Andrej Babiš je zrejme najznámejším kandidátom. Jeho slabé stránky verejnosť viac-menej pozná, sú často medializované. Možno menej známe je to, čím dokáže osloviť voličov. Môžete to ozrejmiť?
Myslím si, že tam hrajú rolu dva faktory. Prvým je to, že celé svoje pôsobenie v politike postavil na imidži, že je ľudový miliardár. Časť ľudí mu to, prekvapivo, zhltla. Som síce jeho dlhoročný kritik, ale musí sa mu uznať, že tak skutočne pôsobí. A takým svojím hrubším správaním, možno až predátorstvom zo slušnej spoločnosti vybočuje. Súvisí to aj s druhou vecou, o ktorej chcem hovoriť. Babišovi teraz pomáha to, že súčasná česká vláda a predovšetkým premiér Petr Fiala majú mimoriadnu schopnosť zapadať do mainstreamu. Mimochodom, nečudujem sa, že Fiala a Heger majú taký priateľský vzťah, keďže v tomto sú si úplne rovnakí. Český premiér vďaka svojmu osobnému konformizmu dnes stelesňuje euroúnijný hlavný prúd, aj keď proti nemu roky písal knihy. Má šťastie, že ich skoro nikto nečítal. Preto sa málo vie o tom, že Fiala mal iné názory. Na druhej strane Babišovi, ktorý tento euroúnijný hlavný prúd aktívne pomáhal budovať v čase, keď bol predsedom českej vlády, dnes nerobí žiadny problém tento prúd kritizovať. Vláda mu v tom však pomáha spôsobom, ktorý je pre mňa záhadou.
Použili ste pojem ľudový miliardár. Ako ho máme chápať?
Už keď Babiš vstupoval do politiky, kládol dôraz na to, že nemá súkromné lietadlo a že jeho raňajky sú rovnako obyčajné ako jedlo normálnych ľudí. Teda, že nemá na raňajky ustrice, ktoré by zapíjal šampanským. Babiš taktiež nemá problém chodiť na námestia a nechať si tam nadávať. Samozrejme, má tam vždy aj skupinu svojich podporovateľov, ale je na ňom vidieť, že mu to neprekáža tak, ako niektorým jeho protivníkom. On je taký trochu „naturščik“, samorast. Nech si o ňom myslíme, čo chceme, túto jeho formu zvrhlej autenticity mu musíme uznať.
Prieskumy ukazujú, že Babiš má v druhom kole len malú šancu na víťazstvo. Vidíte to rovnako?
Jeho víťazstvo v druhom kole je nepravdepodobné. Ľudí, ktorí ho nemajú radi, je skutočne veľa. Na druhej strane, keď si vezmeme prieskumy, ktoré merali jeho neprijateľnosť, dochádzajú k tomu, že za posledný rok sa posunul z nejakých sedemdesiat-osemdesiat percent na šesťdesiat, možno až pod túto hranicu. Je tam teda istý trend v jeho prospech, no zdá sa, že už nebude mať čas, aby ho dostatočne zmenil.
Aj Miloš Zeman bol pred predchádzajúcimi voľbami v značnej časti spoločnosti veľmi neobľúbený. Napriek tomu dokázal v druhom kole vyhrať. Nemôže sa niečo podobné stať aj Andrejovi Babišovi?
Babiš to bude mať ťažšie. Zeman mohol byť človeku nesympatický, ale nedalo sa povedať, že by bol v politike preto, aby sa osobne obohacoval. U Miloša Zemana je evidentná túžba po moci a presadiť sa, ktorá plynie už z jeho detstva a pôvodu. Bol jedináčik z malého okresného mesta, ktorý vyrastal len s matkou a chcel preraziť vyššie. Jeho mocenské chúťky boli nepopierateľné. Babiš ich má tiež, ale on je navždy kontaminovaný svojou trojjedinou rolou, že je politik, biznismen a tiež majiteľ médií. Nič z toho Zeman nie je.
