V alternatívnom prostredí v posledných dňoch rozčerila hladinu vôd údajná konšpirácia súvisiaca s videorozhovorom Vladimíra Pčolinského pre portál Startitup. Ten pôvodne vyšiel minulý piatok, no redakcia ho náhle stiahla. Veľmi rýchlo sa však objavil v nezostrihanej verzii na YouTube. V pondelok Startitup uverejnil príspevok opäť, no skrátený o osem minút. Malo ísť o chybu zlého pôvodného zostrihu, preto redakcia jeho zverejnenie údajne posunula.
„Alternatívec“ Danny Kollár a jeho poslucháči pre závažné vyjadrenia, ktoré v rozhovore zazneli, zavetrili sprisahanie a medzitým urobil zostrih „cenzurovaných“ pasáží, ktorý je možné nájsť tu. Ide však o klasický novinársky zostrih hluchých častí rozhovoru.
Môžeme teda konštatovať, že žiadna konšpirácia odhalená nebola. O čom však Pčolinský v rozhovore skutočne hovoril?
Pri zásahu v mojom byte údajne chceli použiť výbušninu
Vladimír Pčolinský je obvinený z toho, že vraj vzal úplatok od neskôr usvedčeného podnikateľa Zoroslava Kollára, aby ho tajná služba prestala sledovať. Bývalého šéfa "tajných" usvedčuje jeho bývalý podriadený a exnámestník SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Tí údajne vzali od Kollára úplatok 40-tisíc eur, ktorý si vraj následne rovnocenne podelil Beňa s Pčolinským. Exšéf tajnej služby od začiatku vinu odmieta.
Pčolinský opísal svoje kontroverzné zadržanie príslušníkmi NAKA. „Deň predtým príslušníci, ktorí vykonávali moju ochranu, našli na trávniku parkovať motorové vozidlo s podivne sa správajúcim človekom, ktorý o sebe tvrdil, že je policajt. V priebehu pár minút sme vedeli, že nie je. Jednoduchou dedukciou sme prišli k záveru, že v najbližších dňoch sa niečo vo vzťahu ku mne udeje. Išiel som spať,“ opísal Pčolinský situáciu deň pred zadržaním.
„Okolo piatej (ráno) ma zobudil buchot na dvere. Cez priezor som videl, že sú to policajti. Otvoril som a vyšiel na chodbu, kde som preukázal svoju totožnosť. Vošli do bytu, v ktorom sa zdržiavala manželka, poslankyňa Národnej rady a moja vtedy deväťročná dcéra. Obzvlášť dieťa bolo v dosť veľkom šoku.“
„Zbalil som sa, dal som do poriadku zbrane, ktoré som mal doma, aby nenastal problém ako v prípade Františka Böhma [bývalý agent tajnej služby a spolupracujúci obvinený, ktorý spáchal samovraždu, pozn. red.]. Tomu zabudli zaistiť jeho zbrane a on sa potom na základe toho zastrelil a ešte predtým stihol strieľať aj na vlastnú manželku. Potom ma previezli v kolóne asi desiatich vozidiel na Račiansku [na Račianskej ulici v Bratislave sídli NAKA, poz. red.], kde som vypovedal ako obvinený. Od štvrtka do nedele som bol som v CPZ-ke a v nedeľu ma previezli na Špecializovaný trestný súd. Až vtedy som prvýkrát videl, aké výpovede a dôkazy voči mne sú, pretože vyšetrovateľ mi odmietol nahliadnutie do spisu.“
Ako prebehlo samotné zadržanie? „Vypáčili vonkajšie dvere do bytového domu. Keďže bývam na prízemí, viem, že zvažovali aj to, že mi odpália okná výbušninou a tak vojdú do bytu. Na takýto zásah som nevidel žiadny dôvod, každý deň som chodil do práce, kedykoľvek mohli za mnou prísť a doručiť mi obvinenie, prípadne ma zadržať. Takýto cirkus nedával žiadny zmysel.“
Čo vtedy robila ochranka? pýtal sa redaktor. „Robila to, čo mala, čo som jej nariadil,“ odpovedal Pčolinský, no zjavne to nechcel bližšie špecifikovať. Boli pritom, keď prišli policajti? „Zdržiavali sa v blízkosti, ku konfrontácii nedošlo,“ naznačil hmlisto.
