Favoritom druhého kola je Petr Pavel. Má Babišov tím pravdu, keď Pavla vyobrazuje ako kandidáta vládneho elektorátu, ak nie priamo vlády?
Pozor, Petr Pavel má širokú voličskú základňu. Jeho kampaň bola od začiatku postavená na tom, že musí byť prijateľný pre voličov Miloša Zemana, prípadne ešte pre voličov hnutia ANO, ak by nekandidoval Andrej Babiš. To pred tromi rokmi, keď Pavel a jeho ľudia začali svoju kampaň budovať, nebolo jasné. V skutočnosti nebola Babišova kandidatúra jasná ešte ani na jeseň minulého roka. Pavlova kampaň teda musela stáť na viacerých pilieroch.
Aké styčné plochy ponúkol Pavel priaznivcom Miloša Zemana a Andreja Babiša?
Pavel to stelesnil v hesle Poriadok a pokoj. To znamená, že chce vzdorovať chaotickému, neustále sa meniacemu svetu, ktorý prináša zmeny vnímané týmto typom voličov ako ohrozenie. Majú pocit, že ani teraz nežijú najlepšie, ale so všetkými tými zmenami, ktoré prichádzajú, sa im môže žiť oveľa horšie. Tento krok sa Pavlovi, respektíve jeho tímu, do veľkej miery podaril. Aj preto nemôžeme hovoriť o dvoch táboroch. Skupina, ktorá v prvom kole volila Petra Pavla, sa teraz musí výrazne zväčšiť a výrazne premeniť. Musí osloviť ľudí, ktorí ho nevolili, najmä z radov neúspešných kandidátov Danuše Nerudovej, Pavla Fischera a Mareka Hilšera.
Ale práve táto potreba ho privedie späť do tábora takzvaných lepších ľudí.
Pozrime sa na možné volebné prekrývanie medzi potenciálnymi voličmi. Sú ľudia, ktorí zvažujú, či budú voliť toho či onoho kandidáta, voliči, pre ktorých je prijateľných viac kandidátov. V prípade prekrývania strán je množina tých, ktorí by zároveň zvažovali, že budú voliť buď ODS, alebo hnutie ANO, takmer prázdna. Naproti tomu existujú presahy medzi Petrom Pavlom a Andrejom Babišom alebo medzi voličmi Petra Pavla a napríklad sociálnou demokraciou, alebo aj hnutím ANO. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa voliči hnutia ANO hromadne zdvihli a išli voliť Petra Pavla namiesto predsedu strany, ktorú bežne volia. Napriek tomu je Pavel pre nich človek typovo celkom prijateľný. Pavlova neprijateľnosť sa vytvorila až po antikampani z dielne ANO. Uvidíme, aké to bude a ako veľmi to bude fungovať.
Ako veľmi sa prekrývajú tábory Pavla a Babiša?
Keď sme robili začiatkom januára posledný prieskum pred prvým kolom, mal Andrej Babiš celkový potenciál voličov zhruba 35 percent. Petr Pavel 42 percent. Približne desať percent z celkového počtu sa prekrývalo. Alebo ak má dnes Babiš 35 percent, tak 25 percent z nich by volilo len jeho, pre zvyšných desať percent sú prijateľní obaja. Znamená to, že zvyšných 32 percent voličov výrazne preferuje Petra Pavla a Babišovi by nikdy nehodili hlas. Samozrejme, aj desať percent voličov z Pavlových 42 percent o Babišovi hovorí, že je pre nich prijateľný a že o ňom budú uvažovať. Desať percent prekrytia znamená v oboch prípadoch štvrtinu alebo viac ako štvrtinu, a to v oboch smeroch. Jednosmerní sú v skupine podporovateľov generála Pavla voliči koalície Spolu, tí by Babiša nevolili nikdy, bodka. A napokon, zvyšok do sto percent tvoria ľudia, ktorí nemajú radi ani jedného.
Ale s elektorátom vládnucich strán zrejme Pavel počítať môže?