Andreja Babiša pred niekoľkými dňami uznal prvostupňový súd za nevinného v kauze Čapí hnízdo. Môže mať toto rozhodnutie nejaký vplyv na výsledok volieb?
Rozhodnutie nie je ešte právne záväzné, keďže ide o výrok prvoinstančného súdu. Povedal by som, že to nebude mať veľký vplyv v jeho prospech. Tieto korupčné podozrenia a z nich plynúce výčitky sú totiž za celé tie roky už "skonzumované". Preto to nie je až také výbušné, ako keby sa niečo podobné stalo inému kandidátovi.
Ďalším silným kandidátom je štvorhviezdičkový generál vo výslužbe Petr Pavel, zatiaľ vyzerá ako favorit. Jeho meno sa spomína najmä v súvislosti s jeho pôsobením na vysokom poste v štruktúrach NATO. Najmä české médiá však publikovali aj jeho prehrešky z komunistickej minulosti.
On tým jasným favoritom začína byť, ale až na poslednú chvíľu. Momentálne sa zdá, že Pavel začína byť jasným víťazom. Nieže by vyhral hneď v prvom kole, ale odrazu v tom nebabišovskom tábore začína dominovať. Jeho slabina je však v tom, že je do istej miery panák riadený z pozadia.
Čo tým myslíte?
Že je za ním tím ľudí, ktorí možno chcú byť na Pražskom hrade viac než on. Je tam bývalý diplomat Petr Kolář, čo je nesmierne ambiciózny človek. Pred rokmi pôsobil ako veľvyslanec v USA, neskôr v Rusku. Keď sa vo Washingtone trochu napil whisky, začal svojim podriadeným rozprávať, že by bol najlepším prezidentom. On v sebe nosí ambíciu, ktorú sám nevedel pretaviť v politický úspech, a preto chce byť vplyvným mužom v pozadí. V Česku hovoríme, že niekto je medvediar a niekto medveď. Tento diplomat je medvediar a Pavel je medveď.
Ale nie je to len Kolář. Pavel teraz dokonca sľúbil, že Kolář ani nenastúpi na oficiálne miesto poradcu. Netreba zabúdať na to, že Petr Pavel má podporu aj zo zbrojárskeho priemyslu. Je tam jeden podnikateľ, ktorý mu dal na kampaň, pokiaľ viem, pomerne veľkú sumu peňazí. A tu prichádzame k ďalším súvislostiam. Vždy sa vravelo, že Petra Pavla by si priala za prezidenta americká ambasáda v Prahe. Zbrojár, o ktorom hovorím, mal zákazky pre americkú armádu. Samozrejme, nemyslím si, že by to bolo také jednoduché, že americká ambasáda povie podnikateľovi, ktorý má odtiaľ zákazky, že má zariadiť, aby sa tento pán stal prezidentom. Takto to určite nie je. Ale vytvára to okolo Pavla istú subkultúru a tú on reprezentuje.
Ako sa prejavuje vplyv štábu na Petra Pavla?
Pavel robí veci, ktoré nedávajú zmysel. Príkladom je jeho cesta do Maďarska, kde sa stretol s kritikmi a oponentmi Viktora Orbána a nahrával tam domáce videá o tom, že im drží prsty. To sú veci, ktoré asi u voličov nemôžu veľmi rezonovať, ale ľudia ako Petr Kolář, pre ktorého to je dôležitá vec, mu to poradia a on potom pôsobí veľmi strojene. Toto je to jeho panáctvo. Tu je vidieť limit jeho rastu. S tým sa spája aj to, že osobne pôsobí veľmi príjemne, má isté kúzlo osobnosti. Ale pri akejkoľvek menšej komplikácii je už strnulý. Keď sa napríklad v debatách dostal do úzkych a nemal za sebou svoj štáb, ktorý by mu napovedal, ako má reagovať, tak bol zmeravený. Na druhej strane boli takéto momenty veľmi vzácne. Povedal by som, že ak majú médiá tendenciu niekomu pomáhať, tak je to on.
