Potvrdené. Heger a Naď sú čierni pasažieri

Keď Heger oznamoval koniec rokovaní o záchrane vlády, tváril sa urazene. Akoby ho niekto okradol. Ten niekto mal byť Sulík, ktorý odmietol vyjednávať o reštarte „veľkej koalície“ (hoci rokovania pôvodne sám navrhoval).

Heger sa posťažoval, že všetko vraj definitívne padlo na obrate v SaS.

V skutočnosti je to inak. Všetko definitívne padlo na obrate v prvej línii Obyčajných. Heger s Naďom oznámili, že sú na odchode z OĽaNO. De facto je o tom rozhodnuté. Už nezastupujú stranu, ktorá vyhrala voľby a získala nárok vládnuť. Nezastupujú vôbec nikoho. Vo vláde aj v koalícii sedia bez dokladov. A bez žetónov. Čiže bez akéhokoľvek politického a demokratického mandátu.

V tejto kapitole príbehu, teda po rozklade Obyčajných, sa hra na rekonštrukciu koalície skončila. Kollár aj Sulík mali pravdu, že nebolo s kým rokovať. A preto nebolo ani o čom... O koalíciách majú predsa rozhodovať lídri parlamentných strán. Nie dvaja úradníci, ktorí skončili vo vláde (lebo bola v parlamente zosadená) a následne aj vo vlastnej strane (lebo sa zrazili s Matovičom).

Nakoniec je všetko presne tak, ako má byť. Tretie zachraňovanie vlády je nemožné. A témou dňa je termín nových volieb.

Mimochodom, tým bystrejším to muselo byť jasné už v lete 2022, keď Sulík roztrhal koaličnú dohodu a predložil nereálne ultimáta. Žiadal nemožné. Premiér Heger sa mal podľa naivných predstáv Sulíka postaviť proti Matovičovi a vyhnať ho z vlády. Potom mal Matoviča požiadať, aby spolu so svojimi poslancami podporoval vládu, z ktorej ho vyštvali. Na povel Kolíkovej a Sulíka…

Ako by to tak asi dopadlo, vidíme dnes. Heger by zháňal väčšinu na pokračovanie vlády. A Matovič by sa na tom zabával. Pretože inak by to nešlo. Politická abeceda nepustí. Nikto nebude podporovať vládu, do ktorej má prísne zakázaný vstup.

Po fatálnej chybe Sulíka z leta 2022 nasledovala fatálna chyba Matoviča (Hegera). Mohli hodiť na stôl zmenu ústavy, ktorá by umožnila rozhodovanie o predčasných voľbách.

Sulík by bol pod tlakom. Pretože pôvodne nechcel ani stínanie vlády (už tretie pod tupou sekerou SaS), ani predčasné voľby. Chcel len ukázať silnú ruku, ktorá vnútri koalície skrotí Matoviča. Lenže Matovič v lete po páde koalície kartu predčasných volieb nezdvihol. Zľakol sa. Namiesto toho zvolil pre menšinovú vládu ľahkú, no nie veľmi dômyselnú cestu „počkáme, uvidíme“.

Počkali. Uvideli.

Škoda, že im to trvalo tak dlho. A že pri tom vyprodukovali zúfalé straty. Každému sa podarilo to, čo nechcel. Matovič nie je ministrom. Heger nie je premiérom (presnejšie: je odvolaný). Sulík sa pristihol pri tom, ako bez pointy zhodil tretiu vládu.

A všetci musia tak či tak riešiť predčasné voľby. Lebo inak chytí kormidlo prezidentka a jej dočasná úradnícka vláda.

Mimochodom, ak by to zašlo až tak ďaleko, do vlády úradníkov by sa vlastne mohli smelo prihlásiť aj potulní kazatelia Heger a Naď. Na posedkávanie v malých stoličkách bez politického a volebného mandátu dnes majú vynikajúce predpoklady.