V druhom kole určite. Jeho vzostup v posledných týždňoch a dňoch pred prvým kolom pripomína poslednú fázu pred ostatnými parlamentnými voľbami. V tých voľbách bola koalícia Spolu taká úspešná preto, že dokázala získať voličov, ktorí sa predtým rozhodovali medzi Spolu a PirStanom. Koalícia Spolu ich dokázala presvedčiť o tom, že sú Babišov hlavný vyzývateľ. Preto bol rozdiel medzi oboma koalíciami vo voľbách nakoniec prekvapivo veľký. Vo finále kampane medzi Danušou Nerudovou a Petrom Pavlom sme videli úplne rovnaký efekt hlavného vyzývateľa Andreja Babiša, hľadanie toho, kto má v tomto dueli najväčšiu šancu. Témou prezidentských volieb je teda do veľkej miery Babiš. Tak ako bol v predchádzajúcich prezidentských voľbách hlavnou témou Miloš Zeman.
Keby ste mali charakterizovať typického voliča Petra Pavla, kde ho hľadať?
Prvé sondy ukazujú v podstate to, čo sme očakávali: voliči Petra Pavla sa geograficky nachádzajú vo väčších, bohatých českých mestách plus v Brne. Ďalej ho volia predmestia veľkých miest, čo je v podstate mestské voličstvo, ktoré cez deň žije veľkomestským životom a prespáva za mestom. Napríklad pri hlavnom meste je to časť stredných Čiech, okresy Praha-východ a Praha-západ, ďalej pásy v dosahu diaľnic, ale len do určitej vzdialenosti. Nie okres Příbram a opačným smerom už nie časť Stredočeského kraja priliehajúca k Ústeckému kraju. Patrí sem aj Hradec Králové, Pardubice, Plzeň, České Budějovice. Chýba, samozrejme, Ostrava, typická bašta hnutia ANO.
Čo okresné mestá, typická sídelná jednotka českého sveta?
Okresné mestá idú jednoznačne politicky so svojím regiónom. Keď sa pozrieme napríklad na Jičín, mierne favorizoval Petra Pavla, ale je to bohatý región ťahaný mladoboleslavskou Škodovkou. Na druhej strane, Prostějov bude voliť viac Babiša. Aj celý severozápadný pás, nazvime ho široké pohraničie, volí Andreja Babiša, niekedy s výnimkou krajských miest, ale vrátane ich okresných miest. Nie je to jav, ktorý by teraz spadol z neba, posledných tridsať rokov sme svedkami v podstate rovnakých volebných vzorcov, ktoré sa, žiaľ, nezmenili.
Prečo žiaľ?
Ukazuje to totiž, že regióny ako Ústí nad Labem alebo Karlove Vary nechávame napospas osudu. Už roky odtiaľ odchádza veľké množstvo vzdelaných ľudí. Sú to regióny, na ktoré sa zabudlo. Ak má byť český sen menším bratom amerického sna, totiž, že kto sa snaží, ten uspeje, na týchto regiónoch vidíme, že sa chudoba prenáša z generácie na generáciu a že je v týchto regiónoch rozšírenejšia. Frustrácia mnohých ľudí z týchto oblastí, že sa s tým dlhodobo nedarí nič robiť, je úplne oprávnená. Veľa ľudí tam možno nesprávne popisuje príčiny situácie. Pripisujú ich napríklad migrantom a utečencom a takzvaným neprispôsobivým občanom, ale z ich strany ide len o nepresné pochopenie príčin skutočného stavu.
Som ďaleko od toho, aby som vyhlasoval, že chudobní sú blahoslavení v duchu. V skutočnosti sa sociálne problémy často kumulujú a nemôžeme tvrdiť, že všetci chudobní sú obeťou nevyhovujúcej štruktúry spoločnosti, že ich zlá spoločnosť utláča a odopiera im akúkoľvek šancu. Ale ich šanca medzigeneračne si polepšiť je jednoducho výrazne nižšia. Ak majú vaši rodičia vysokoškolské vzdelanie a vy ste tridsaťročný, je 63-percentná šanca, že ste dosiahli vysokoškolské vzdelanie aj vy. Ak máte rodičov vyučených, šanca, že vychodíte vysokú školu, je iba trinásť percent. Iba rodinné zázemie znásobí vaše šance na vysokoškolské vzdelanie. Samozrejme, titul je do veľkej miery sociologický fetiš, ale je to dosť spoľahlivý ukazovateľ, že neupadnete do chudoby.