Napríklad?
Petr Pavel mal jeden slabý moment, keď bol na debate, ktorú streamoval Seznam.cz, čo je jeden z najsilnejších webov. Na jeho prekvapenie sa ho moderátorka pýtala na jeho komunistickú minulosť. Najmä na to, že v roku 1987, keď sa hlásil do dôstojníckej školy, napísal vo svojom životopise, že vďaka svojmu otcovi a jeho sovietskym priateľom, ktorí boli u nich na návšteve v roku 1968, mal tú výhodu, že hneď dobre chápal bratskú pomoc. Dokonca tvrdil, že musel svojich priateľov zo Sovietskeho zväzu chrániť pred posmeškami spolužiakov na vojenskom učilišti. Moderátorka ho na tom prekvapivo začala grilovať a on bol úplne stuhnutý. Viem o tom, že šéfredaktor potom tejto novinárke vynadal, že nemá pána generála vystavovať takýmto situáciám.
Hlavnou konkurentkou Petra Pavla je Danuše Nerudová, o ktorej sa v médiách píše ako o snahe Čechov nájsť svoju Zuzanu Čaputovú. Je Nerudová česká Čaputová?
Keďže prirovnania s Čaputovou sa neustále objavovali, Nerudová to explicitne odmietla. Jasne povedala: Ja nie som Zuzana Čaputová. Ja som Danuše Nerudová. Bodka. Ale fakt je ten, že to bolo ohradenie sa len z akejsi marketingovej nutnosti, aby ukázala, že je svojbytná. Ale ona je česká Čaputová.
Nepamätám si už presné číslo, ale viem, že v debate o tom, koľko je pohlaví, operovala s dvojciferným číslom.
(Smiech) Ak nerátame Mareka Hilšera, ktorý nemá veľké šance uspieť, tak Danuše Nerudová je určite najprogresívnejšia kandidátka.
Keď sme už nakusli Zuzanu Čaputovú, ako ju vnímajú Česi?
Zuzana Čaputová hrá v českom priestore rolu vzdialeného symbolu, akú mal pred ňou napríklad Andrej Kiska. Český liberálno-ľavicový svet tento symbol z bratislavského Prezidentského paláca používa ako také pozadie, na ktorom má vyniknúť zlo Miloša Zemana. Ale sebakriticky musím povedať, že my Česi toho o Slovensku veľa nevieme. A vzťah k Zuzane Čaputovej ukazuje vzťah Čechov k Slovákom. Máme vás radi, ste krajinou, ktorej reči rozumieme, ale nesledujeme vás detailne. Ja napríklad neviem, s čím Zuzana Čaputová vyhrala a prečo je úspešná.
Povedal by som, že váš pohľad je v zásade rovnaký, ako je pohľad mnohých Slovákov. Značná časť jej voličov asi príliš nepozná jej názory a nevie, čo vlastne presadzuje a že je progresívna. Pre mnohých je zrejme dôležitejší spôsob, akým vystupuje a ako vyzerá. Vy si tiež myslíte, že Česko potrebuje svoju Čaputovú?
Nepotrebuje. Myslím, že ani Slovensko ju nepotrebuje. V súvislosti so Zuzanou Čaputovou som postrehol, že je dokonalou konformistkou v hlavnom európskom prúde. Už keď nám osud v strednej postkomunistickej Európe dal za posledné roky možnosť hrať nejaké disidentské husle, tak by nebolo zlé sa tej možnosti chytiť. Čaputová stelesňuje to isté, čo u nás budú robiť Danuše Nerudová alebo Petr Pavel, ktorí sú proti Vyšehradu [spolupráca v rámci krajín V4, pozn, red.].
Spomínali ste, že viac ľudí sa v posledných dňoch prikláňa k Pavlovi ako k Nerudovej. Prečo je to tak?