Pripomeňme, že Pčolinského ochranka, ktorá mala na starosti ochranu jedného z najvyšších predstaviteľov štátnej bezpečnosti, nemusela potme v skorých ranných hodinách jasne vedieť, kto a za akým účelom sa dobýja do domu ich šéfovi, a mohol nastať zmätok s potenciálne vážnymi následkami. Dodnes netušíme, ako mala NAKA pokrytú túto vážnu okolnosť.
Nie je teda vylúčené, že len vďaka Pčolinského inštrukciám pre jeho ochranku nedošlo ku kovbojskej prestrelke, ktorá pri tajnom útoku na šéfa tajnej služby prirodzene mohla nastať.
Sledovanie Kollára
Pčolinský sa v rozhovore vyjadroval aj k obvineniam voči svojej osobe a opisoval sledovanie podnikateľa Zoroslava Kollára, ktoré SIS z jeho poverenia vykonávala a za ktorého zastavenie údajne vzal úplatok.
Pčolinský uviedol, že intenzita sledovania Zoroslava Kollára sa zo strany tajnej služby časom skôr zvyšovala, než naopak. Opäť potvrdil informáciu, o ktorej písal Štandard už dávnejšie, že od istého momentu SIS spolupracovala s NAKA pri monitorovaní Kollára. Išlo o obdobie krátko pred jeho zadržaním.
Je záhadou, prečo by Pčolinský práve v tomto období išiel do rizika a až v tejto chvíli realizoval zadanie úplatku, ktoré bolo objednané dva mesiace predtým. Teda v období, keď už Kollárovi nemohol pomôcť, keďže sa pripravovalo jeho zatknutie aj zo strany polície, ku ktorému onedlho naozaj došlo.
„Priebežne som sa (na tento prípad) informoval, ako sme na tom so sledovaním a intenzita sa zvýšila,“ tvrdí Pčolinský. „Beňa z nejakého divného dôvodu podpísal žiadosť o ukončenie odposluchu. Na ďalší deň robil cirkus, čo som sa však dozvedel až neskôr z vyšetrovania. Nechápal som, čo je to za logiku, že jeden deň nahodím odposluch a potom ho hneď zhodím. Kollárovi to ani nemalo ako pomôcť,“ tvrdí Pčolinský.
Tento rozpor vo výpovediach Beňu stále nie je osvetlený. Podobne ako mnohé ďalšie. V čase, keď tajní agenti inštalovali odposluch Kollárovho takzvaného dreveného mobilu (ktorý nebol písaný na jeho meno), teda 2. októbra, bol Makó už dva týždne vo väzbe. Čo sa týka skutku tak chýba spojitosť medzi Kollárom a Makóom, ktorý vraj Kollár dohadoval práve prostredníctvom Makóa. Beňa totiž v kontakte s Kollárom nebol.
Pripomeňme, že vyšetrovanie dodnes nepreukázalo, že by SIS urobila v prospech Kollára čokoľvek ešte v čase, keď bol Makó na slobode.
Kde je v tejto kauze pravda, pravdaže, nevieme. No obvinený Pčolinský kladie otázky, na ktoré prokuratúra dodnes nedokázala dať presvedčivé vysvetlenie, respektíve preukázať, či v obžalobe pomenovaný príbeh, ktorým zlikvidovala šéfa národnej tajnej služby, má okrem chýbajúcich dôkazov vôbec hlavu a pätu.