Sú voliči Petra Pavla v priemere bohatší ľudia?
Iste. Len by som sa chcel vyhnúť generalizáciám typu: Všetci dôchodcovia pôjdu voliť Andreja Babiša. Neplatí to zasa tak fatálne, je to skôr tendencia. Často rozhoduje, akých ľudí máte okolo seba. Aj keď ste relatívne chudobný, ale žijete v relatívne bohatom mieste a vo finančných problémoch okolo seba nájdete dosť ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť so žiadosťou o pomoc, budete pravdepodobne preberať volebné správanie typické pre bohatších ľudí. Pričom v Českej republike bohatá domácnosť znamená domácnosť s príjmom už nad 50-tisíc korún mesačne.
Viac-menej všetci sa vnímame nebohatí, len málokto sa cíti bohatý. Prídete v Prahe na Pankráci do drahej reštaurácie na obed, rozprávate sa s ľuďmi a oni vám budú tvrdiť, že v Prahe sa bez 120-tisíc čistého nedá prežiť. Čo sú výkriky úplne mimo, pre mňa dôkaz o tom, že rôzne časti populácie absolútne nerozumejú problémom inej časti populácie, že vôbec nepoznajú sociálnu realitu svojej krajiny.
Babiš aj Pavel dostali v prvom kole obaja tesne pod dva milióny hlasov. Koľko hlasov potrebujú získať navyše? Kde ich každý z nich musí nájsť?
Pracujeme s dvoma scenármi. Jeden počíta s volebnou účasťou na úrovni prvého kola, teda približne so 69 percentami. V tomto prípade potrebuje víťaz pridať v druhom kole k dvom miliónom hlasov ďalší milión. Druhý scenár vychádza z účasti nižšej o šesť percent, teda z 63-percentnej, čo sa pravdepodobne nestane. V druhom scenári potrebuje víťaz pridať 700- až 750-tisíc hlasov. My predpokladáme, že nie všetci voliči oboch pánov z prvého kola prídu aj v druhom kole. Ochorejú, odídu preč, zabudnú na voľby... Ale nie je dôvod predpokladať, že tento typ fluktuácie by bol u jedného vyšší a u druhého nižší. Takže ak si zvolím optiku Andreja Babiša, odhadoval by som, že teraz potrebuje zohnať 850-tisíc nových hlasov.
Keby ste boli šéfom jeho volebného štábu a mali obmedzené zdroje, kam by ste ich sústredili?
Z našich predbežných prepočtov vyplýva, že Babiš získa skoro 200-tisíc hlasov ostatných neúspešných kandidátov okrem voličov Jaroslava Baštu. Sú to ľudia, ktorí sa budú vzpierať odporúčaniam svojich kandidátov z prvého kola. Teraz sa zdá, že napríklad tábor Danuše Nerudovej pôjde z dvoch tretín voliť Petra Pavla, z jednej šestiny Andreja Babiša a z jedna šestina voliť nepôjde. Začína sa hrať hra, ako pre Pavla aktivizovať viac voličov od Danuše Nerudovej. Ale vy ste sa pýtali na Babiša. On sa, myslím, nebude snažiť získať voliča Nerudovej na svoju stranu, to by bolo oveľa namáhavejšie ako pokus ich demobilizovať. To teraz predvádza prezident Zeman, ktorý Babišovi s kampaňou veľmi pomáha, keď hovorí, že oboje – teda prezident Pavel alebo prezident Babiš – bude očistec. Tým ich sťahuje morálne na rovnakú úroveň aj ľuďom, pre ktorých je Babiš neprijateľný, Zeman inými slovami hovorí, čo si myslí aj mnoho Babišových voličov. Tí by vám potvrdili, že ani oni si nemyslia, že by azda ich favorit bol dobrý, alebo dokonca svätý, ale že aspoň vedia, čo od neho môžu čakať. A možno dodať, že ani Pavel nie je nejaký morálny velikán.
Babišovi sme pripočítali 200-tisíc hlasov od ostatných kandidátov. Koľko dostane od Jaroslava Baštu?
