Američania chcú pomôcť Ukrajincom zamerať sa na Krym, píše The New York Times

Po mesiacoch diskusií s ukrajinskými predstaviteľmi Bidenova administratíva konečne začína pripúšťať, že Kyjev môže potrebovať silu na zasiahnutie Krymu, hoci takýto krok zvyšuje riziko eskalácie, píše denník s odvolaním sa na niekoľkých amerických predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity.

Predstavitelia armády a administratívy podľa denníka súkromne spochybnili užitočnosť útokov na Krym. Tvrdia, že ukrajinská armáda má k dispozícii lepšie ciele na bojisku.

Bidenova administratíva však dospela k presvedčeniu, že ak ukrajinská armáda dokáže Rusku ukázať, že jeho kontrola nad Krymom môže byť ohrozená, posilní to pozíciu Kyjeva pri budúcich rokovaniach. Americkí predstavitelia a experti navyše uviedli, že obavy z odvety Kremľa s použitím taktickej jadrovej zbrane pominuli, hoci riziko pretrváva.

Plánovanie operácie

Podľa The New York Times americkí predstavitelia v súčasnosti rokujú so svojimi ukrajinskými náprotivkami o použití zbraní dodaných Američanmi, teda od salvových raketometov HIMARS až po bojové vozidlá Bradley, a to s cieľom možného zamerania sa na pozemné spojenie Ruska s Krymom cez okupované mestá Melitopol a Mariupol.

Biden však nie je pripravený poskytnúť Ukrajine raketové systémy dlhého doletu, ktoré by Kyjev potreboval na útok na ruské zariadenia na polostrove.

Bývalý veliteľ amerických síl v Európe generálporučík Ben Hodges sa domnieva, že v najbližších mesiacoch by mohli ukrajinskí vojaci využiť vozidlá Bradley na prerušenie tohto pozemného spojenia.

Seth G. Jones z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie konkretizoval, že Ukrajina by mohla využiť vozidlá Bradley na presun svojich vojakov po hlavných cestách, ako je M14, ktorá spája Cherson, Melitopol a Mariupol.

„Ukrajinská pechota postupujúca cez tieto oblasti by čelila veľkej paľbe z ruských pozícií a (vozidlá) Bradley ponúkajú týmto jednotkám užitočnú palebnú silu a ochranu,“ vysvetlil.

Salvové raketomety HIMARS by Ukrajinci mohli použiť na zasiahnutie hlavných zásobovacích trás z Krymu, citoval The New York Times nemenovaného predstaviteľa americkej armády. Ten zároveň tlmočil obavy Kyjeva z toho, že Ukrajina neprežije roky v zamrznutom konflikte. Kyjev tak nevidí inú možnosť, než sa zamerať na Krym a ohroziť ho. Poznamenal, že táto téma sa už objavila na nedávnych stretnutiach na vysokej úrovni v Bielom dome.

Krym nedobyjú

Napriek dodatočným zbraniam si však Bidenova administratíva nemyslí, že Ukrajina môže Krym vojensky dobyť. Rusko však musí veriť, že Krym je ohrozený, čiastočne preto, aby to posilnilo pozíciu Ukrajiny v budúcich rokovaniach, citoval The New York Times svoje zdroje.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken minulý mesiac zopakoval, že Bidenova administratíva sa snaží pomôcť Ukrajine získať späť územia zabrané Rusmi po minuloročnej invázii. Podľa jeho definície však toto územie nezahŕňa Krym, poznamenal The New York Times.

Kritici tvrdia, že táto pozícia do značnej miery poskytla ruskej armáde nedotknuteľné útočisko, z ktorého môže útočiť na Ukrajinu.

„Ukrajinu sme v podstate obmedzili a povedali sme jej, že táto vojna sa bude viesť na vašej pôde, a nie na ruskej,“ konštatoval americký generál Philip Breedlove, ktorý bol vrchným veliteľom spojeneckých síl v Európe, keď Rusko v roku 2014 napadlo Krym.

„Dať Rusku útočisko, z ktorého môže bojovať bez strachu z výčitiek, je absolútne absurdné. Nemá to vojenský zmysel,“ dodal.