Najlepší Arsenal od čias Arsèna Wengera
Anglická futbalová Premier League sa plnohodnotne prechýlila do druhej časti sezóny. V tomto ročníku priniesla viacero prekvapení, ale najväčším z nich je spanilá jazda londýnskeho Arsenalu FC, ktorý aj po malej zimnej prestávke spôsobenej Majstrovstvami sveta v Katare naďalej dokazuje, že nestráca dych ani chuť. Suverénne vládne čelu tabuľky.
Kanonieri od začiatku sezóny podávajú nadmerné výkony a ako celok sú nepochybne v životnej forme. V honbe za titulom si klub pod taktovkou lodivoda Mikela Artetu počína sebavedomo. Za ich úspechom stojí najmä rekonštrukcia herného štýlu a prebudovanie kádra. Arteta sa do tejto mravčej práce pustil ihneď od momentu, ako v roku 2019 prebral klub. Predtým pracoval ako asistent trénera v Manchestri City a v novom pôsobisku to nemal vôbec ľahké.
Kanóny opäť strieľajú. A bodujú
Dva roky sa v kabíne kanonierov diali významné zmeny. Filozofia hry je dnes už na nerozoznanie od tej, ktorá vládla predtým.
Prerod bol bolestivý. Mikel Arteta starý zdedený tím v prvej sezóne takmer nedoviedol ani ku kvalifikácii do Európskych pohárov. V tabuľke skončil Arsenal ôsmy. Až siedma priečka dáva anglickým tímom šancu objaviť sa v Európskych pohároch. Podaril sa mu však husársky kúsok – s tímom vyhral FA Cup, a tak hneď na úvod svojho pôsobenia získal nielen prestížnu ostrovnú trofej, ale s ňou aj vstupenku do Európskej ligy. Pohár vtedy vyhral proti neobľúbenému mestskému rivalovi – Chelsea.
Tak či tak museli prísť nové spôsoby a poriadky. Arsenal v prestupovom období so sumou prevyšujúcou sto miliónov libier signifikantne míňal a kul novú zostavu zahorúca. V tom vedenie Artetovi verilo, lebo mal víziu prestavby kádra na dlhé míle. A tá hlavne dávala zmysel. Ale čo klub s plačom sial, to teraz so smiechom žne.
V druhom roku svojho pôsobenia – a hlavne v druhej časti sezóny – sa začali objavovať prvé lastovičky húževnatej práce. Arsenalu v sezóne 2021/2022 len o dva body za Tottenhamom ušla Liga majstrov. Pred aktuálnou sezónou míňal ešte odvážnejšie. Bez ostychu a zdráhania urobil kľúčové rozhodnutia. Zrkadlo nastavuje aktuálna sezóna.
Nová sezóna, nový dych a zdravý apetít
O poriadnom vystužení obrany a posilnení útoku svedčia aj aktuálne štatistiky. Arsenal má so štrnástimi inkasovanými gólmi hneď po Newcastli United druhú najlepšiu obranu, „Straky“ ich inkasovali iba jedenásť. V útoku patrí Arsenalu opäť druhá priečka – s nastrieľanými 42 gólmi zaostáva za Citizens o jedenásť gólov. Navyše má stále zápas k dobru. A v tabuľke má stále náskok pred Manchestrom City.
Zaujímavosťou gólovej bilancie Arsenalu je skutočnosť, že za druhým najvyšším počtom nastrieľaných gólov nestoja výrazné individuality, ako je to v prípade City. Belasých totiž tiahne nórsky gólostroj Erling Haaland, ktorý si ich na konto pripísal už 25, čo ho robí najlepším strelcom súťaže. Oprávnene a zaslúžene – čo vsietil, to tvorí takmer polovicu zo všetkých gólov, ktoré mančaft Citizens nastrieľal.
Pri Arsenale takýto trend nebadať – nemá svojho vlajkového kanoniera a neviaže hru úzkostlivo na jedného „ťahača“. Jasnou rečou hovoria aj tabuľky – ani jeden hráč Gunners totiž nie je v top päťke najlepších strelcov. Podotknúť pritom treba, že v tabuľke päťdesiatich najúspešnejších má Arsenal iba štyroch strelcov. Ani jeden z nich (v čase písania článku) stále nepokoril desaťgólovú hranicu. A ani rozdiely nie sú veľmi výrazné.