Pretože Danuše Nerudová "vylietla" ešte neskôr ako Petr Pavel, a tak ešte bola menej opozeraná ako on. Obaja však majú rovnaký problém. Keď sa totiž započúvate do toho, čo hovoria, zistíte, že to je ohromne nezaujímavé. Na rozdiel od nej je Petr Pavel – možno aj preto, že je vojak –, mlčanlivejší. Ona toho stačí povedať toľko, že vás ubije svojou nudou. Momentálne to vyzerá tak, že Petr Pavel bude mať takú stratégiu, že sa na Pražský hrad premlčí. Danuše Nerudová takú stratégiu nemá.
A potom je tu ten fakt, že ona samú seba "predáva" ako veličinu z akademického sveta, keďže pôsobila ako rektorka univerzity. No potom sa zistí, že univerzita ponúkala zahraničným študentom možnosť získať za peniaze tituly bez väčšej akademickej snahy. Vo chvíli, keď to na ňu začalo padať, zareagovala ublíženecky a začala fňukať. Dovtedy mala imidž skôr takého usmievajúceho sa slniečka, ona je vcelku sympatická. A odrazu ľudia videli človeka, ktorý si nepripúšťa nič kritické. Navyše, keď Pavel povie, že bol vojak, tak človek od neho nečaká žiadny filozofický výkon. No ona sa hrá na intelektuálku, a nedopadá to dobre.
Počul som taký názor, že tieto voľby sú najzaujímavejšie tým, že nevyprodukovali žiadneho zaujímavého kandidáta. Je to tak?
Je to presne tak. Z troch najsilnejších kandidátov má najzaujímavejší príbeh Andrej Babiš, ale tiež to nie je oslňujúce. Nie je to človek, ktorého by sme chceli dávať za vzor malým deťom. Je tam ešte jeden kandidát, ktorý má osobne zaujímavý príbeh, a to je Jaroslav Bašta, ktorý v posledných dňoch ide trochu hore. Je to bývalý disident, jediný z kandidátov za minulého režimu preukázal odvahu. Bol politický väzeň.
Po roku 1989 pracoval v tajných službách, kde sa nepohodol s ďalšími bývalými disidentmi, ktorí ho odtiaľ vyhodili. V 90. rokoch bol potom pre pocit istej ublíženosti u Miloša Zemana. Ale čo vraví v jeho prospech je, že počas toho, keď bol Zeman premiérom, Bašta bol veľvyslancom v Moskve a odmietol sa tam podieľať na obchodných transakciách, ktoré si vymyslel niekdajší Zemanov poradca Miroslav Šlouf. To Baštu ctí a navyše, ten človek má v sebe istú autenticitu. Ale jeho súčasný vzostup začína z takej nízkej východiskovej pozície, že vaša téza z otázky platí. Áno, medzi hlavnými kandidátmi nie sú ľudia so silným príbehom.
O čom to vypovedá?
Asi proste ľudia so zaujímavým príbehom, ktorí by súčasne boli ochotní ísť do politiky, v Českej republike nie sú na sklade. Keď sa však pozeráte na fľašku, tiež premýšľate, či ju chcete vidieť poloplnú alebo poloprázdnu. Ja teraz hľadám poloplnú fľašu. A preto vravím, že pomerne malá krajina vyprodukovala za tridsať rokov tri silné osobnosti, ktoré boli na Hrade. Havel, Klaus, Zeman. To je celkom slušný výkon. Keď sa dnes pozrieme po Európe, tak veľa zaujímavých ľudí, samorastov, ktorí sú navyše úspešní, v politike nevidíme.
Pavel Fischer skončil v minulých voľbách tretí. Teraz je na tom horšie. Čím to je, že nedokázal nadviazať na nie zlý výsledok z minulých volieb?