„Dali úplatok za zhodenie (odposluchu) čísla, ktoré sa ešte len o dva mesiace išlo nahodiť? Veď to je nezmysel,“ háji sa Pčolinský. „Čo to je za blbosť, že v auguste či v júli by som zaplatil peniaze za to, že sa zhodí odposluch čísla, ktoré sme v tom čase ani nepoznali a až začiatkom októbra sme jeho odposluch nahodili? A medzitým od 17. septembra je Makó vo väzbe, čiže komunikácia medzi Makóom a Zoroslavom Kollárom nemala aká byť?! Veď v čase, keď sa malo podľa obžaloby a podľa jeho výpovede zaplatiť, sa ešte ani nevedelo, že to číslo existuje. Nemôžu všetci hovoriť pravdu.“
Redaktor Startitupu sa Pčolinského pýtal aj na to, prečo nechcel ísť rovno na súd a hájiť sa tam. „Ako môžete ísť na súd, keď v tom spise sú také ,perly´, ako že Boris Beňa tvrdí, že svedok Fero bol pri tom, ako som ja dal pokyn svedkovi Jožovi, aby sa zhodilo číslo [mená svedkov zo SIS nie sú známe, preto Pčolinský hovorí „Fero a Jožo“, pozn. red.]. Pritom Fero v skutočnosti vypovedá, že so mnou na túto tému ani len nehovoril a Jožo povedal, že keď ho volali do roboty číslo zhodiť, tak mu riaditeľ [Pčolinský, pozn. red.] povedal, že nemá nikam ísť. A prokurátor to vyhodnotí tak, že výpoveď Fera, Joža a Beňu sú v zhode... A oni nám hovoria, že my naťahujeme vyšetrovanie. Fakt?!“
Ďalšie rozpory
Výpoveď Zoroslava Kollára médiá pôvodne považovali za dôkaz, ktorý Pčolinskému veľmi priťaží, keďže Kollár sa k úplatku priznal. Pčolinského však nemenoval ako adresáta úplatku, vypovedal len o Makóovi a Beňovi. Tí sa priznali a majú vďaka tomu odložené obvinenie.
„V skutočnosti do veci (Kollár) vniesol výrazne viac rozporov, ako tam bolo predtým, keďže ide o zásadné otázky, na ktoré treba poznať odpoveď,“ povedal Pčolinský v rozhovore s novinárom Startitupu Ivanom Megom.
Lenže Kollár o skutku vypovedal inak ako Makó, podľa ktorého iniciatíva prišla od Kollára a Makó bol len sprostredkovateľ úplatku a požiadavky na svojho kamaráta Beňu. Podľa Kollárovho doznávajúceho svedectva však iniciatíva vyšla zo strany samotného Makóa. Kollár to vo svojej výpovedi síce priamo nepovedal, ale nepriamo z nej vyplýva, že Makóovým motívom na zastavenie sledovania Kollára mohlo byť to, že Makó chcel s Kollárom rozbehnúť biznis a v jeho postavení agenta SIS sa chcel vyhnúť tomu, aby sa pre stretnutia s ním sám stal súčasťou sledovania tajnej služby.
Háčik je v tom, že ak by bol Makó iniciátorom a prvotným organizátorom tohto zločinu, prokuratúra by mu nemohla odložiť obvinenie, na čo sa on pri svojej spolupráci s políciou zjavne spolieha. V opačnom prípade by musel byť za účasť na zločine už poldruha roka odsúdený.
Pripomeňme, že prokuratúra predstavuje Makóa ako sprostredkovateľa úplatku a spolupracujúceho svedka-obvineného, ktorý s úplatkom vlastne nič nemal, okrem toho, že cez neho "pretiekol". Podobne ako v desiatkach iných prípadoch, ku ktorým sa Makó veľmi podivným spôsobom „priznáva“.
Bol teda iniciátorom skutku Makó, alebo ním bol Kollár? Na prvý pohľad sa zdá, že tu máme tvrdenie proti tvrdeniu. Nie je to však celkom tak. Prokuratúra totiž Kollárovi schválila dohodu o vine a treste. Tento inštitút sa dá uzavrieť len s podmienkou, že obvinený sa ku skutku prizná a vypovie celú pravdu. Ak by klamal, dohoda padá.
Keďže Kollárovu výpoveď uznali za pravdivú prokuratúra a súd, procesne je tak jeho výpoveď relevantnejšia ako Makóova, ktorá dodnes nie je preukázaná.
Prokuratúra napriek tomu stále trvá na tom, že výpovede Makóa s Beňom – ako jediné dôkazy v tejto kauze –, sú nespochybniteľné, pretože sa nemohli navzájom koordinovať a nemali žiadny motív sa priznať ani namočiť do skutku Pčolinského. Štandard už pritom preukázal, že sa koordinovať mohli. Motívom „zapojiť“ do skutku aj Pčolinského mohlo byť zasa to, že bez neho by bol konečným prijímateľom úplatku Beňa. A tak by za tento skutok musel byť ako vrcholový predstaviteľ tajnej služby od začiatku odsúdený na rovnaký dlhoročný trest, ako dnes hrozí Pčolinskému, respektíve čiastočne skrátený vzhľadom na priznanie.
