Na základe dát zo Slovenska a z niekoľkých podobne veľkých štátov a z ich porovnania štúdia vyvodila faktory, ktoré stáli za „fatálnym“ nezvládnutím druhej a tretej vlny pandémie. Väčšinu týchto faktorov pripísala na vrub stavu slovenského zdravotníctva a chybám vlády Igora Matoviča. Zmieniť však treba aj to, že Zajac vo svojich mediálnych výstupoch pripísal nemenšiu vinu opozícii, ktorá si podľa neho zvolila odpor proti očkovaniu ako hlavný politický program.
Samotná štúdia však nič také nezmieňuje. Tá v tomto ohľade uvádza medzi negatívnymi faktormi iba „nejednoznačnú podporu očkovania niektorými členmi parlamentu“. A to je dosť veľký rozdiel, či politik odpovie novinárom, že on osobne sa zaočkovať nedal, alebo či aktívne vyzýva ľudí, aby sa nedali očkovať, čo žiadny relevantný slovenský politik neurobil.
Hoci od zverejnenia tejto štúdie už ubehlo pár týždňov, zo strany štátnych autorít na ňu prišli iba skromné reakcie, na mysli mám hlavne odborné inštitúcie, ako je Ministerstvo zdravotníctva, ŠÚKL, hlavného hygienika alebo široký okruh odborníkov, ktorí počas pandémie vládnym politikom radili a veľmi hojne vystupovali v médiách, (do iného súdka patrí prekvapujúco rýchla reakcia generálnej prokuratúry, pre ktorú sa táto štúdia stala podnetom na konanie v trestnoprávnej rovine).
Chabá odozva však nie je nič prekvapujúce, pretože na Slovensku je zvykom nehovoriť o veciach, o ktorých sa inde živo diskutuje. O to viac ma zaujalo, keď som ostatnú nedeľu zaznamenal v Českej televízii v programe Otázky Václava Moravca debatu bývalého ministra zdravotníctva a epidemiológa Prymulu s biochemikom Hostomským, ktorí preberali nielen novú mutáciu koronavírusu zvanú kraken. Obaja odborníci sa dotkli aj úplného začiatku pandémie, konkrétne témy pôvodu vírusu. A pripustili, v zhode s najnovšou správou WHO, že vírus COVID-19 unikol z laboratória v čínskom Wu-chane.
Mnohí už možno zabudli, že tento názor – únik vírusu z laboratória – bol dlho označovaný za jednu z najväčších dezinformácií. Preto je azda užitočné pripomenúť vtedajšie vyjadrenia našich odborníkov. Známy biochemik Čekan zastával názor, že mutácia v S proteíne vyvracia, že vírus unikol z laboratória, lebo podľa neho, ak by to chcel spraviť človek, trvalo by mu to možno 500 rokov. A virológ Klempa, ten považoval až za zahanbujúce, aký mediálny priestor u nás dostávajú konšpirátori, ktorí vyslovujú hypotézu o umelom pôvode vírusu.
Pritom nepopieram, že názory týchto odborníkov boli legitímne, zároveň však tiež boli iba hypotézou. Problém teda spočíval v tom, že spolu s hlavnými médiami sa vtedy podieľali na dehonestovaní a zosmiešňovaní iného názoru, ktorý sa dnes javí byť k pravde bližšie.
Nerobím si ilúzie, ale zvrat v otázke pôvodu vírusu, ktorý prišiel priamo z WHO, by snáď mohol aspoň trochu pribrzdiť horlivých aktivistov, ktorí považujú za svoje poslanie nálepkovať alternatívne názory ako konšpiračné či inak neprijateľné. Jednoducho, prospelo by nám viac otvorenosti a viac tolerantnosti, čo kedysi bývalo prirodzeným obsahom demokratickej plurality.
Navyše, v mnohých iných štátoch sa to už opatrne deje. Zaujímavé, často polemické správy vo vzťahu ku kovidu zazneli napríklad ešte minulý rok v britskom parlamente alebo vo výboroch amerického kongresu. A predovšetkým na vedeckej scéne pribúdajú pozoruhodné štúdie. Mnohé údaje z nich znejú priam objavne, hoci sú dávno známe.
Vedeli ste napríklad, že v roku 1976 sa po očkovaní vakcínou proti prasacej chrípke mierne zvýšilo riziko vážnej neurologickej poruchy nazývanej Guillain-Barrého syndróm (GBS)? Zvýšené riziko predstavovalo približne jeden prípad GBS na každých stotisíc ľudí, ktorí dostali vakcínu a predstavitelia federálneho zdravotníctva rozhodli, že možnosť spojenia GBS s vakcínou, akokoľvek malá, si vyžiadala zastavenie očkovania.
Rovnaký osud čakal vakcínu RotaShield v roku 1999, keď sa zistili jedna až dve závažné príhody na desaťtisíc očkovaných. Na porovnanie pri mRNA vakcínach proti kovidu sme mali podľa verejne dostupných údajov zo štúdií Pfizeru a Moderny jeden vážny nežiadúci účinok na osemsto očkovaných. A napriek tomu sú tieto vakcíny stále propagované a nie je dovolené o nich pochybovať.
Za našimi hranicami sa otvorene hovorí aj o tom, že myokarditída, čiže zápal srdcového svalu, môže byť potenciálne smrteľnou komplikáciou po očkovaní proti kovidu. A len nedávno americký bezpečnostný monitorovací systém upozornil, že posilňujúca dávka vakcíny upravená na variant omikron z dielne spoločností Pfizer/BioNTech by mohla súvisieť s istým typom cievnej mozgovej príhody u starších dospelých.
Mojím cieľom nie je strašiť. Ale aj štatistiky o výraznom náraste úmrtí v Európe za minulý rok, ktoré nespôsobil priamo kovid, naznačujú, že niečo nie je celkom v poriadku. Tieto javy a zistenia by mali spustiť systematické výskumy a vyšetrovania a súčasne aj slobodnú diskusiu.
Je čas, aby v hlavných slovenských médiách dostali priestor tí odborníci, ktorí polemizovali s jednoliatym chórom pandemickej komisie a Ministerstva zdravotníctva. A nemám na mysli žiadnych popieračov kovidu ani principiálnych odporcov očkovania, ale tých, ktorí mali odlišný názor na význam plošného testovania, na účinnosť vakcín, na potrebnosť očkovania detí a zdravých mladých ľudí alebo zdôrazňovali na prvom mieste potrebu posilňovania prirodzenej imunity.
Kým v Česku sa aspoň v niektorých televíziách občas zjavili ľudia s iným názorom, ako sú napríklad epidemiológ a vakcinológ Beran alebo zmienený biochemik Hostomský, na Slovensku sa ani verejnoprávne médiá nezmohli na zorganizovanie jedinej širšej, kritickej diskusie. Argumentom bolo, že slovenskí oficiálni odborníci predsa nebudú legitimizovať konšpirátorov.
Dúfajme, že dnes by sa zachovali inak. Ale možno by sa zdráhali ešte viac, v nádeji, že za kovidom sa urobí hrubá čiara. Lenže to by bolo hrubou chybou, pretože by z nej plynulo riziko, že fatálne omyly budeme opakovať aj v budúcnosti.