Treba povedať, že on v predchádzajúcich voľbách svojím pomerne dobrým výsledkom prekvapil. Keď ohlásil kandidatúru pred minulými voľbami, tak to všetkým pripadalo absurdné. A to až tak, že vznikla špekulácia, že uzavrel diabolský pakt s Milošom Zemanom, podľa ktorého má z protizemanovského pluku odlúpnuť nejaké percento a bude odmenený prezidentom nejakou diplomatickou funkciou. Ukázalo sa to ako úplný nezmysel. Ale myslím si, že on to vtedy použil tak trochu ako svoju kampaň do senátnych volieb. Teraz neviem, možno sa znova chce stať senátorom (smiech).
Fischer si trochu ublížil aj tým, že je katolík a ešte pred poslednou prezidentskou voľbou medzi svojimi prívržencami na Morave povedal, že homosexuála by nemenoval za ústavného sudcu. Potom však nevydržal mediálnu búrku a okamžite z tej pozície ustúpil. A dodnes nemá rád otázky na konzervatívne témy, považuje asi svoj katolicizmus za členstvo v tajnej organizácii. Tým demobilizuje voličskú skupinu, ktorá by ho mohla voliť.
Dvaja z troch hlavných kandidátov majú za sebou pomerne významnú komunistickú minulosť. Babiš spolupracoval s civilnou kontrarozviedkou, Pavel s vojenskou rozviedkou. Je to vôbec téma?
Hrá to rolu, ale celkom pochopiteľne čoraz menšiu. Myslím, že pre oboch kandidátov je rozhodujúcejšia ich kariéra po roku 1989. Keď sa pozrieme na Andreja Babiša po roku 1990, tak vidíme totálneho predátora. A keď sa pozrieme, čo robil Petr Pavel po roku 1990, tak vidíme totálneho oportunistu. Na to, aby sme pochopili Petra Pavla, je však potrebné poznať oboje, jeho prednovembrovú i ponovembrovú minulosť. U neho je vidieť ochota uznávať najprv primát Moskvy, potom primát Washingtonu. Je to ten typ človeka, ktorý stále potrebuje mať nejakú svoju Moskvu. Takže komunistická minulosť hrá istú rolu. Ale nie rozhodujúcu, a skôr to priťažuje Babišovi. Jemu nikto nepovie inak ako Bureš, zatiaľ čo u Petra Pavla sa jeho krycie meno Pávek ešte nestačilo zakoreniť.
Pavel bol dokonca vo svojej jednotke predseda základnej organizácie KSČ. Prišlo sa aj na to, že bol od roku 1988 v utajení na škole pre vojenských špiónov a keď tam jeho spolužiak prejavil sympatie k disidentskej akcii Niekoľko viet, tak ho Pavel stranícky riešil a dohováral mu. Jemu sa však teraz podarilo z tejto nepríjemnej situácie pomerne jednoducho vykĺznuť. A podarilo sa mu to za pomoci väčšiny médií, ktoré mu svedectvo spolužiaka o tomto incidente, ako aj povahu tej utajovanej školy pomohli utlmiť. Keď niekto prejaví záujem o jeho prednovembrovú minulosť, tak sa to vždy zahovorí tým, že bol predsa niekoľko rokov v NATO a spojenci si ho vtedy určite dobre preklepli. To je mimochodom typické prenášanie zodpovednosti a úsudku na niekoho, komu môžeme byť ukradnutí. Moderne by sme to nazvali outsorcing.
Okrem Andreja Babiša sa údajne žiaden z troch top kandidátov nechcel stretnúť s konzervatívnymi aktivistami z Aliancie za rodinu. O čom to podľa vás svedčí?
Keby ste mi to nepovedali, tak by som o tom ani nevedel. Ale vypovedá to o dvoch veciach. Prvou je, že v českej spoločnosti tieto civilizačne-etické témy prežívame ešte menej ako vy na Slovensku. Kandidáti mainstreamu to veľmi dobre vedia, a preto z ich strany o to nebol veľký záujem. Okrem toho ľavicovo-liberálnemu hlavnému prúdu v médiách sa z Aliancie pre rodinu podarilo vytvoriť akúsi extrémistickú skupinu, a kandidáti vedia, že zísť sa s nimi by pre nich mohlo byť toxické.
