Matej Gašparovič

Minister Karas po niekoľkých mesiacoch práce predstavil zákon, ktorý mu nariadil ešte blahej pamäti premiér Eduard Heger. Zadaním bolo nájsť spôsob, ako prakticky uľahčiť život párom rovnakého pohlavia tam, kde je ich osud náročnejší oproti väčšine, a zároveň by malo ísť o normu, ktorá je v parlamente priechodná. Teda prijateľná aj pre konzervatívnych poslancov.

Hľadal sa teda priechodný konsenzus, nie iluzionistický maximalistický návrh, ktorý by na Slovensku nemal šancu prejsť a ktorý zvykne slúžiť len na deklarovanie pokrokovosti a morálnej nadradenosti progresívnych „majiteľov pravdy“ po kaviarňach. 

Karas zadanie splnil a priniesol zákon o dôverníkoch, ktorým sa homosexuálom (a iným nezosobášeným párom) uľahčuje život v súvislosti so vzájomným dedením alebo s prístupom k zdravotnej dokumentácii partnera.

Proti zákonu okamžite vystúpili progresívci v SaS a Progresívnom Slovensku. Mária Kolíková naznačila, že zákon sa jej nepáči, pretože po útoku na Zámockej je pre ňu tento návrh „príliš málo“.