Haalandov krajan Martin Ødegaard, ako najlepší kanonier, skóroval deväťkrát. Za ním nasleduje Gabriel Martinelli, ktorý na Fly Emirates prišiel pred sezónou z Manchestru City. Ukázal sa ako výborná a prezieravá investícia. V útoku zapadol výborne. Na konte má sedem zásahov. Nasleduje Bukayo Saka so šiestimi strelenými gólmi a Gabriel Jesus, ktorý ich dal päť.
Áno, mladík Bukayo Saka, ktorý sa v minulosti vyznačoval tým, že často nepremieňal vyložené šance.
Ako ikonický príklad to platilo v prípade Majstrovstiev Európy 2022, kde sa vo finále stretli Anglicko s Talianskom. Zápas rozhodol penaltový rozstrel, v ktorom Saka spolu s ďalšími dvoma spoluhráčmi trestuhodne nepremenil a tým (ne)činom titul putoval do Ríma. V tom čase nielen od fanúšikov, ale aj od médií dostal prívlastok spaľovač šancí.
O dnešnom Bukayovi Sakovi to nemožno povedať. Nielenže sa zaradil k stabilným oporám svojho kádra, ale aj vďaka jeho asistenciám je Arsenal dnes tam, kde je. Na výslní. Dnešný Arsenal si bez neho jednoducho predstaviť nejde. Bukayo Saka hráčsky dozrel.
A patrí k základným oporám celku.
Pod Mikelom Artetom naplno svoj talent prejavujú aj hráči, ktorí obvykle nenastupujú v základnej zostave. Mladí hráči. Tréner im dáva štedré možnosti a stávka na nich sa ukázala ako správna. Príkladom toho sú napríklad Emile Smith Rowe, Kieran Tierney, Fábio Vieira, Edward Nketiah či Japonec Takehiro Tomyiasu. Arsenal tak opanoval vrchol tabuľky s absolútne najmladším kádrom v tohtoročnej Premier League.
Časy strnulosti a skostnatenosti, ktoré boli príznačné pre záver éry Arsèna Wengera sú dávno preč. Aj meravosť pri utrácaní.
Spolu s Gabrielom Jesusom kúpili Gunners z Manchestru City, najväčšieho rivala v boji o titul (ktorý si na naň pod Pepom Guardiolom zvykol), aj Oleksandra Zinčenka. Na posily minul pred sezónou dokonca viac ako Barcelona, ktorá míňala vo veľkom a zároveň sa topila v dlžobách.
Dávno sú preč časy, keď mal Arséne Wenger scvrknutý rozpočet, s ktorým mu vedenie ako-tak umožnilo nakupovať. Na druhej strane, Wenger s obmedzeným rozpočtom pracovať vedel a za málo peňazí „nahral“ veľa muziky.
V tom čase bol totiž Arsenal nezdravo skúpy minúť väčší peniaz. Bolo pravidlom, že pri nákupoch držgrošil. Stále sa mi v hlave vybavuje spomienka, keď pred desiatimi rokmi prišiel do Wengerovej kabíny z Realu Madrid Mesut Özil. Arsenal vtedy za Nemca s tureckými koreňmi vysolil slušný peniaz. Prišiel za 50 miliónov eur. Šlo dovtedy o najdrahšiu klubovú posilu. Britské médiá prestup vášnivo sledovali.
Keď bol za kormidlom Arséne Wenger
Keď už sme pri Wengerovi, trénerskej legende kanonierov, ktorý bol ich lodivodom 22 rokov, musíme podotknúť, že s koncom jeho pôsobenia sa zakrádal postupný úpadok. V sezóne 2016/2017 sa Arsenal nedostal ani do Ligy Majstrov. Predtým neexistovalo, žeby Gunners neboli súčasťou takzvanej Big Four (Veľkej Štvorky), a teda v Lige majstrov. To bol začiatok konca pána profesora – ako francúzskeho trénera prezývali.
Po ňom nasledovalo krátke a nevýrazné, rok a pol dlhé obdobie pod taktovkou Španiela Unaia Emeryho. Až na sklonku roku 2019 prišiel Arteta.
