo všeobecnosti možné uchýliť sa k medikamentóznej interrupcii v krajinách, kde bola legalizovaná.

Rodičovstvo sa tým teda zmenilo na naplánované rozhodnutie...

Počet narodených detí dnes teda zodpovedá tým, ktorých príchod sa považuje za naprogramovateľný v mene určitej racionality, a tie sú podľa prieskumov ideálne žiadané. S vylúčením všetkých iných detí. Výber počtu detí a dátumov narodenia je individuálnym rozhodnutím, rozhodnutím párov a už nielen vecou akéhosi rizika.

Paralelne s antikoncepčnou revolúciou a nezávisle od názorov na ideálnu veľkosť rodín prispeli k poklesu plodnosti aj ďalšie objektívne faktory. A to predĺženie trvania školskej dochádzky a najmä školskej dochádzky žien; neskorší vek pri sobáši a pôrode, vzdialenosť medzi miestami rodinných aktivít a miestom profesionálnych aktivít. K poklesu prispela aj zlá rodinná politika.

Aké sú hlavné dôsledky demografickej zimy pre členské štáty EÚ a spoločenstvo ako celok?

Demografická zima znamená predovšetkým menšiu vôľu vítať život a odráža určitý individualizmus, ktorý prispieva k menšej spoločenskej solidarite, počnúc tým najpodstatnejším, solidaritou medzi generáciami. Demografická zima má mnoho dôsledkov ekonomického, sociálneho alebo geopolitického charakteru. Keďže počet produktívneho obyvateľstva vo viacerých európskych krajinách klesá, potenciál tvorby bohatstva je menší a financovanie sociálneho zabezpečenia sa stáva čoraz komplikovanejším.

Niektorí tvrdia, že stačí, aby sme privítali väčší počet imigrantov. Toto riešenie je však sebecké a spôsobuje špecifické ťažkosti. Je sebecké, pretože znamená odčerpávanie ľudských zdrojov z krajín, ktoré ich samy potrebujú pre vlastný rozvoj. Spôsobuje to ťažkosti aj európskym krajinám, pretože existujú problémy s integráciou prisťahovalcov a vznikajú aj bezpečnostné riziká, ako to ukazuje príklad Francúzska. Z geopolitického hľadiska Európska únia vidí, že jej relatívna váha vo svete klesá, čo je podľa geopolitického zákona čísel škodlivé.

Poukazujete na to, že niektorým krajinám Európskej únie sa z demografického hľadiska darí lepšie, ako napríklad Francúzsku. Čím si tieto odlišnosti vysvetľujete?

V skutočnosti v posledných desaťročiach plodnosť podľa európskych krajín korelovala s rodinnou politikou. Francúzsko, ktoré si zachovalo celkom uspokojivú rodinnú politiku, sa ocitlo s mierou pôrodnosti výrazne vyššou, ako je priemer EÚ. Od roku 2014 však Francúzsko výrazne obmedzilo svoju rodinnú politiku a vzápätí došlo k poklesu pôrodnosti a jeho demografická zima sa zhoršila.

Do akej miery venujú inštitúcie EÚ pozornosť podpore rodín a ako veľmi je uprednostňovaná migrácia?

Stačí si prečítať oznámenia Európskej komisie a máme odpoveď. Až na výnimky sa inštitúcie o rodinnú politiku vôbec nezaujímajú. Tá by sa však mala napríklad v európskych normách považovať za investíciu do ľudského kapitálu. Mnohí sa však stále domnievajú, že odpoveďou na demografickú zimu je imigrácia.

Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu a Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu pomerne často aplikujú výklad relevantných právnych dokumentov v prospech prisťahovalectva a dokonca aj ilegálneho prisťahovalectva.

Jedna zo zriedkavých akcií proti nelegálnemu prisťahovalectvu sa týkala agentúry Frontex. Eurokomisia však urobila všetko pre to, aby destabilizovala Frontex, v dôsledku čoho v apríli 2022 odstúpil jeho riaditeľ Fabrice Leggeri a došlo k značnému obmedzeniu jeho reálnych možností.

Znamená to, že by malo existovať aj niečo také ako rodinná politika na úrovni Európskej únie?

Vzhľadom na zásadu subsidiarity a rozdielnu demografickú situáciu v jednotlivých krajinách a regiónoch Európskej únie je logické, že rodinná politika je a mala by ostať záležitosťou štátov. Nemala by sa určovať na úrovni Európskej únie. Únia by mala pri svojich rozličných rozhodnutiach brať do úvahy aj rodinný rozmer svojich krokov a ich dosah na život rodín. Dnes sa na to vo veľkej miere zabúda.

Na Slovensku opakovane počúvame, že prorodinná politika neprimerane zaťažuje štátny rozpočet a nemá reálny vplyv na demografické správanie obyvateľstva. Aký dosah má rodinná politika na plodnosť?

V mnohých krajinách sú ženy, ktoré si neželajú mať deti. Týmto ženám sú z verejných zdrojov preplácané náklady na antikoncepciu alebo umelé ukončenie tehotenstva. Bolo by preto logické, aby sa súčasne zaviedla aj ambiciózna rodinná politika, aby ženy mali naozaj slobodnú voľbu medzi tým, či budú, alebo nebudú mať dieťa.

