V reakcii na obrovský nepomer na chvíľu odložili do zásuvky politicky korektný slovník aj viaceré štátne autority.
Odborový policajný predák Rainer Wendt napríklad uviedol, že na nepokojoch boli príliš zastúpené skupiny imigrantov a že to polícia musí starostlivo zanalyzovať a následne pomenovať príčiny.
Situáciu kritizoval aj súčasný minister zdravotníctva Karl Lauterbach. Ten na Twitteri pohrozil rebelujúcim stratou povolenia na pobyt, neskôr však svoj príspevok zmazal.
Kritiku na neúspechy multikultúrneho projektu namieril aj jeho predchodca Jens Spahn. „Je to skôr o neregulovanej migrácii, neúspešnej integrácii a nedostatku rešpektu k štátu, nie o ohňostrojoch,“ povedal exminister.
Debata je vraj živená rasizmom
V nemeckých médiách sa však pred niekoľkými dňami objavil aj iný naratív. A to ten, podľa ktorého sú na vine Nemci. Článok s uvedeným posolstvom napísal pre noviny Berliner Zeitung nemecko-iránsky publicista a komentátor Behzad Karim Khani. Autor v pomerne chaoticky ladenom texte uviedol, že posilvestrovské debaty o mladých mužoch cudzieho pôvodu sú živené nemeckým historickým rasizmom.
„Sme tu – nielen pre vaše penzijné fondy, ale aj preto, že sa postaráme o to, aby sa árijská nočná mora v tejto krajine nikdy nestala realitou,“ napísal s odkazom na éru nacizmu a Nemecko už v úvode článku označil za štát, ktorý vždy obviňuje iných.
Khani tvrdí, že za tým, prečo sa počas Silvestra páchatelia vzbúrili, treba hľadať nedôveru, ktorú pociťujú v Nemecku, a dodáva, že ich správanie to nemusí ospravedlňovať, no vysvetľuje ho.
„Myslím si, že teraz sme v bode, keď sa máme úprimne pozrieť na situáciu. Začnime jednoduchým vyhlásením, že my – migranti, cudzinci, ľudia s... nazvite nás, ako chcete – len tak ľahko neodídeme. A ani vy, milí etnickí Nemci, hoci demograficky určite odchádzate preč. Vymierate a vaša krajina potrebuje približne 400-tisíc nových pracovníkov (každý rok) počas nasledujúcich 15 rokov, čo je asi milión imigrantov ročne. My migranti zrejme zdedíme túto krajinu. Takže by sme tu mohli hrať o čas, ktorý nemáte,“ skonštatoval.
„Možno by sme si mali uvedomiť, že ak začnete svetovú vojnu za myšlienku rasovej čistoty, možno budete nútení stať sa imigračnou krajinou po jej porážke,“ smeje sa Nemcom.
Autor teda paradoxne sám rozvíja a podporuje teóriu veľkej výmeny obyvateľstva, ktorá je v mienkotvorných médiách označovaná za konšpiračnú. Pripomeňme, že podľa minuloročných údajov má migračný pôvod viac ako štvrtina ľudí v Nemecku, presnejšie 27,2 percenta. Nemci sa teda zrejme stanú menšinou vo vlastnom štáte už v priebehu nasledujúcich desaťročí.
Kto je kto, čo je čo
Berliner Zeitung je prvý nemecký denník, ktorý založili po druhej svetovej vojne v roku 1945. Hoci ide o regionálne médium, v roku 2021 predávalo vyše 81-tisíc výtlačkov (novšie údaje už redakcia nezverejňuje). Na porovnanie, je to viac ako najpredávanejší slovenský denník Nový Čas, ktorý si zhruba v rovnakom období kupovalo v priemere asi 50-tisíc ľudí denne.
Behzad Karim Khani mal necelých desať rokov, keď jeho rodina odišla do exilu v Nemecku kvôli politickému prenasledovaniu v Iráne. Po skončení strednej školy vyštudoval dejiny umenia a mediálne štúdiá. V roku 2001 sa presťahoval do Berlína, kde podnikal v gastronómii. Pôsobí aj ako esejista a novinár na voľnej nohe. V auguste 2022 vyšiel vo vydavateľstve Hanser Berlin jeho prvý román Hund, Wolf, Schakal.
