Strana SaS v utorok odmietla diskusiu o novej väčšine 76 poslancov. Jej hľadanie najnovšie považuje za stratu času, keďže OĽaNO sa rozpadáva. Z toho vyplývajú tri veci.
Po prvé, Richard Sulík dokončil deštrukciu Hegerovej vlády. Tú začal už v lete, keď podmienil svoje zotrvanie v koalícii odchodom Igora Matoviča. Keď mu to nevyšlo, tak chcel robiť konštruktívnu opozíciu. To ho však pri pohľade na preferencie rýchlo prešlo. A tak vyvolal hlasovanie o nedôvere vláde, pričom tajne dúfal, že vláda hlasovanie ustojí. Keď už bolo jasné, že vláda padne, Sulík začal hovoriť o troch rovnocenných možnostiach: novej 76-ke, úradníckej vláde alebo predčasných voľbách.
Spočiatku sa prikláňal skôr k novej väčšine, ale nenašiel na to dostatočnú podporu v poslaneckom klube SaS. A tak sa stiahol a vyčkával, ako dopadne debata v klube aj v koalícii. Jej výsledok teraz už poznáme. Sulík ohlásil game over, a tak ukončil chaos, ktorý vyvolal ešte začiatkom leta.
Podľa vyjadrení ďalších aktérov sa zdá, že veci teraz naberú rýchly spád a parlament čoskoro odhlasuje predčasné voľby. Možno sa v ňom nájde niekoľko poslancov, ktorí sa budú tvrdošijne stavať proti nim (napríklad Veronika Remišová), no 90 poslancov potrebných na zmenu ústavy by sa malo nájsť.
Tým sa dostávame k prezidentke, ktorá bude mať v najbližších dňoch rozhodujúce slovo. Parlament už nemá situáciu týkajúcu sa vlády vo svojich rukách. O tom, kto bude vládnuť do volieb, ktoré sa podľa vyjadrení politických lídrov uskutočnia najpravdepodobnejšie v septembri, rozhodne Zuzana Čaputová. Na nej záleží, či nechá do volieb pôsobiť Hegerovu odvolanú vládu, alebo v nej niekoho vymení, prípadne zmení komplet celú vládu.
Postavenie prezidentky je teraz skutočne silné. Ľudia, ktorým dá do rúk moc, sa budú zodpovedať len jej. Vláda, ktorú vymenuje, síce musí požiadať parlament o dôveru, no ak ju nezíska, nič dramatické sa nestane. Prezidentka ju môže aj tak nechať ďalej vládnuť až do volieb.
A tým sa dostávame k tretiemu bodu, k predvolebnej kampani. Prvý predvolebný boj sa odohrá v Prezidentskom paláci. Eduardovi Hegerovi, ktorý je na odchode z OĽaNO, by totiž veľmi pomohlo, ak by ho prezidentka nechala na pozícii predsedu kabinetu. Mimo vlády má totiž Heger omnoho menší výtlak. Ak by sa tak Čaputová rozhodla, jeho nová strana by mala omnoho vyššie šance na úspech, ako keby bol Heger mimo vlády.
Tu treba poznamenať, že prezidentka by mala tomuto pokušeniu odolať. Hegerovej vláde totiž parlament vyslovil nedôveru. Nechať ju pôsobiť minimálne ďalších deväť mesiacov by bolo prisilným ohýbaním parlamentnej demokracie.
Dá sa tiež očakávať, že na pravej strane dôjde k viacerým pohybom. Stále nie je jasné, ktoré strany a tváre sa pripoja k Dzurindovi a Miroslavovi Kollárovi. Ale ani to, kto sa pridá k Hegerovi a Naďovi či ako sa vyvinie Matovičov nový projekt.
Mimo týchto kruhov bude ešte zaujímavé, kde skončí Taraba s Kuffovcami a tiež kam sa poberú odídenci zo Sme rodina.
V zásade sa však zdá, že na liberálnej strane spektra máme už tradične pretlak strán. Ak sa im nepodarí integrovať, výsledkom bude prepad hlasov v malých a ešte menších stranách (Ďuriš Nicholsonovej Jablko). V každom prípade, výhodou liberálov je, že si vo voľbách rozhodne budú mať z čoho vyberať.
Na strane konzervatívcov je ponuka o poznanie skromnejšia. Je celkom možné, že aj tu ešte dôjde k nejakým posunom, no mená sú v hrubých črtách jasné už dnes. Konzervatívny volič si bude môcť vyberať medzi Kresťanskou úniou, ku ktorej asi dostane aj nevypočitateľného Matoviča. Alebo staví na mdlé KDH, ktoré dnes nereprezentuje žiadnu výraznú tému a profiluje sa hlavne podľa toho, kam fúka mainstreamový vietor.
Potom tu sú ešte pomerne zvláštne postavy typu Kuffovci plus Taraba, Milan Krajniak v Sme rodina či Uhríkova a Mazurekova Republika. A to je všetko. Teda, ak nerátame ľavicu. Podľa toho, čo predviedla Matovičova a Hegerova vláda, je dosť možné, že množstvo konzervatívnych hlasov skončí aj v Smere, prípadne Hlase.