Rodinná politika je však rovnako ako ďalšie politiky štátu (hospodárske, sociálne a iné) vecou orgánov verejnej moci: má nespochybniteľné dôsledky na správanie občanov. Všetky štúdie skutočne potvrdzujú, že rodinná politika má priamy vplyv na plodnosť, negatívny, keď je výrazne nedostatočná a, naopak, pozitívny, ak sa správne uplatňuje.

Existuje nejaká ideálna rodinná politika, alebo je ideál vždy vecou konkrétneho kontextu?

Rodinná politika musí rodinám v prvom rade poskytnúť slobodu zvoliť si počet detí, a to vďaka opatreniam, ktoré sa týkajú bývania, finančnej podpory, adekvátnych kompenzácií v zmysle menšieho daňového zaťaženia, ako aj opatreniam umožňujúcim vhodné zladenie rodinného a pracovného života. Musí byť vhodne prispôsobená realite a špecifikám obyvateľstva. Je dôležité, aby štát niektoré z týchto opatrení aplikoval rovnako na všetkých obyvateľov krajiny, iné opatrenia by sa zasa mali prispôsobiť miestnym špecifikám, a to pomocou vhodných zásahov zo strany obcí či regiónov.

Aká je úloha štátu pri podpore demografickej stability?

Dôležité je, že štát musí nielen uskutočňovať nástroje rodinnej politiky prispôsobené svojmu obyvateľstvu, ale musí zaviesť mechanizmy, ktoré zabezpečia jej pokračovanie. Podstatné je, aby sa páry, ktoré budú musieť dve desaťročia vychovávať svoje deti, mohli spoľahnúť na to, že rodinná politika bude dlhodobá a udržateľná, teda, aby nebola každý rok spochybňovaná.

Rodinná politika je v skutočnosti medzirezortná záležitosť, preto ju treba zohľadňovať vo všetkých oblastiach. Napríklad aj vzdelávanie musí zohľadňovať aspekty, ktoré súvisia s rodinnou politikou. Nevyhnutné je napríklad aj územné plánovanie nastaviť tak, aby bolo v súlade s rodinnou politikou.

Vnímajú francúzski výskumníci demografickú zimu ako závažný problém?

Typické sú dva postoje k tejto téme. Na jednej strane, časť výskumníkov odmieta vidieť realitu demografickej zimy. V dôsledku popierania faktov produkujú štúdie, ktoré sú plné skreslení a slúžia na to, aby implicitne dospeli k falošne optimistickému záveru. „Dámy a páni, všetko je v poriadku!“ Prípadne tvoria spoločensky bezvýznamné výskumy.

Postoj tejto skupiny demografov pritom často podporujú aj vlády, často radšej skrývajú skutočné problémy len preto, aby neboli obvinené z toho, že sa ich nepokúšajú vyriešiť. A tak francúzske vlády poskytujú tomuto typu výskumníkov značné finančné prostriedky. Našťastie, existujú aj iní výskumníci, ktorí fakty nepopierajú. Napríklad tí, ktorí prispievajú do časopisov, ako Population & Avenir (Populácia a budúcnosť) a Les analyses de Population & Avenir (Analýzy populácie a budúcnosti). Títo odborníci uprednostňujú vedecký prístup a prebiehajúce demografické zmeny analyzujú objektívnym spôsobom.

Má Európa šancu, aby v budúcnosti zažila demografickú jar, prípadne aké predpoklady musia byť splnené, aby sa tak stalo?

Samozrejme, to, či Európa zažije alebo nezažije demografickú obnovu, nie je vecou akejsi osudovej nevyhnutnosti. Európa môže zažiť demografickú jar za predpokladu, že sa Európania rozhodnú vykročiť týmto smerom. Treba si totiž uvedomiť, že ideálny počet detí, ktoré si Európania želajú, je podstatne vyšší, ako je pozorovaná plodnosť. Je preto kľúčové, aby rodinná politika ľuďom umožnila uskutočniť vlastnú slobodnú voľbu ideálneho počtu detí. To však predpokladá, aby sme prednostne prestali uvažovať v maltuziánskom argumentačnom rámci, ktorý je principiálne odmietavý voči prijímaniu detí.

Gérard-François Dumont (74)

je francúzsky profesor demografie a bývalý rektor univerzity Paríž IV - Sorbonne. Má bohaté akademické skúsenosti, bol šéfredaktorom časopisu Population & Avenir a je expertom v Hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) a Rade Európy, členom Národnej revíznej komisie pre sčítanie obyvateľov a členom riadiaceho výboru Cité nationale d'histoire de l'immigration. Profesor Dumont je nositeľom viacerých významných vyznamenaní, napríklad: Rytier Čestnej légie, veliteľ Rádu za zásluhy, medaila za európske zásluhy Grande Medaille de Vermeil či cena Geografickej spoločnosti.

Rozhovor umožnila účasť Gérarda-Françoisa Dumontna III. na Prorodinnom fóre - podujatí realizovanom pod záštitou poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku (KÚ) v Bratislave.