Arteta pritom ešte ako hráč Arsenalu patril k oporám v zálohe. Za päť sezón, ktoré budúci Wengerov nástupca pod ním odohral, bola preňho vôbec najkrajšia tá posledná – 2015/2016. Vtedy anglický titul senzačne vyhrali líšky z Leicestru City, ale mohol to byť Arsenal, kto by sa bol z trofeje tešil.
V tej sezóne Arsenal od začiatku sezóny podával výborné výkony a vyhrával dôležité zápasy. Spomínam si na nadšenie podobné tomu dnešnému, ktoré panovalo v polovici sezóny, keď bol Arsenal – tak ako dnes – na vrchole a hnal sa za titulom. A na Wengerovu usmiatu tvár, z ktorej sálala radosť z dobrých výkonov.
To boli časy, keď bránku Arsenalu opanoval Petr Čech, ktorý prišiel po dlhoročnom pôsobení z Chelsea. Vzadu to istili obor Per Mertesacker a Laurent Kościelny. V zálohe s číslom osem nastupoval Arteta. Spoločne s Aaronom Ramseym, ktorý predvádzal vtedy nádherné výkony, a Santim Cazorlom hrali atraktívny futbal. Vtedy sa darilo i spomenutému Mesutovi Özilovi a Jackovi Wilsherovi, ktorého však pre časté zranenia prezývali posmešnou prezývkou Jack „Wheelchair“, keďže bol nútený nadmerne maródovať. V útoku sa vyznamenávali Olivier Giroud, Alexis Sánchez či šprintér Theo Walcott.
Tento káder mal asi najväčšiu šancu vyhrať ligový titul, na ktorý Arsenal tak túžobne čakal. Ako sme spomenuli, Arsenal ho naposledy vyhral v roku 2004. Pod profesorovým vedením ich vyhral tri – ešte v roku 1998 a v roku 2002.
Sny o titule v roku 2016 však Arsenalu prerušili hneď v jeho úvode remízy a prehra, ku ktorým začiatkom jari pribúdali ďalšie nevyvážené výkony a porážky v kľúčových zápasoch. Čakanie na trofej sa stalo úmorným. Aj po Wengerovom odchode.
Kanonieri sú v hre až o tri trofeje
Dnešné postavenie Arsenalu a hlavne jeho vyhliadky sú optimistické. Je v hre až o tri cenné trofeje – okrem anglickej ligy stále hrá o FA Cup, kde sa najbližšie stretne s práve s druhým najväčším favoritom na titul Premier League – Manchestrom City, s ktorým v aktuálnej sezóne k priamemu meraniu síl ešte nedošlo, keďže zápas s Citizens z jesennej časti sa spolu s ďalšími odložil do jarnej časti.
Zápas kanonierov s belasými vo FA Cupe bude mať obrovský význam predovšetkým v mentálnej rovine. Ukáže sa, ako Arsenal obstojí proti manchesterskej mašine na góly – a hlavne – bude dôležitým odrazovým predmostíkom k ligovému zápasu, ktorý oba celky zvedú o necelý mesiac.
Dnešný zápas Arsenalu s Manchestrom United bude mať takúto príchuť takisto, keďže červeno-bielym dýchajú na krk oba manchesterské celky. Citizens v dnešnom nedeľňajšom zápase proti Wolverhamptonu Wanderers, ktorému sa v tejto sezóne vôbec nedarí a pohybuje sa skôr v zostupovom pásme, už vyhrali. Opäť sa blysol Erling Haaland s hetrikom.
Na európskej scéne si Arsenal počína znamenito. Zo základnej skupiny A Európskej ligy postúpil do jarnej, osemfinálovej časti z prvého miesta a má zdravý apetít aj po európskej trofeji.
Nech sa na Arsenal dnes pozeráme akokoľvek, je nutné uznať, že pod vedením Mikela Artetu sa z neho stal vážný kandidát na to, aby plnohodnotne súperil so špičkovými európskymi futbalovými veľkoklubmi. To, či medzi nich plnohodnotne patrí, to ukáže čas. Je však isté, že po Arsénovi Wengerovi sa kanonieri ocitli v dravej honbe za možným historickým úspechom. Úplne oprávnene a zaslúžene.