Od Baštu, pre ktorého hlasovalo štvrť milióna, pribudne iste 150-tisíc voličov a hrá sa o ďalších 100-tisíc. Bezprostredne po prvom kole sme odhadovali, že z tej stovky desaťtisíc pôjde voliť Pavla a 90-tisíc zostane doma. Tu vstupuje do hry sila podpory od Tomia Okamuru. Ten však nemôže príliš nadšene podporovať Andreja Babiša, pretože by o svojich voličov mohol dlhodobo prísť. Jednoducho, ak bude Babiš úspešný v okamurovskom sektore, k 150-tisícom, ktorých isto má, presvedčí ďalších 50-tisíc. Dohromady má 400-tisíc nových hlasov. Zvyšok, čo je ešte raz toľko, musí získať od ľudí, ktorí v prvom kole vôbec nešli voliť. A zdá sa, že Andrej Babiš v prvom kole dosiahol to, čo dokázal tím Miloša Zemana pred piatimi rokmi v druhom kole, teda aktivizovať svojich nevoličov. Minule v druhom kole prišlo desať percent ľudí, ktorí v prvom kole neboli. Podobný efekt Babiš už vo veľkej miere dosiahol, tu je takmer na svojom strope.
Ako by mohol Babiš demobilizovať voličov Petra Pavla tak, aby zostali doma?
Nepochybne sa o to bude snažiť, ale aby tá operácia mala účinok, muselo by sa mu podariť demobilizovať vyššie stovky tisíc ľudí. Tak, aby sa znížilo kvórum a jemu by stačilo pridať, povedzme, 750-tisíc. Ak bude vyostrená atmosféra, demobilizácia sa skôr nepodarí. Andrej Babiš musí počítať s rizikom, že keď bude veľmi zdôrazňovať Pavlovu komunistickú minulosť, predsa si len veľa tých, ktorí na druhé kolo nechceli ísť preto, že bývalých komunistov zo zásady nevolia, v tej chvíli povie, či nie je čas na väčšie nuansy. A s odporom prídu voliť Pavla.
V každom prípade je pozoruhodné, ako sa Babišov tím zrazu chytá antikomunistickej témy.
Pri kampaniach Babišovho tímu je dlhodobo zaujímavé, s akým umom dokážu posielať odkazy rôznym malým skupinám voličov. Zaujímavé je aj to, že on nemusí byť taký dôsledný ako iní politici. Takže Babiš teraz pokojne môže medzi prvým a druhým kolom hrať na nôtu SPD, a o dva mesiace ju zase opustiť. Neviem, či to pre voličov nie je trochu mätúce, ako teraz na jednej strane pritvrdzuje v Okamurovom duchu, a zároveň nedávno išiel do Paríža za lídrom Európskej únie Macronom. Neviem, či to už neprekombinovali.
Poďme sa ešte venovať rozštiepeniu v spoločnosti. Niektorí pozorovatelia delia českú spoločnosť na Českú republiku A a na Českú republiku B. Čo vám na tom prekáža?
Všetko. Chápem, že ak chceme publiku niečo vysvetliť, nedá sa hovoriť v koeficientoch regresných analýz. Je to však také zjednodušené, že táto skratka vyložene škodí pochopeniu, ako česká spoločnosť funguje. Trochu nás to zvádza vidieť dianie u nás prizmou konfliktov v Amerike. Ale v Spojených štátoch je polarizácia spoločnosti daná dlhodobo systémom dvoch politických strán a ten je v západnom priestore do značnej miery unikátny. Ak u nás niečo hrozí, tak je to skôr fragmentizácia spoločnosti, rozpad na čriepky, ktoré sa spolu nerozprávajú.
Naopak, z hľadiska hodnotového je česká spoločnosť veľmi fluidná. Málokedy narazíte na vyhraneného konzervatívca, vyhraneného neonacistu, vyhraneného liberála. Archetypov politických postojov po Českej republike veľa nebehá. Typický Čech v sebe mieša viac pohľadov a viac dimenzií. Ľudia nie sú buď v Česku A, alebo v Česku B, skôr si to predstavme ako niť s korálkami, kde je jedna korálka hneď vedľa druhej a najviac ich je uprostred. Tá skratka je škodlivá aj preto, že politický marketing ju môže zneužívať v zmysle: Vy ľudia možno neviete, čo chcete. Ale ja vám poviem, čo nechcete. A keď nechcete patriť k Česku A, napríklad preto, že niekto z Česka A žiada 853 rodov, alebo preto, že oni vám chcú zodrieť kožu z tela, sami nechcú platiť dane, ale vám budú tvrdiť, že vy ich platiť musíte – tak patríte k Česku B.