Ale favoriti nemajú záujem odpovedať ani na ďalšie dôležité otázky. Napríklad, čo si myslia o lockdowne počas covidu, o povinnom očkovaní a tak ďalej. Existuje tu istá skupina, ktorá vystupovala proti segregácii neočkovaných a proti zatváraniu škôl. Tá odoslala všetkým kandidátom dotazník. Myslím, že ho vyplnili len Bašta a ešte Karel Diviš, jeden celkom zaujímavý kandidát, ktorý však tiež získa veľmi málo hlasov. Ostatní to odignorovali a ani sa nenamáhali odpovedať. Na také dôležité veci, ktoré sa dokonca môžu opakovať, by si favoriti volieb mali nájsť čas a minimálne by mohli vyplniť dotazník. Pre mňa to je ukážka úplne ideovo-tematickej vyprázdnenosti týchto volieb.
Takže prezidentské debaty boli tiež nezaujímavé?
Tieto voľby sú fázovo oneskorené, príde mi, že sme o jednu historickú fázu pozadu. Vyznačuje sa to tým, že prezidentskí kandidáti riešia minulosť. Všetci riešia starý stret záujmov Andreja Babiša, ktorý sme mali riešiť pred desiatimi rokmi. Nikto nehovorí o tom, čo je pred nami. Nerieši sa klimatická politika Európskej únie, čo je absolútny útok na parlamentnú demokraciu a na suverenitu členských štátov. Neriešia cenzúru, obmedzovanie iných názorov. Neriešia ani už spomínaný covid, aj keď sa zdá, že sme v ére, kedy sa tu a tam môžu vyhlasovať pandémie.
Ktorý z kandidátov by bol podľa vás najlepším a kto najhorším prezidentom?
Najlepší, to neviem. Václav Havel založil tradíciu, v ktorej Václav Klaus úspešne a Miloš Zeman menej úspešne pokračoval. A to je tradícia toho, že v prezidentskom úrade sedí starší, zrelý človek, ktorý má niečo za sebou a zároveň si názorovo neberie servítku pred ústa, nebojí sa intelektuálne provokovať, neumýva si ruky. Kombinácia niekoho, kto je už zrelý, na konci profesijnej dráhy a súčasne je zaujímavý a základne prijateľný, tak takýto človek tam z môjho pohľadu nie je. Preto neviem povedať, kto by bol najlepší.
A najhorší?
V tejto kategórii tam už je zopár kandidátov (úsmev). Záleží na tom, aké používame kritéria. Babiš svojím životom a dielom stelesňuje to, čo je zlé v Európskej únii. Hospodársko-ekonomický systém Európskej únie nahráva veľkým firmám a korporáciám proti malým. A Babiš nielen, že inkasoval rôzne dotácie. On mal tú drzosť zinkasovať na Čapí hnízdo dotáciu, ktorá bola určená malým podnikateľom, aj keď je jedným z dvoch, troch najbohatších ľudí v štáte. A to sa úplne zabudlo, ako zarábal na biopalivách. Tomuto multimiliardárovi prispieval každý motorista pri každom jednom tankovaní z každého litra. Či bohatý alebo chudobný. To je úplná zvrátenosť systému. A z tohto dôležitého hľadiska je Babiš výrazne horší ako ostatní. Tí nemajú niečo také za ušami.
Paradoxom týchto volieb je to, že aj keď Babiš celý tento systém najviac využíval, tak dokáže aj najlepšie diagnostikovať jeho chyby. Má viac jasno ako Nerudová a Pavel v tom, že EÚ ide proti stene. Oni dvaja sú ľudia, ktorých ani nenapadne, že politika Únie ide niekedy proti národným záujmom Českej republiky. To sú ľudia, ktorí stále potrebujú nejakú svoju Moskvu. Takže najhorší sú skoro všetci (smiech).
Váš tip na to, kto sa dostane do druhého kola?
Babiš a Pavel.