Lipšic vraj konal nadprácu
Pčolinský sa vyjadril aj k metódam vyšetrovania, ktoré považuje za propagandistické, aj k spôsobu spolupráce s „kajúcnikmi“: „Máme tu právoplatne odsúdených pomerne veľa ľudí. Skoro všetci majú podmienky, nejaké prepadnutie majetku a nižšie tresty. Toto je závažná trestná činnosť? Ak by sa nepopriznávali, ani polovica z tých obvinení by sa nepreukázala. A priznávali sa preto, aby neboli vo väzbe. Nebol by som rád, aby sa Úrad špeciálnej prokuratúry zmenil na úrad špinavej propagandy. Lebo toto je čistá propaganda.“
Pčolinský hovoril aj o svojom vzťahu so šéfom ÚŠP Danielom Lišpicom. „Poznáme sa 25 rokov, ale dnes nemáme žiaden kontakt, naposledy sme sa videli začiatkom marca 2021. Vnímam, že voči mne robí nadprácu. Vidím aj konkrétne cielené úniky informácií konkrétnym novinárom. Často sa z médií dozvedám informácie k môjmu prípadu. Odôvodnenie môjho obvinenia mal Denník N týždeň predtým ako ja. On je ten, kto zaviedol vyšetrovanie online.“
Aký je to človek? spýtal sa ho redaktor Mego. „V dobrých časoch fajn,“ reagoval Pčolinský. Je na správnom mieste? „Nebudem to komentovať.“ Naopak, Pčolinský sa vyjadril pozitívne ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Ten mu na základe paragrafu 363 zrušil obvinenia.
Rozvinutejšie sa vyjadril o Borisovi Beňovi: „Boris je zvláštna kategória. Keď som ho spoznal, bol mladý, perspektívny, učenlivý... Ja som ho neskôr zoznámil so Šafárikom [šéf SIS za poslednej vlády Smeru, pozn. red.] , ktorý si ho vybral do SIS. Tam sa vtedy správal rôzne. Po voľbách som si ho vybral aj ja, aby som mal človeka zvnútra, ktorého poznám. Vedel som o jeho slabších miestach, ale tie pozitívne prevažovali. Až neskoršie som sa dozvedel niektoré veci, ako konal proti mne. Vie čítať hru a prispôsobovať sa. Ľudsky som ho zle odhadol, nevedel som o jeho extrémne blízkom vzťahu s Ľudovítom Makóom. Nevedel som však o veciach, ktoré robil pre Böhma ... a keď v SIS riadil veci proti mne a mojej rodine.“
Pčolinský povedal aj to, že Beňa nedávno klamal počas súdneho procesu s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, na ktorom tvrdil, že ho so stíhaným Petrom Koščom zoznámil Šafárik. „To je nezmysel. Beňa sa s Koščom stretával už vtedy, keď bol v Rumunsku [ako policajný pridelenec, pozn. red.].“ Naznačil aj to, že Beňa začal s políciou spolupracovať na základe toho, že mu prvý skutok voči nemu, kvôli ktorému sa ocitol vo väzbe, nadkvalifikovali a on sa priznaním pokúsil zachrániť. Následne po priznaní bol skutok podkvalifikovaný a už mu nehrozil dlhoročný trest, ale iba podmienka.
Bývalý šéf tajnej služby hovoril aj o tom, ako jeho a jeho rodinu počas sledovania „Kočnerovho komanda“ v kaviarni u Milana Krajniaka monitoroval Ľudovít Makó. „Moju rodinu monitorovali aj iní ľudia, o tom budem hovoriť až na súde,“ povedal.
„Kočner v Threeme hovoril o tom, že Pčolinský je pre nás nebezpečnejší ako Matovič. Dnes tu máme všetkých tých ľudí, ktorí sa hrajú na morálne kompasy, ale v tom období nebolo počuť o ľuďoch ako je Štefan Hamran a podobne. Držali, s prepáčením, hubu a krok, nemali v lepšom prípade žiadnu odvahu čokoľvek urobiť, v horšom prípade sa tvárili, že nič nevidia. Ak sa dnes tvária, že sú v role morálnych nadľudí, je to silná káva,“ komentoval Pčolinský.