Hlas ľudu je hlas boží. Nastal čas sfunkčniť referendum

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa na jej území uskutočnilo celkovo osem celoštátnych referend. Platné, a aj to len tesne, pritom bolo iba jediné z nich, keď občania v roku 2003 rozhodovali o vstupe Slovenska do Európskej únie.

Paralýza najsilnejšieho nástroja takzvanej priamej demokracie zákonite vyvoláva otázku, ako ho primeraným spôsobom sfunkčniť tak, aby sa dalo používať. Právni teoretici v podmienkach Slovenska dlhodobo skloňujú najmä dve možnosti.

Prvou je upraviť slovenskú ústavu tak, aby bolo zrejmé, aký proces má po úspešnom či neúspešnom referende nastať a kto v ňom má aké úlohy.

Druhou alternatívou je zníženie 50-percentného kvóra. S touto myšlienkou, mimochodom, pred voľbami žonglovali koaličné strany OĽaNO a Sme rodina. Do programového vyhlásenia vlády sa však bod nedostal.

Zaplátanie dier v ústave a uvoľnenie prísnych podmienok týkajúcich sa účasti vyvolá hneď viacero pozitívnych zmien.

Ťažisko moci sa aspoň raz za niekoľko mesiacov až rokov presunie bližšie k občanom. Navyše spravidla v otázkach, ktoré v tom čase patria medzi spoločensky najcitlivejšie a zaslúžia si priame hlasovanie.

Zároveň sa minimalizuje plytvanie spoločných peňazí, keďže pri súčasnom skostnatenom a v podstate nefunčnom nastavení pôsobí referendum skôr ako predražený prieskum verejnej mienky, nie ako nástroj na riešenie sporov.

Navyše, občania, ktorí sa rozhodnú hlasovanie bojkotovať alebo sa na ňom nezúčastnia z dôvodu vlastnej ľahostajnosti, sa dostanú do defenzívy, a nie naopak, čo tragikomicky platilo najmä pri poslednom referende o rodine v roku 2015, keď sa stali víťazmi tí, ktorí nepohli prstom.

A nakoniec príde k istému logickému zrovnoprávneniu referenda a volieb, ktoré sú platné bez ohľadu na počet ľudí, ktorí sa na nich zúčastnia.

Nevynechajme však pohľad druhej strany. Kritici referenda ako takého či uvoľňovania podmienok jeho platnosti tvrdia zhruba toto: Slovensko je zastupiteľská demokracia. Poslanci na rozdiel od občanov hlasujú verejne, čím za svoje rozhodnutie otvorene nesú zodpovednosť. K návrhom zákonov sa vyjadrujú aj ministerstvá, experti na legislatívno-technické záležitosti či širšia odborná a občianska verejnosť. Preto má všeobecne záväzný predpis prijatý zákonodarcami vyššiu kvalitu ako priamy verdikt občanov.

Tento idealistický koncept však naráža na jednu podstatnú vec – realitu. Poslanci síce hlasujú verejne, ale často nie slobodne. Zodpovednosť za preukázateľné škody nenesú. Pokiaľ ide o štandardný legislatívny proces, ten obchádzajú tak často, ako sa dá. A ak je reč o kvalite ich rozhodnutí, pandémia či energetická kríza im vystavila naozaj katastrofálne vysvedčenie. Nehovoriac o tom, že nie sú schopní odísť ani vtedy, keď sa ich čas naplnil.

Faktom, skrátka, je, že smer, ktorým sa môžeme pri referende hýbať, existuje len jeden. Ten vyššie načrtnutý. Kritici síce tvrdia, že liberalizácia referenda spôsobí, že sa bude zneužívať a nadužívať, ale proti týmto rizikám už funkčné poistky dávno máme.

V prvom prípade ide o nevyhnutnosť zozbierať v petícii minimálne 350-tisíc podpisov nutných na jeho vypísanie hlavou štátu. To síce nezaručí, že predmetom referenda nebudú hlúposti, ale ide o pomerne silný prvý filter.

V druhom rade sú poistkou aj ústavné limity, v zmysle ktorých predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Napokon, prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

Samozrejme, nič nebráni tomu, aby sme tieto poistky po triezvej diskusii modifikovali či dokonca ďalšie pridali. Pre istotu.

Tak či onak, predstava, že zmeny v prospech referenda spôsobia kolaps a anarchiu, je pritiahnutá za vlasy. Fungujúci štát má stáť na balanse medzi zastupiteľskou demokraciou a možnosťou priamej demokracie. S odchýlkou od tohto ideálu, ktorú spôsobuje aj 30-ročná nefunkčnosť inštitútu referenda, je čas niečo robiť.

Začať môžeme v istom zmysle všetci, už v túto sobotu. Najväčším nepriateľom referenda a demokracie je totiž ľahostajnosť spoločnosti.