Takže tá skratka nahráva babišovsko-okamurovskému táboru?
Nielen to, nahráva aj prvému táboru. Voliči koalície Spolu si radi opakujú: Svoj úspech som si tvrdo vydrel, druhá strana je zložená z „lúzrov", ktorí nikdy poriadne nepracovali. Pre nás je dôležitá sloboda, oni stále len volajú po istotách, takže oni si to nezaslúžia. Čo je princíp zásluhovosti dovedený do krajnosti. V skutočnosti len málokto, kto vám bude rozprávať o svojom živote, povie, že sa nesnažil. On povie, že nastali okolnosti, ktoré ho zabrzdili, zrazili na zem.
Keď sa v prieskumoch respondentov pýtame na jednotlivé témy a na hodnoty, pri pohľade do dát skoro nikdy nenájdeme dve od seba oddelené skupiny. Trochu sa tomu blížila dilema očkovať či neočkovať. Ale aj tu veľa ľudí, ktorí sa očkovali, z vakcíny neskákalo nadšením, a na druhej strane veľa nezaočkovaných neboli zarytými antivaxermi. Kým sa mohla udržiavať predstava, že keď sa všetci zaočkujeme, bude chránená celá populácia, bol v tom akýsi spoločenský aspekt. Lenže tá predstava sa postupne ukázala ako nesprávna. A veľké delenie spoločnosti pre téme vakcín stratilo zmysel.
Posledná otázka je trochu mimo prezidentskej témy. Danuše Nerudová oznámila, že z verejného života neodchádza, pretože niekto musí otvárať také dôležité témy, ako sú ochrana životného prostredia, domáce násilie, rovnosť v spoločnosti. Má v straníckej politike šancu?
Z tematického hľadiska tam priestor nevidím. Skupina, ktorú oslovujú tieto veci, je v Česku relatívne malá. Ale ak by sa prehlbovala ekonomická nespokojnosť a Fialova vláda by začala robiť väčšie chyby, ako robí, môžu voliči hľadať novú ponuku. Vlani nespokojnosť podľa dát kulminovala v septembri, napriek tomu si koaličné strany vo volebných modeloch udržovali v súčte dosť vysokú podporu. Ich voliči, skrátka, nevideli alternatívu v Babišovom ANO alebo v Okamurovej SPD. Ak by sa nejaká vlna nespokojnosti preniesla aj do tohto roku a Danuše Nerudová by si dokázala vybudovať a udržať politický kapitál, tak tam priestor je. Časť ľudí frustrovaná voľbou niektorej z vládnych strán, čaká na novú ponuku, hľadá nový príbeh. Koľko ich je, ťažko povedať, tie čísla sa menia v čase, ale na vstup do Poslaneckej snemovne by to bohato stačiť mohlo.
A volili by ju ľudia, ktorých zaskočili vysoké ceny energií? Veď ona ešte viac ako vláda propaguje klimatickú politiku, ktorá stojí za zdražovaním. Ja neviem, či pôjdem voliť, ak ma vydesí faktúra za plyn, človeka, ktorý chce riešiť domáce násilie.
Je profesorkou ekonómie a asi by sa vedela prispôsobiť situácii. V podstate, keď sa na niektorú z koaličných strán prevalí škandál, tak ako na STAN prišla kauza Dozimeter, uberie jej to mäkký obal, asi polovicu priaznivcov. Starostovia spadli z desiatich na päť percent. Keď sa potom konkrétna situácia stretne s novou stranou, môže sa Nerudovej podariť to isté, čo sa podarilo Babišovi v roku 2013. Dnes máme ešte dva a pol roka do volieb, vláda bude musieť pristúpiť k nepopulárnym reformám. Môže sa objaviť veľká korupčná kauza – a českým politickým poľom zrazu blúdi pol milióna ľudí.
Text , ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.